Ponitrianska stovka 2014

Radovan Harach

Tretí ročník Ponitrianskej stovky sa konal v dňoch 20.-21. septembra 2014. V nasledovnom článku si môžete prečítať súhrn jej priebehu z pohľadu organizátora a niektoré ďalšie informácie. Kompletné výsledky 3. ročníka nájdete tu.

Trasa Ponitrianskej stovky ostala tá istá, ako po minulé roky, no v organizácii podujatia došlo k niektorým zmenám v snahe o jeho skvalitnenie. Predovšetkým bola zavedená piatková prezentácia účastníkov v Nitre, ktorú využilo viac ako 100 ľudí. Tým sa znížil ranný nápor na prezentácii pred sobotňajším štartom a samotný štart tak mohol prebehnúť bez hrozby posunu. Počet dobrovoľníkov (aj vďaka "náboru" cez web Slovak Ultra Trail) tento rok dosiahol takmer 30, čo už sa takmer blížilo k ideálnemu stavu. Novinkou bolo kontrolné stanovište spojené s občerstvovačkami v areáli ATC Jelenec pri pohostinstve Remitáž. Toto miesto ponúka oveľa vhodnejšie zázemie pre kontrolu, ako tomu bolo na zastávke pri kostole v Žiranoch, či minulý rok v prístrešku v Kostoľnoch pod Tribečom. Ďalším novým kontrolným stanovišťom s občerstvovačkou bola Jarabá skala na 91. kilometri. Spolupráca s OS SR (Ozbrojené sily Slovenskej republiky), konkrétne s vojakmi z nitrianskeho útvaru, priniesla pre Ponitriansku stovku ďalšie vylepšenie, ktoré sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom. Posádke K11 touto cestou veľmi pekne ďakujeme za pomoc a výborne odvedenú prácu. Okrem K11 nás OS SR podporili aj v podobe prítomnosti zdravotníkov, ktorí sa skutočne nenudili, ako aj rozšírenou materiálnou podporou (vozidlá, ležadlá, stoly atď.).

Vrátme sa ale späť k priebehu podujatia. Po pomerne krátkej noci sme sa už o piatej hodine ráno rozložili na obvyklom mieste - na parkovisku pri kruhovom objazde pod Zoborom, ktoré poskytuje dostatok priestoru pre stretnutie účastníkov a organizátorov. O pol šiestej sme zahájili prezentáciu, ktorá tentokrát prebiehala z dvoch smerov (rozdelených podľa abecedy a priezviska), čo pomohlo urýchliť jej priebeh. V rámci prezentácie sme účastníkom rozdali aj tričká P100 2014, ktorých temná modrá farba s behajúcimi postavičkami nám nápadne pripomenula scénu z nočného Vtáčnika ;-) Za tričká pre účastníkov aj oranžové organizátorské tričká veľmi pekne ďakujeme spoločnosti KONTUR Promo- & Workwear, za design aj tento rok Zewi.

Pred siedmou hodinou sme po chvíli majstrovania za pomoci nového silnejšieho nástroja moci pozdravili účastníkov, ktorých sa v Nitre zišlo celkovo 226. Toto číslo predstavuje nárast o vyše 50 štartujúcich oproti minulému roku. Zastúpených bolo sedem krajín - Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Srbsko, Rakúsko a Taliansko. Niekoľko minút pred štartom sa skupina pohla cez križovatku a po zoskupení v ulici, kde začína červeno značená Ponitrianska magistrála, bol presne o siedmej hodine ráno 3. ročník výstrelom odštartovaný.

Po zbalení prezentácie, rozdelení zvyšného materiálu a naložení batožiny účastníkov a ďalších vecí určených do Handlovej sme sa rozišli na kontrolné stanovištia K3, K6, K7 a K11 (K1, K2 a K10 boli osadené v týždni pred poduajtím). Po ceste na K4, kde bolo osadené heslo kontroly, sme ešte odviezli dvojčlennú posádku K5 pod Veľký Tribeč, kam už sa vydala po svojich.

