100 Míľ Krajom Malých Karpát

Druhý ročník 100 Míľ Krajom Malých Karpát (100 MKMK) sa konal v dňoch 28.-30. júna 2013. Prinášame rozhovor so Slavom Gleskom,  hlavným organizátorom tohoto na slovenské pomery dĺžkou ojedinelého podujatia.

Slavo, môžeš v skratke priblížiť, o aké podujatie ide a kto je jeho "cieľovou skupinou"?

Momentálne, ako sám vieš, aj u nás tzv. diaľkových pochodov, resp. trailov postupne pribúda. Väčšinou sa jedná o viac-menej klasické plus-mínus stokilometrové pochody s rôznou úrovňou obtiažnosti, najmä niektoré nové slovenské stovky už majú s pôvodnými spoločné asi len ten názov “stovka“ (myslím tým ich neporovnateľne väčšiu obtiažnosť). Je ťažké náš “podnik“ s podobnými akciami porovnávať. Skúsil by som použiť termín, ktorý sa mi zdá najvhodnejší - 100 MKMK je momentálne zrejme “najdlhší amatérsky organizovaný ultra-trail“, ktorý sa na Slovensku koná. Je určený tým, ktorí si chcú vyskúšať niečo snáď troška náročnejšie ako podujatia, ktoré som tu spomínal, pre tých, ktorým sa to javí ako vhodný tréning pre podobné podujatia v zahraničí a pre tých, ktorí sa nachádzajú niekde “medzi“.

Čo bolo pre teba inšpiráciou pri naplánovaní a zorganizovaní podujatia, kde dĺžka trasy prevyšuje nie len klasickú stovku, ale v tomto roku dokonca aj stomíľovku? 

Tak, ako som už spomínal, hoci náročných diaľkových pochodov pribúda, podujatia o dĺžke prevyšujúcej cca 130km (ak nepočítam alternatívu Trnavskej stovky s pokračovaním do Trenčína, čo je ale skôr niečo ako bonus naviac) u nás človek stále nenájde - to je asi jeden z hlavných dôvodov prečo toto podujatie vzniklo. No a čo sa týka vzdialenosti - je pravdou že  hlavná trasa dosahovala 175 km - je veľmi ťažké naplánovať trasu tak, aby bola pre ľudí zaujímavá, mohli sa na nej vhodne rozmiestniť občerstvovačky a ešte niektoré ďalšie atribúty a zároveň sa presne trafiť do vzdialenosti 100 míľ. Nakoniec sa to teda ustálilo na spomínaných 175 km, čo je síce naozaj o niečo viac, ale na druhej strane stále o 25 km menej ako dvestovka, čo by už bolo voči stomíľovému statusu neférové. Takže v skutočnosti je to akási stomíľovka s bonusom. :-)

100 MKMK sa konalo tento rok po druhy krát, nastali okrem kilometrov navyše nejaké zásadné zmeny vo vedení trasy oproti minulému roku?

Treba spomenúť, že aj minuloročná trasa dosahovala dĺžku cca 170 km, takže tu až také zmeny neboli. Vedenie trasy bolo s minulým rokom zhodné v cca 70%. Niektoré úseky sme zmenili, niečo vynechali, niečo zase pribudlo. :-)

Prvý ročník býva väčšinou pokusným, čo zmeny v organizácii akcie?

Minuloročný prvý ročník bol síce pokusný, ale ako je známe - bola organizácia akcie z mojej strany až na niekoľko výnimiek viac ako zbabraná. Preto najdôležitejšou úlohou bolo tohto roku hlavne napraviť renomé podujatia, čo sa nám pevne verím aspoň trochu podarilo. Takže stručne povedané, organizáciu nebolo treba zmeniť, ale výrazne zlepšiť.

Štart v piatok neskoro večer sa zdal byť vhodnejšou alternatívou, vnímali to tak aj účastníci 100 MKMK?

Je pravda, že neskorovečerný piatkový štart znamenal pre väčšinu účastníkov pochodovanie cez dve noci, čo určite nie je príjemné, ale vzhľadom na časový limit bolo pre nás prioritou, aby účastníci mali možnosť sa v rozumnom čase po akcii dostať domov a v práci ako-tak fungovať. :-) Samozrejme, ranný štart má tiež svoje výhody, takže o rok zase spojíme hlavy dokopy, zvážime pre a proti a určíme najvhodnejší termín štartu.

