Jubilejná Lazovka

Tento rok oslavuje Lazová stovka jubileum - svoj 10. ročník. Pri tejto príležitosti prinášame rozhovor s jej zakladateľom, hlavným organizátorom a šéfom dobrej nálady - Slavom Gleskom.

Slavo, čo ti napadne, keď si spomenieš na prvú Lazovku v roku 2008?

Napadne mi akurát to, že sa nás na námestí zišlo 32, z čoho 30 bolo účastníkov a zvyšní dvaja sme boli ja a manželka. Čo je dokopy počet, koľko je v tomto roku na Lazovke dobrovoľníkov :-)

Nápad zorganizovať Lazovku vznikol v tom roku, alebo už skôr?

Bolo to v roku 2007. Náhodou som sa pozrel na trasu z Vrbového, kde som predtým nikdy nebol. Na mape som si našiel túto trojuholníkovú trasu a na dve etapy som ju aj v tom istom roku prešiel a zistil som, že má plus mínus sto kilometrov. To bola tiež náhoda. Trasa sa mi páčila a rozhodol som sa, že sa pokúsim usporiadať tu novú stovku. Nakoľko v tej dobe bolo aktuálnych už iba 5 stokilometrových pochodov, z ktorých viac, ako polovica bola v Malých Karpatoch, predstavoval tento o pokus rozšírenie obzoru aj do iných oblastí – Bielych Karpát a Myjavskej pahorkatiny.

Ale pre Teba to samozrejme nebolo prvé stretnutie so stokilometrovými pochodmi či behmi...

Nie, s behmi som začal v súvislosti s prípravou na FTVŠ, ktoré som mal vtedy vo výhľade a od nevinných 12-minútových behov som sa postupne prepracoval cez polmaratóny a maratóny aj k stokilometrovým pochodom a behom.

Ktorá bola pre teba prvá stovka?

Trnavská stovka, v roku 2000. Zážitok z nej mám ten, že som po jej absolvovaní šiel 200 metrov domov 8 minút :-)

Očakával si po prvom roku, že sa Lazovka stane tradíciou?

Určite nie. Ale bol som rozhodnutý v nej pokračovať. Hoci aj na druhom ročníku bol počet účastníkov 30, od tretieho ročníka už začal ich počet narastať geometrickým radom.

Ale určite si nečakal, že raz sa na štart Lazovky postaví 300 ľudí.

Samozrejme nie. V počiatkoch Lazovky tu ešte nebol turistický a bežecký boom mladšej generácie, ktorá v súčasnosti predstavuje viac ako dve tretiny štartového poľa.

Lazovka je v mojich spomienkach spojená s vynikajúcou atmosférou a s tým najrôznejším počasím. Čím si to vysvetľuješ?

Atmosféra, ktorej sa ľudia cítia príjemne a zároveň možnosť spoznať nové zaujímavé miesta, ktoré trasa hlavne pre nováčikov ponúka, je z môjho pohľadu prioritou. Na to má samozrejme veľký vplyv aj počasie, ktoré v doterajšej histórii bolo naozaj rozmanité. Hoci sme zažili extrémne horúce ročníky, bol aj taký, ktorý definujeme ako „chčije a chčije“, v globále ale môžem povedať, že počasie je k účastníkom väčšinou priaznivé.

Najväčší doterajší extrém?

Rok 2012, to boli najväčšie horúčavy v apríli za posledných 60 rokov. V roku 2014 sme zažili dvaapoldňový viac menej súvislý dážď.

Lazovka je známa aj tým, že každý ročník má svoj symbol, ktorý je súčasťou trasy alebo jej histórie. V minulom roku to bol kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Aký symbol má jubilejná Lazovka, ktorá tento rok oslavuje desiaty ročník?

Je ním samozrejme mesto Vrbové, na ktoré som v minulosti v súvislosti so symbolom pochodu ako keby zabúdal. Verím, že táto symbolika bude pri jubilejnom ročníku dostatočnou náhradou.

Na čo sa môžu jeho účastníci tešiť a čoho sa majú pre zmenu obávať? :-)

Trasa sa po prvý raz od založenia Lazovej stovky nebude oproti minulému ročníku skoro vôbec meniť, nakoľko si myslím, že už obsahuje  všetky zaujímavé miesta, ktoré by mal diaľkoplaz či bežec pri jen absolvovaní spoznať. Lazovka je špecifická oproti iným stovkám práve rôznorodosťou prostredia. Novinkou je tento rok už sedem živých občerstvovačiek. Pribudla záverečná kontrola v Šípkovom, z ktorej je to síce do cieľa necelých 5 kilometrov, ale hlavne tým, ktorí už melú z posledného, príde určite vhod.

A čo tie výstrahy na trase?

Obávaným miestom je Megovka, kde sa za romantickým vzhľadom a sympatickým osadenstvom môže skrývať rapídna hrozba nárastu spoločenskej únavy :D

Čo je oproti minulým rokom najväčšou zmenou v programe Lazovky?

V tomto roku máme prvý raz hromadný spoločný štart, ktorý je zavedený s ohľadom na použitie elektronickej časomiery, ktorá má pri už pomerne veľkom počte účastníkov uľahčiť prácu dobrovoľníkom na kontrolách. V zásade ale veci, na ktoré sú ľudia zvyknutí, ostanú nedotknuté.

Ďalším špecifikom Lazovky bolo – aspoň v minulosti – pridávanie kilometríkov. Pribudol nejaký aj tento rok?

V tomto roku došlo prvýkrát naopak k skráteniu trasy – o brutálnych 250 metrov. Čo by malo viacerým vyhovovať :-)

Na záver rozhovoru prudko filozofická otázka – čo Ti Lazovka za tých 9 rokov dala, alebo nebodaj aj vzala?

Začal by som tým, čo mi vzala. Naozaj extrémne veľa voľného času, ktorý som ale obetoval rád, pretože hoci som  v začiatkoch nepoznal z Vrbového v podstate nikoho, teraz tam mám už veľa kamarátov, ktorí sú dá sa povedať už súčasťou Lazovky, veľmi mi pri nej pomohli a pomáhajú, za čo som im vďačný. Pretože bez nich by toto podujatie určite nebolo tým, čím dnes je. Lazovka mi dala a neustále mi dáva zvláštny druh motivácie, či dokážem respektíve spolu dokážeme pripraviť pre ľudí akciu, z ktorej si ľudia budú odnášať príjemné zážitky a spomienky, čo je tak, ako som už spomínal, podstatou Lazovky.

Slavo, ďakujem Ti za rozhovor a želám Ti veľa šťastia, málo extrémneho počasia a hlavne tú jedinečnú atmosféru Lazovej stovky aj tento rok.

Slavo Glesk a Rado Harach, 9.4.2017

Foto: Radovan Harach, FB archív Lazovky