Prví bežci doleteli na K3 Remitáž (17. kilometer trasy) po 90 minútach od štartu - na čele boli Martin Kais a Ivan Mudroň. Sedem minút po nich sa tu objavila ďalšia skupinka - Mikuláš Kéri, Martin Kovaľ a Mário Jakúbek tesne nasledovaní Slavomirom Vinkovicom a Tomášom Bizoňom. Zo žien na K3 ako prvá pribehla Radka Paulínyová (02:03) v tesnom závese s Violou Denkovou a Zuzanou Alexanderčíkovou (02:03). Z vojakov sem prvý prišiel Stano Skladaný (01:47), za ním Pavol Balažovič (01:56) a Marián Sedliačik (02:00). Štartovné pole tu bolo pekne nahustené, účastníci na kontrolu s občerstvovačkou prichádzali jeden po druhom a často aj vo veľkých skupinách, no posilnená posádka kontroly to bez problémov zvládala. Už z Remitáže sme zahájili aj online spravodajstvo o výsledkoch. Keďže v Tribeči aj Vtáčniku sú značné problémy s dostupnosťou internetu a miestami dokonca aj GSM signálu, bolo to namiesto pôvodne plánovanej elektronickej časomiery riešené kombinovaným spôsobom - nahadzovania údajov do zdielanej tabuľky na základe tel./SMS informácii z kontrol, o čo sa starala od rána až do večerných hodín predovšetkým Aďa z Bratislavy a priebežne na miestach s akým-takým internetovým pripojením aj Rado.

Po prebehnutí probližne tretiny účastníkov sme obdržali na Remitáž nepríjemnú správu od Emila (jedného z bežcov), ktorý nám volal, že skupinu účastníkov v lese pred Kostoľanmi pod Tribečom poštípali sršne a najmenej jeden z nich má aj vážnejšie problémy. Na miesto boli ihneď vyslaní na pomoc zdravotníci s autom, súčasne sme na toto miesto upozornili ľudí odchádzajúcich z K3. Martinovi, Emilovi a ďalším bežcom, ktorí na mieste pomohli, vyslovujeme veľkú vďaku. Sršne, o ktorých prítomnosti v bízkosti turistického chodníka sme žiaľ predom nevedeli, sa potom síce stiahli a ďalšiu časť štartovného poľa nechali na pokoji, no nejeden z bežcov si odniesol z tohoto miesta bolestivý suvenír. Napriek tomu všetci ostatní pokračovali na trase, pre nevoľnosť však ďalší z bežcov potom skončil pred Zlatnom :(

Po prebehnutí cez Kostoľany pod Tribečom čakal na účastníkov obľúbený výstup na vrchol Veľkého Tribeča (829 m), kde už ich očakávali dobrovoľníci Vlado Čech s parťáčkou Martinou Šmidovou. I keď ráno bolo ešte pod mrakom, počas dopoludnia sa postupne vyjasnilo a teplota výrazne prekročila predpovedanú hodnotu. Takmer 600 výškových metrov na Veľký Tribeč tak nabralo tie správne grády. Na K5 Veľký Tribeč (28. kilometer trasy) ako prvý vystúpal Martin Kais (02:42) tesne nasledovaný Ivanom Mudroňom (02:43). O desať minút sem prišli aj Mikuláš Kéri a Martin Kovaľ, chvíľu po nich aj ďalší bežci. Zo žien si prvé miesto udržovala Radka Paulínyová (03:41), druhá Viola Drenková a tretia Zuzana Alexanderčíková mali na ňu stratu iba 4, resp. 8 minút. Poradie na prvých priečkach sa nemenilo ani v kategórii OS SR, na K3 prišiel prvý Stano Skladaný (03:07), druhý bol Pavol Balažovič (03:34) a tretí Marián Sedliačik (04:05).

Z Veľkého Tribeča nasledoval zbeh ku horárni Kľačany a potom ďalší dlhší asfaltový úsek so záverečnou odbočkou doprava smerom na Zlatno, ktorú opäť (napriek upozornení v informáciách o trase) niekoľkí ľudia prehliadli.