Je trasa 100 MKMK okrem svojej dĺžky oproti iným slovenským podujatiam špecifická aj niečím ďalším?

Myslím si, že okrem dĺžky ide v podstate klasický diaľkový pochod, resp. ultra-trail. Aj keď - a to je teda hlavne pre mňa veľmi dôležité - špecifickosť 100 MKMK je hlavne v akcii samotnej. Čiže zjednodušene povedané - bol by som rád, keby si ľudia  naše podujatie neporovnávali s inými, ale pamätali si ho práve ako pochod 100 MKMK. :-)

Minulý rok bolo 100 MKMK kvalifikačným podujatím pre UTMB za 4 body - jediným na Slovensku s týmto ohodnotením. Tento ročník však 100 MKMK v zozname kvalifikačných akcii UTMB chýbal. Plánuješ obnoviť status UTMB kvalifikácie pre MKMK pre budúci ročník?

Opäť treba spomenúť, že žiadosť s našej strany pre daný status bola podaná dokonca skôr, ako minulý rok. Bohužiaľ sme sa odpovede zo strany UTMB tímu nedočkali napriek urgovaniu, čo ma samozrejme troška mrzí, myslím ale, že takýto problém malo tohto roku aj niekoľko iných akcii. Budem sa snažiť získať možno ešte status dodatočne, ale ako som spomenul - prioritou pre tento roku bola hlavne dobrá organizácia celého podujatia.

Prejdime k samotného podujatia. Štartovali obidve skupiny účastníkov (trasa A s dĺžkou 175 a trasa B s dĺžkou 125 km) spolu, alebo oddelene?

Obidve skupiny boli odštartované spoločne - vzhľadom na logistiku naplánovaných trás to bolo najvhodnejšie riešenie.

Aké boli tento rok podmienky?

Na rozdiel od minulého roku, kedy bolo na slniečku výrazne nad 40 stupňov, boli tentokrát podmienky dá sa povedať ideálne - ani teplo, ani dážď. Dokonca aj blativých úsekov bolo máličko - akurát  tzv. traktor-rallye úseky, ktoré pre nás tradične zabezpečujú bezplatne lesníci, si museli vyslúžiť dosť šťavnatých slov od účastníkov, ale to už k adrenalínu proste patrí. :-)

Na 175 km trase s obrovským náskokom prišli do cieľa prví Johnny Pristach a Roman Čermák. Tretí v cieli - Radek Dočkal - na nich strácal vyše 6 hodin. Prejavila sa tu samotna dĺžka trasy a päťapolkilometrové celkové stúpanie, alebo aj ďalšie faktory ako zložitejšia navigácia (časté striedanie farby turistickej značky), terén malokarpatských sedemstoviek?

Treba zdôrazniť, že Roman je Karpatoch doma, Johnny má už tiež čo-to v tejto oblasti odchodené, navyše obidvaja sú tzv.“kondične v plnej sile“. Radek je hlavným zameraním viac-menej klasický ultrabežec behajúci najmä asfaltové záležitosti, tiež si dal počas podujatia tzv. “schrupen-pauzu“, zatiaľ čo pilotná dvojka ťahala nonstop, ako ich poznám. :-)  Takže tých faktorov bolo viacero. Každopádne, ako som spomínal, samotné výsledky, resp. časy nie sú určite tou najdôležitejšou vecou podujatia, dôležité je hlavne to, že nedošlo k zraneniam, že sa nikto nestratil, že ľudia si podujatie užili a odniesli si domov spomienky, veríme že najmä pozitívne.

Štvorica účastníkov z Maďarska absolvovala týždeň pred 100 MKMK inú extra dlhú trasu - Kazinczy 200. Pochvaľovali si aj slovenský extrém?

Naši maďarskí priatelia sú proste “nezmari“. Týždeň pred akciou dvestovka, po nej sa ešte išli zrelaxovať na Malofatranskú stovku, ktorá je momentálne kondične najnáročnejšou slovenskou stovkou. Ostáva len hlboko sa pokloniť a nedávať ich za príklad ortopédom. :-)

Viacerých ľudi trochu mrzel nižší počet štartujúcich. Plánuješ do budúceho roka zabojovať o vyšší počet, ktorý by si takáto zaujímavá akcia určite zaslúžila, alebo ti vyhovuje komorné prostredie?

