Prešporský Ultra Trail

Martin Halász

Budíček o 4:00, raňajky, toaleta, už také typické ultrabežecké ráno. Dnes nás čaká, pre mňa tak povediac domáca trasa, ktorú mám rovno za domom. Jedná sa o rýchlu trasu bez väčších kopcov a organizátorom uvádzané hodnoty 104km/+3500m to tiež jasne potvrdzujú. Mne GPS nameralo ešte asi o 3 km menej. Danko pre nás prichádza niečo pred 6, cestou naberáme Laca, meníme šoféra a aj vozidlo. Na štart prichádzame pred po 7, rýchlo sa zaregistrujeme a ešte nejaká toaleta a posledné úpravy.

Pred 7 sa už presúvame pred Lidl odkiaľ štartuje zhruba 150 bežcov na 100 a 50 km trať.

Začiatok je veľmi pohodový a po chvíľke už vediem celé stádo ultra bežcov.

Troška sa divím, že ma nikto nepredbieha lebo tempo sa mi zdá o čosi pomalšie ako zvyčajne. Prebiehame cez prvú kontrolu, pod Kobylou a úzkymi lesnými chodníčkami a už sa pred nami otvára krásny výhľad na hrad Devín.

Túto časť si veľmi užívam a občas sa poriadne zapozerám. Takýto kúsok od Bratislave vidieť takúto nádheru. Na tomto chodníčku fotí aj moja Katka, ktorá spravila nádherné fotky.

 

Do Devína na druhú občerstvovačku prebieham v skupine skvelých bežcov Broňo Novák (2.), Marián Kamendy (3.), Miki Kéri (4.-5.), René Mráz (4.-5.) a Adam Lisý (2. miesto 50-ka), ktorý bežal kratšiu trasu. Viac menej v takomto zložení prichádzame aj na Kamzík.

Z Kamzíka som už chcel trocha zrýchliť a dúfal som, že niekto so mnou pôjde, ale nepridal sa nik. V celkom svižnom tempe zbieham na ďalšiu kontrolu na Peknej ceste, kde ma opäť čakala Katka od ktorej dostávam to najlepšie povzbudenie. Nasleduje asfaltové stúpanie na Spariská, túto cestu už dôverne poznám hlavne z bikových tréningov. Na Spariskách sa cesta rozdeľujena 50-kovú a 100-kovú trasu a na chvíľu sa aj zapozerám kadiaľže to mám ísť, ale rýchlo zabáčam vľavo. Cesta ďalej rýchlo ubieha, užívam si nádherný deň, nohy sa trocha ozývajú, ale veď to prejde alebo to nejako vydržím. Predo mnou nikto, za mnou tiež nikto tak si celkom užívam aj samotu. Po výšľape za Lanovkou nasleduje vcelku rovný úsek zakončený zbehom do Marianky. Tu skúšam aj nový gél od Agave#9 s príchuťou baobabu. Gél ma veľmi príjemnú sladkú chuť, ale nevedel som ju nejakým spôsobom zaradiť. Keď už sme pri tom stravovaní počas behu som použil 6 gélov, všetky od značky Agave#9, ďalej asi 1 pomaranč, 1 banán, 2-3 ďatle a 1 chleba s nutelou + cola, iont, voda.

Do Marianky pohodový zbeh, ktorý rovnako dôverne poznám. V Marianke dopĺňam vodu, zjem zopár kúskov nakrájaných pomarančov, pár ďatlí a ide sa ďalej. Nasleduje najdlhší úsek bez občerstvovačky. Do Stupavy je to cez 20 km. Nad Mariánkou pri Malinskom vrchu začínam stretávať bežcov z kratšej trasy. Všetci povzbudzujú, tak človeka to aj núti ísť rýchlejšie J Pri stúpaní z Rači späť na Zbojníčku, kde sa stretávame v protismere, im aj troška závidím, ale vybral som si sám a aj tak ma to stále baví. Všetkým ďakujem za povzbudenie, potešilo J

Za Zbojníčkou to už šlo rýchlo, ešte nejaký kopček a zrazu som v Stupave. Dobieham ku kostolu, poblíž som čakal aj kontrolu ale nikde nič. Tak študujem hárok, kdeže to má vlastne byť, ešte sa pýtam aj okolo idúcich na Šenk Mlyn, ale nejako sa mi nedarí natrafiť na domáceho. Nesmelým krokom som teda postupoval ďalej a našťastie za niekoľko 100 metrov som už zbadal kontrolu.

Tu si dávam aj super chlebík s nutelou, doplním fľaše a ďalej, veď do cieľa to už nie je ďaleko. Ďalej sa ide asi 2km po rovine a potom začína asi najvýživnejšie stúpanie na trase, aj keď prudšie je len pri konci, tesne pod Pajštúnom. Až som prekvapený ako rýchlo som hore, na biku som sa tu dosť vytrápil. Za Pajštúnom už len miernejšie stúpanie na Kozliská, potom zase dole okolo Dračieho hrádku a mierne hore sa zvažujúca asfaltka na Košariská. Aj keď v peknom údolí, ale pre mňa najnepríjemnejšie, nekonečný úsek trasy. Preto ma veľmi potešil pohľad na poslednú občerstvovačku na Košariskách. Ešte viac ma potešilo keď mi oznámili, že do cieľa je to už len 7 km, aj keď reálne to bolo troška viac.

Z Košarísk to je mierne do kopca na Salaš a Biely Kríž. Odtiaľto už len dole, tak utekám čo to dá. Tu mi je však už jasné, že pod 9 hodín to nebude. Nakoniec ale cieľ pod 10 dokonale splnený a v cieli som za 9:03.

PUT je v tomto roku záverečným ultra podujatím na Slovensku a aj preto panovala v cieli parádna atmosféra, ktorá pretrvávala do neskorých nočných hodín. Týmto by som chcel vyjadriť vďaku všetkým organizátorom a dobrovoľníkom, ktorí sa pravidelne podieľajú na vytvorenie skvelého zázemia a atmosféry pre ultra podujatia na Slovensku. Hlavne vďaka Vám sa úroveň stále posúva dopredu.

http://www.martin-halasz.estranky.sk

Foto: Michal Kostka, Juraj Kačo, Katarína Čapičíková

Článok bol zverejnený sú súhlasom autora