V Zlatne sa kontrola nachádzala už tradične v jedinej Škôlke na Slovensku, kde čapujú pivo :) Ako prvá na K6 Zlatno (35. kilometer) prišila dvojica Martin Kais a Ivan Mudroň (03:16), ktorí si tu na ďalšiu dvojicu Martin Kovaľ a Mikuláš Kéri vybudovali už 12-minútový náskok. Ďašia skupina (Richard Pouš, Vladimír Tejkal, Tomáš Bizoň a Slavomir Vinkovic) na nich strácala výraznejšie - takmer pol hodinu. Zo žien prvá pribehla Radka Paulínyová (04:29), za ňou stále s miernym odstupom Viola Drenková (04:34) a Zuzana Alexanderčíková (04:42). Z vojakov si vedenie udržoval Stano Skladaný, jeho náskok na Paľa Balažoviča narástol už na 39 minút, tretí bol stále Marián Sedliačik. Martin Urbaník, Pavel Urbaník a Betka Marková spolu so zdravotníkmi (mihli sa tu aj Miko a náčelník Chromý kôň) tu v takmer letnom počasí privítali spolu 220 účastníkov, ktorí si okrem ovocia mohli dať aj slané občerstvenie, viacerí diaľkoplazi neodolali ani dobrému čapovanému pivku.

Na K6 bolo skutočne dôležité sa poriadne napiť a doplniť nádrž, nasledovalo totiž 20 km na ďalšiu občerstvovačku K7, a otvorené priestranstvá pri žrebčínoch a lúkach príliš veľa tieňa nesľubovali. Inak je tento úsek skôr oddychový, jediným výraznejším stúpaním je iba kopec pred hradom Hrušov. Dlhá asfaltová pasáž pri žrebčíne Breziny s pohľadom do nekonečna však vie poriadne otestovať psychiku. Spestrením tohoto úseku je prechod Hostianskeho potoka pri Skýcovskom mlyne, ktorý niektorí prekonali po drevách, iní prebrodili.

K7 Jedľové Kostoľany (55. kilometer trasy) mala tento rok nové priestory - presunuli sme sa z pohostinstva pri potravinách do obecného pohostinstva vedľa kultúrneho domu, ktoré sľubovalo lepšie zázemie a hlavne väčší kľud (o reprízu predstavenia krčmového ochotníckeho divadla sme už po minulom roku nemali záujem). Novinkou na tejto občerstvovačke okrem posilnenej posádky šiestich dobrovoľníkov boli cestoviny, ktoré spestrili obligátne menu - snáď vám chutili. Na budúce akurát budeme musieť lepšie odhadnúť ich množstvo v pomere k prísadám. Na K7 bol ako prvý z pánov bežcov Martin Kais (05:11) s 8-minútovým náskokom na Ivana Mudroňa. Na 3.-4. mieste dobehli Miki Kéri a Martin Kovaľ (05:35). Viola Drenková stiahla náskok Radky Paulínyovej už na dve minútky (07:14 a 07:16), na Zuzanu Alexanderčíkovú sa na 3.-4. priečke dotiahla Marta Hancková (07:38). Z vojakov viedol s vyše hodinovým náskokom na Pavla Balažoviča Stano Skladaný (06:15, celkovo 9. pozícia), na tretie miesto sa dostal Ján Kocian (08:48)

Z K7 pokračuje asfaltový povrch až na Brezov štál. Ide inak o krajinársky veľmi pekný úsek so širokými výhľadmi na kopce Tribeča, vidieť odtiaľto aj takmer celú doteraz absolvovanú trasu. Za Brezovým štálom s jeho malebným námestíčkom nasleduje krátky úsek cez les a oboru a po odbočení doprava ďalšia asfaltka novšieho datovania, ktorá vedie až ku horárni Krížne cesty. Po krátkom zostupe lesom prichádza jedno z najhorších miest celej trasy - kto má na tomto mieste ešte náhodou suché tenisky, po tomto úseku ich bude mať spoľahlivo mokré aj on. Voda sa tu drží či je sucho alebo po daždi, na budúci rok sa tento úsek bude už s veľkou pravdepodobnosťou obchádzať aj za cenu pridaného kusu po asfalte. Po prekrižovaní nenápadného potoka nasleduje ešte krátky úsek po lesnej ceste a už človeka vítajú kone na Penhýbli a ceduľa s heslom K8 veľmi povzbudivo na informačnej tabuli o medveďoch. Tento rok boli lúky napravo od cesty prehradené ohradníkmi pasienkov a stretnutie s takým býkom po 70 km by mohlo viesť k ďalšej práci pre zdravotníkov (celkom stačili sršne), takže všetci účastníci pokračovali na K9 do Veľkého Poľa po asfaltovej ceste, snáď aj s povinnými reflexnými vestami/prvkami za šera a tmy.

