Tatranská nádhera

Peter Brestovanský

Minulý štvrtok večer som asfalt za Tatranskú žulu vymenil. Mením svetlá reflektorov aspoň na chvíľu za mesiac v splne a nebo plné hviezd. Hluk áut za vietor okolo uší a ticho hôr. Rovinu za veľké kopce.

Nekonečných 345 km cestou po takmer rovine za 10 km výškových na 100 km dĺžkových cez celé Tatry. So Sekom a Braníkom. Vyberaná spoločnosť. Plán veľký máme – Tatry od západu po východ, pekne po chodníkoch cez sedlá a kopce čo najviac priamo, žiadne obiehanie cez doliny. Západné Tatry, Červené vrchy, Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Bez spánku a naľahko. Len tenisky, trenky, tričko naviac, tenká bunda a niečo vody a jedla k tomu.

Žiadna občerstvovačka, žiadne sprievodné vozidlo, len čo si na chrbte odnesieš a ku koncu čo ti chaty ponúknu. Vodu z potoka a z plesa naberieš. Útekov do civilizácie minimum a veľmi ďaleko. Žiadne preteky, žiadna naháňačka.

Krásne bolo. Nočná hmla, zima a vietor na reťaziach ostrých hrebeňov naše odhodlanie a pevný krok preveril. Slniečko nás ohrialo a krásne ranné výhľady nám ponúklo. Macko, orly, kamzíky a jelene v ruji nám spoločnosť robili. Dobrá vôľa nás ani na chvíľu neopustila. Deň nádherný to bol. Reťaze často obliezame aby sme sa mohli aj s teplou žulou tatranskou trošku pomaznať. Vrcholy nás prijímajú jeden po druhom.

Nie však každý veľký projekt musí vyjsť na prvý krát, musí ale vždy skončiť s úsmevom na tvári. Keď sme na Chatu pod Rysmi po 24 hodinách došli a pri gulášiku a pive dievčina len nám na klavíri Vtedy na západe zahrala pochopil som. Ďalej na východ už nejdeme. Pochopil som čo je dôležité. Nie je to Ždiar náš plánovaný cieľ, je to táto chvíľa. Toto bol náš cieľ. Je to tento gulášovo pivový úsmev Sekinka a Braníka oproti mne sa škľabiaci. Sú to tie unavené a šťastné obličaje s nevyspatými krvavými očami od vetra vyfúkanými, sú to tie trasúce sa ruky, v jednej lyžica a v druhej chlebík zvierajúc, sú to tie ubolené nohy, ktoré len s námahou koordinované pohyby vedia robiť.

Je to ten západ slnka, ktorý po 26 hodinách od štartu po 77 kilometroch dĺžkových a 7200 metroch výškových nás druhý krát navštívil. Domov už treba k deťom a manželkám našim ísť.

Dobre nám zasa raz spolu bolo.

http://mapy.hiking.sk/?hpid=xsAbR

(Bobrovec, Babky, Sivý vrch, Brestová, Salatín, Spálená, Pachoľa, Baníkov, Hrubá kopa, Tri kopy, Smutné sedlo, Plačlivô, Ostrý Roháč, Jamnické plesá, Záhradky, Hrubý vrch, Račkove sedlo, Klin, Gáborovo sedlo, Ornak, Vyšná Tomanová, Temniak, Kasprov vrch, Svinica, Zawrat, Dolina 5. poľských stavov, Morské oko, Rysy, Popradské pleso)

Ďakujem všetkým za podporu, Žifovi za sprevádzanie na poslednom úseku a odvoz do civilizácie, Helmutovi za správy o počasí.

Vrátime sa.

Bresťo

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.