Ako som spomínal - prvotnou úlohou bolo napraviť reputáciu podujatia. Svojím spôsobom aj druhý ročník bol najmä “skúšobným“. Osobne som počítal s počtom účastníkov niekde medzi 20 a 30, na čom som aj postavil logistiku, takže z tohto pohľadu bol počet skoro ideálny. Taktiež zloženie účastníkov bolo veľmi rôznorodé, čomu som bol tiež potešený. Do ďalšieho ročníka je ešte viac ako ďaleko, ale do budúcnosti sa pokúsime ako vravíš zabojovať o vyšší počet aktérov. Pravdou ale zostáva, že menej je veľakrát viac, takže viacero ľudí privítame radi, ale s mierou. Určite by som z toho nechcel robiť niečo ako “megaakciu“. Ako vravíš - komorná atmosféra, príjemní ľudia, zážitky, nejaké to pretekanie k tomu samozrejme patrí. Takže taká je ďalšia vízia v širších kontúrach.

Je pre teba 175 km hranicou, alebo sa účastníci budúci rok môžu tešiť na ďalšie navýšenie, prípadne iné zmeny?

Opäť sa budem troška opakovať, ale vzdialenosť ako taká nie je to úplne najpodstatnejšie - momentálne neviem odhadnúť, ako bude trasa vyzerať v budúcom roku, ale myslím že to bude zase niekde okolo tohto čísla. V pláne mám urobiť pre tretí ročník trasu, ktorá by bola “poskladaná“ z tohtoročnej a minuloročnej, možno to bude 170, možno 180 km. Rozhodne ale nie som zástancom umelého navyšovania kilometráže, dôležité pre mňa je, aby bola trasa zaujímavá najmä pre ľudí, ktorí tieto končiny príliš nepoznajú.

Okrem 100 MKMK organizuješ aj populárnu Lazovu stovku v Bielych Karpatoch. Obidve podujatia sa už konali, máš v zásobe aj nejaké ďalšie ultra-prekvapenie pre tento rok?

Tak konečne otázka, v ktorej mám viac ako jasno. :-) Už nijaké prekvapenie pre tento ale ani pre ďalšie roky určite nemám. Okrem Lazovky a 100 MKMK sa tohto roku organizačne hlásim už len k Malokarpatskej Vertikále, ktorá je určená troška viac bežcom a svojimi parametrami (52km / 2700 m) je spomedzi “mojich“ podujatí najmenej náročná, hoci sa tiež nejedná o žiadnu nedeľnú vychádzku. Jej druhý ročník sa bude konať v októbri a tým sa pre mňa rok z pohľadu organizátora končí.  Myslím si, že tri podujatia sú viac ako dosť a je ešte veľa toho, čo by som na týchto podujatiach chcel  zlepšiť.

PS : Záverom by som sa aj touto formou chcel ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa na organizovaní 100 MKMK podieľali a všetkým ktorí sa zúčastnili. Takže snáď zase o rok, ale to je ešte stráááášne ďaleko. :-)

Ďakujem Slavo. 

Výsledky 100 Míľ Krajom Malých Karpát (100 MKMK) 2013:
Trasa A (175 km/+5700 m)
1. Roman Čermák 28 h 55 min
1. Ján Pristach 28 h 55 min
3. Radek Dočkal 35 h 20 min
4. Ondřej Fremunt 36 h 55 min
5. Ján Vrbata 40 h 30 min
6. Veronika Dolgos 40 h 45 min
6. Daniel Márton 40 h 45 min
6. Bálint Örsi 40 h 45 min
6. Jozsef Veröcei 40 h 45 min
10. Jaroslav Kováč 40 h 50 min
11. Martin Kerekeš 41 h 05 min
12. Rastislav Vávro 41 h 25 min
13. Jozef Smola (DNF - Jablonica)
14. Andrej Loškár (DNF – Plavecký Mikuláš)
15. Eva Nemcová (DNF - Jablonica)

Trasa B (125km/+4300 m)
1. Slavo Ružek 24 h 10 min
1. Roman Minarovič 24 h 10 min
3. Laura Bergerová 24 h 40 min
4. Maroš Fančovič 26 h 45 min

Foto: Radek Dočkal, Roman Minarovič