K9 Veľké Pole (72. kilometer trasy) bola umiestnená v pohostinstve obce, kde už na účastníkov čakala posilnená posádka dobrovoľníkov (Luu, Maťo, Zuzana Hroteková, Hanka Valenteje a Mário Martinec aj so zdravotníkmi), domáca polievka a ďalšie občerstvenie, s ktorým nám pomohla aj domáca pani Veronika. Na K9, ktorá je považovaná za zlomové miesto na trase Ponitrianskej stovky, prvý dobehol Martin Kais (06:55) s už 20-minútovým náskokom na druhého Ivana Mudroňa. Na 3.-4. pozícii prišli Martin Kovaľ a Mikuláš Kéri (07:33), Miki však pre problémy s kŕčmi musel na K9 žiaľ odstúpiť. Radka Paulínyová na prvom mieste medzi ženami mala s časom 09:34 opäť váčší náskok na druhú Violu Drenkovú (09:54). Na 3.-4. mieste na K9 prišli Zuzana Alexanderčíková a Marta Hancková (10:05). Z vojakov si prvé miesto bezpečne udržoval Stano Skladaný (08:53) pred Pavlom Balažovičom (09:42).

Na K9 alebo v jej blízkosti skončilo svoju púť takmer 30 účastníkov. Vtáčnik je predsa len závažná téma na zamyslenie. Na boj s ním, ktorý neskôr ešte sťažila nočná hmla a aj nejaký ten dážď, sa vydalo ostávajúcich 149 bežcov a turistov, ktorých čakal zdĺhavý výstup až na najvyšší bod celej trasy Ponitrianskej stovky - Vtáčnik (1346 m n.m.), kde bola umiestnená ceduľa K10 (nachádzala sa vo vrcholovej schránke pripevnenej na rozcestníku).

Po krátkom strmom kamenistom zostupe z vrcholu Vtáčnika potom bolo treba prekonať ďalších 5 km menej náročným terénom až na K11 Jarabá skala, kde bola pod padákom umiestnená kontrola s občerstovovačkou. Ako už bolo spomenuté, jej obsluhu tvorili vojaci, ktorí sa stali asi najvychvaľovanejším tímom dobrovoľníkov :) Okrem čaju a chlebov s nátierkou ponúkali aj polievku - umiernenú verziu vifonky, okrem toho mali v zásobe dostatok tekutín pre všetkých, aj pre tých, ktorí by vynechali tankovanie v prameni pred Vtáčnikom. A samozrejme aj dobrú náladu :) Na K11 bol z mužov prvý Martin Kais (09:43), ktorý viedol pred druhým Martinom Kovaľom už o 27 minút. Na treťom mieste sem prišiel Ivan Mudroň (10:20), štvrtý Tomáš Bizoň mal na neho ďalších 20 minút. Zo žien sem ako prvá prišla Radka Paulínyová (13:25), 20 minút po nej druhá Viola Drenková. Tretia Zuzana Alexanderčíková tu na Violu strácala už vyše hodiny. V kategórii OS SR privítala posádka K11 ako prvého zo svojich kolegov Stana Skladaného (12:35), ktorý sem prišiel 50 minút pred druhým Pavlom Balažovičom. Tretí Robo Verai sa sem dostal dve hodiny po polnoci. Ako posledný Na K11 prišiel pred zadným vojom Ctibor Páchnik (25:10), takže kontrola strávila na hrebeni takmer deň.

