KYSUCKÉ BLATO

Peter Brestovanský

Kysucké Nové Mesto. Piatok, 4 dni naspäť, marcový neskorý večer, 21:00. Asi 4 stupne nad nulou. 71 bežcov. 127 km dĺžkových a 5.500 m výškových. Skoro všetky kopce Kysúc. Bez veľkej prípravy. Rešpekt. Trochu aj obava. Strach nie.


Dlhá nočná tma hmlistá a blatová ma sprevádza. Viditeľnosť miestami skoro žiadna. Zima. Blúdenie. Blato. V každej forme, podobe, skupenstve a množstve. V nepredstaviteľnom množstve. Blato lepkavé, slizké, šmykľavé. Blato po členky, kolená ba aj do polovice stehien. Blato hnedé, čierne aj šedé. Blato na snehu a aj po ním. Blato so snehom! Blato na rovine, dole aj hore kopcom. Blato všade. V teniskách, na nohách, na rukách, na trenkách a začínam mať pocit keď namiesto stromov vidím o štvrtej ráno ľudí, že aj v mojej hlave. Že chlap sedí na lúke a nad ním dieťa s rozpaženými rukami. Kosodrevina to bola. Až keď som sa jej dotkol som uveril. Nie je kam uhnúť. Len ísť ďalej, bez hanby aj po štyroch keď strmo hore treba.


Konečne zmena! Hmla bez tmy. Už len ona. Sneh bez blata. Ani zima ani jar. Vtáky sa zobúdzajú, aspoň niečo. Vietor 20 metrov za sekundu, aj sniežik padá. Veľká Rača, - 4 stupne, tenké tričko. 72 km odbehnutých. Za polovicou. Polievočka. Čajík. Ľudia. Asfalt. 5km tvrdého asfaltu bez blata!  Čadca, upršané mesto. Lúky. Možno krásne. Teraz hmlisté a rozjazdené od áut. Rozhľadne, z ktorých nikam nevidno.


Ľudská neúcta k prírode, rúbaniská, kmene idú preč, haluzina ostáva, je jedno kde. Hlboké jazvy od ťažkých strojov. Čo nezničia lesné stroje dokonajú junáci na terénnych autách. Odpadky po nich všade. Smutno mi je.

22 hodín na 131 km nie je čas pretekára, ale so 14. miestom som spokojný. Stretol som po dlhom čase ľudí, ktorí vás v každom okamihu presvedčia svojou prítomnosťou bez slov o tom ako to ide a nepochybujú o tom. Nemusia nič hovoriť. Kiež by som mal to šťastie častejšie.

Roman Babulic a Mário Jánoš boli tí, bez ktorých by som bol medzi tými tridsiatimi, ktorí to vzdali.


Ďakujem,

Bresťo

Cestou autom v noci domov si hulákam s punkovými legendami a nechápem prečo značky pri ceste idú so mnou.

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.