Z Jarabej skaly cez Biely kameň vedie mierne zvlnený chodník ku kaplnke pred Gričom. Presmerovanie turistického chodníka vpravo (z pohľadu prichádzajúceho od Veľkého Poľa) spôsobilo napriek zhustenému značeniu tohoto miesta niekoľko problémov, no nakoniec všetci úspešne trafili na poslednú kontrolu na 99. kilometri trasy. Stanovište K12 Veľký Grič sa nachádzalo ako obvykle pri rozcestníku na jeho vrchole, kde Marek Villár, Marek Hroššo a Michal Jadroň pripravili okrem samotnej kontroly ohnisko na večer, drobné občerstvenie a predovšetkým sem vyniesli núdzovú zásobu vody z doliny. Na K12 bol prvý podľa očakávania Martin Kais (10:43). Jeho 32-minútový náskok na druhého Martina Kovaľa už sa zdal byť rozhodujúci. Ako tretí sem prišiel Ivan Mudroň 6 minút po Martinovi Kovaľovi. Štvrtý Tomáš Bizoň už strácal výraznejšie - vyše pol hodiny na Ivana. Zo žien bola prvá na K12 stále Radka Paulínyová (15:08). Viola Drenková za ňou zaostávala o 12 minút, takže záverečný úsek ešte mohol zamiešať karty. Na treľom mieste sa držala Zuzana Alexanderčíková, jej strata na Violu už však bola takmer 90 minút. Marta Hancková na štvrtom mieste bola tesne za Zuzanou. V kategórii OS SR s vyše hodinovým náskokom viedol Stano Skladaný (14:01 na K12), po Pavlovi Balažovičovi (15:04) prišiel Robo Verai po 6 hodinách.

Z Veľkého Griča vedie krátky úsek spoločný so žltou značkou, no červená značka sa hneď odpája a mieri na obávaný zostup do doliny (opakované upozornenia na túto odbočku). Zostup z Griča neostal svojej povesti nič dlžný ani tento rok - zablatené oblečenie a topánky v cieli to jasne dokazovali. Vyskytli sa aj nejaké tie poznámky o Spartan race a podobne - treba si tento zážitok zapamätať, pretože už sa pravdepodobne nebude opakovať.

Všetci sa dostali do doliny v celku (niektorí pravda trochu viac maskovaní) a po panelovom úseku na okraj Handlovej a ceste cez teraz už nie celkom banícku kolóniu prešli až ku železničnému podjazdu, kde sa odbočovalo doľava do ulice Ladislava Novomeského. Prečo? Situácia so zmenou miesta cieľa počas podujatia - také niečo sa nám ešte veru nepritrafilo, ani na iných stovkách. Chyba sa stala tam, kde sme nemali možnosť to ovplyvniť, no aj tak sa za prípadné nepríjemnosti veľmi ospravedlňujeme. Našťastie sa Ivanovi v Handlovej podarilo veľmi pohotovo a obetavo vybaviť náhradu v podobe kompletnej budovy gymnázia! Na túto zmenu boli účastníci upozorňovaní na Veľkom Poli, miesto odbočky do ulice sme označili ceduľou P100 so šípkou a reflexkami, okrem toho aj množstvom fáboriek, ktoré sprevádzali účastníkov až k budove s označením CIEĽ a svietiacimi blikačkami. Budova sa nakoniec ukázala ako viac, ako len náhrada - priestory boli ešte lepšie ako v pôvodnom mieste cieľa, i keď niektorým nemenovaným ultrabežcom bolo smutno za gaučom v Klube diaľkoplazov, čo dávali hlasno najavo :D

Už krátko po piatej hodine bol cieľ pripravený na príchod víťazov, internetové pripojenie bežalo a nápoje a občerstvenie čakali na stoloch. Pripravený bol aj nocľah na lehátkach v telocvični pre viac, ako 50 osôb. Najprv nás v cieli prekvapila návšteva Mikiho, ktorému problémy s kŕčmi nedovolili pokračovať v dobre rozbehnutom preteku z Veľkého Poľa ďalej. Dvanásť minút po šiestej hodine sme už ale v cieli vítali víťaza Ponitrianskej stovky 2014 - Martina Kaisa reprezentujúceho obec Višňové. Martin s celkovým časom 11 hodín a 12 minút vylepšil minuloročný rekord Paťa Hroteka o 27 minút ! Na druhom mieste do cieľa dobehol Martin Kovaľ s celkovým časom 11:50 (spolu s bratom Tomášom bežali za tím Vitalcity.sk). Tretí sa tentokrát umiestnil Ivan Mudroň (Tatrun Sp. B.), ktorý do cieľa priešiel s časom 11:56.

Víťazkou v kategórii žien sa stala Radka Paulínyová reprezentujúca mesto Trnava. I keď tu rekord nepadol (čas 13:58 Kláry Rampírovej z roku 2012 bol veľmi vysoko nadstavenou latkou), jej celkový čas 16:10 znamenal celkové 29. miesto vo výsledkovej listine. Na druhom mieste prišla iba o 10 minút neskôr Viola Drenková (16:20). Tretie miesto si vybojovala Zuzana Alexanderčíková z tímu Nezávislosť Bratislava s celkovým časom 17:48.

Kategória OS SR preverila odolnosť vojakov, z ktorých do cieľa prišlo 8 zo 17 štartujúcich. Svoje minuloročné víťažstvo obhájil Stano Skladaný z VÚ4405 NITRA s celkovým časom 14:45 (celkovo 13.-14. miesto) a náskokom jednej hodiny pred druhým v kategórii OS SR -  Pavlom Balažovičom (GCI, Zvolen).

Do cieľa v gymnáziu Ivana Bellu prišlo počas sobotného večera, noci a nedeľného dopoludnia celkovo 149 účastníkov z 226 štartujúcich. V cieli bola opäť dobrá a prajná atmosféra, pri občerstvení a nejako tom pivku sa rozoberal priebeh preteku a debatovalo sa o kadečom. Ako posledného sme v cieli privítali Ctibora, ktorý i keď nestihol celkový limit, zaslúžil si tak, ako aj ostatní, potlesk, gratuláciu a diplom. Na trase ostal po ňom už len Felix, ktorý mal náročnú úlohu sám dokončiť odznačovanie trasy, za ktorej úspečné dokončenie sme mu veľmi veľmi vďační.

Ponitrianska stovka 2014 sa skončila, Ďakujeme všetkým účastníkom za vaše výkony, za vzájomný rešpekt a pomoc, keď to bolo treba, za veľmi peknú a športovú atmosféru počas celého podujatia. To bola pre nás tá najväčšia odmena.

Ďakujem všetkým spoluorganizátorom a dobrovoľníkom, ktorí sa do prípravy a priebehu Ponitrianskej stovky zapojili:

Miroslav Buday, Vlado Čech, Michal Drienovský, Adam Gubov, Marek Hroššo, Zuzana Hroteková, Michal Jadroň, Luu Jarábeková, Juraj Kačo, Miko Kosorin, Dušan Krajčovič, Betka Marková, Mário Martinec, Miriam Miškolciová, Katka Morávková, Maťo Musil, Andrea Námerová, Emil Páleník, Ivan Pavlík, Naďa Regendová, Martina Šmidová, Ján Šošoka, Martin Urbaník, Pavel Urbaník, Jozef Václavík, Martina Václavíková, Hanka Valenteje, Marek Villár a Felix Virsik. Ďakujeme aj milej posádke bonusovej občerstvovačky na Grégarovom štále :)

Poďakovanie patrí sponzorom podujatia:

Behnaboso.sk za poskytnutie cien pre prvé a druhé miesto, KONTUR Promo - & Workwear za tričká pre účastníkov aj dobrovoľníkov, JT Nutrition za poskytnutie iontových nápojov zn. Nutrend.

Tak isto veľmi pekne ďakujeme partnerom Ponitrianskej stovky, ktorých podpora je pre orgnanizáciu nášho podujatia veľmi dôležitá:

Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Hostinec Remitáž v ATC Jelenec, pohostinstvo Škôlka v Zlatne, hostinec obce Veľké Pole (špeciálne poďakovanie pani Veronike a jej priateľom za prípravu občerstvenia), obec Jedľové Kostoľany.