Rozhovor s Dai Davies o Leteckej stovke

Rozhovor s Dai Davies pripravil Jiří Horníček

Ahoj Dai. Gratulujem ti ešte takto dodatočne ku úspešnému absolvovaniu trate. Skôr než začneme o jednotlivých veciach. Môžeš sa nám všetkým predstaviť? Trochu z tej športovej histórie a kľudne dačo aj z osobného života - napríklad čím sa živíš a kde žiješ? 
 
Ďakujem vám a ďakujem, že ste usporiadali udalosť, na ktorej som sa mohol zúčastniť! Aj keď som pôvodom z Walesu, momentálne žijem v Londýne a pracujem, ako obchodný analytik. Už niekoľko rokov behám a moja cesta bola klasická, ako pre väčšinu bežcov. Absolvoval som niekoľko cestných maratónov, kým som objavil trail running. Môj prvý ultra beh som absolvoval v roku 2018. Niečo sa tam vo mne zlomilo a odvtedy sa nepozerám viac späť. Nič ma nepoteší viac ako útek do prírody, objavovanie nových miest a kombinovanie lásky k behu a cestovaniu na nové miesta. Mal som to šťastie, že som bežal viac ako 75 maratónov/ultramaratónov, pričom moje dobrodružstvá ma previedli po celej Európe a do neuveriteľných miest, ako sú Tanzánia, Mjanmarsko, Borneo a Nový Zéland a zúčastnil som sa významných podujatí, ako je UTMB. Osobne mám rád dlhšie vzdialenosti, kde výzvou je skôr vytrvalosť a odhodlanie a mám osobitnú náklonnosť k vzdialenostiam okolo 100 km.
 
 
Je to už nejaká doba od prebehnutia cieľovou čiarou Leteckej stovky. Ako sa cítiš? Si znova v tréningovom tempe?
 
Po dokončení Leteckej stovky som sa cítil skvele! Pravdepodobne lepšie, ako som očakával, čo je pekný výsledok. Nasledovalo niekoľko dní odpočinku a potom som sa ďalší víkend vrátil na trail, aby som sa sústredil na ďalšie dobrodružstvo v apríli.
 
Môžeš prezradiť, ako si sa dostal ku Leteckej stovke a čo ťa presvedčilo, že cestovať stovky kilometrov bude stáť za to?
 
Vždy hľadám nové miesta na beh a dobrodružstvo. V posledných rokoch som zažil viac zábavy na niektorých menších podujatiach, najmä tam, kde je menej ľudí na trati a kde je atmosféra jedinečná a charakteristická pre danú oblasť. Je niečo špeciálne na týchto typoch udalostí. Predtým som nebehal na Slovensku a myslím si, že som sa o podujatí dozvedel po prečítaní o SUT. Vzdialenosť bola perfektná, rovnako ako aj ročné obdobie  a bonusom bolo, že to bola aj kvalifikácia na WSER, čo zvyšuje príťažlivosť. Myslím, že ma však definitívne zaujalo to, keď som čítal o podujatí a videl zasnežené fotografie z minulého ročníka. Vyzeralo to náročne.
 
Navštívil si niekedy Slovensko? 
 
Mnoho rokov späť som absolvoval výlet do Bratislavy, ale to bolo ešte pred tým, než som behal a objavoval miesta, tak som mal len malú možnosť vidieť niečo zo Slovenska.
 
Dopočul som sa, že sa chystáš na Slovensko znova tento rok kvôli Big Bear's Ultra. Je to pravda? Ak áno, môžeš nám povedať kvôli čomu a prečo znova Slovensko? 
 
Tu asi prišlo ku nedorozumeniu. Dopočul som sa o Big Bear's Ultra spolu s niekoľkými ďalšími pretekmi na Slovensku, ako napríklad Malofatranská a Javornická stovka. Páčia sa mi a rád by som ich niekedy absolvoval. Tento záujem sa určite zvýšil po skúsenosti s Leteckou stovkou. Ale nie, nie som prihlásený na Big Bear tento rok. Možno v roku 2025, kto vie ... Myslím, že záujem o preteky je kvôli ich vzdialenosti / profilom trás daných pretekov a tým, že ide o nové miesto na návštevu. Po úžasnej skúsenosti na Leteckej stovke a po zistení viac informácií o trailovej komunite a ultrabehov na Slovensku rozhodne chcem zažiť viac pretekov a znova bežať na Slovensku.
 
Mal si nejaké očakávania od Leteckej stovky, ako závodu a taktiež od slovenskej ultra trail scény? Naplnili sa nejak tvoje očakávania?
 
Myslím si, že som mal očakávania trochu odlišné od mnohých ďalších ultrabehov, ktoré som absolvoval. Páčilo sa mi, že bolo menšie (pokiaľ ide o počet účastníkov) a že bola jedna vzdialenosť. Počul som dobré veci o slovenskej ultra trailovej scéne, ale nevedel som, ako nápomocní a zapojení sú všetci organizátori pretekov. Akcia určite splnila a predčila moje očakávanie. Páčilo sa mi, ako priateľskí a nápomocní boli všetci a veľmi som si obľúbil počúvanie o tom, ako sa všetci organizátori podporujú a pomáhajú si navzájom na pretekoch. To je fantastické. Vždy stretneš podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí si užívajú takéto výzvy z mnohých rôznych dôvodov a motivácií. Rád sa rozprávam s inými bežcami a spoznávam ich zážitky z behov.
 
 
Bolo možné vidieť, že si si na trati našiel parťáka. Boli ste spolu s Paulom Martinom dohodnutí už pred samotným závodom, že to spolu potiahnete, alebo ste na seba narazili náhodou počas toho, ako sa blížil štart?
 
Skôr by som povedal, že je môj osobný bežecký komorník a všade ma následuje, aby sa postaral o moje potreby počas závodu... Ale áno, poznám Paula 'Peggyho' Martina a spolu sme cestovali na Leteckú stovku. Stretli sme sa prvýkrát na pretekoch v Spojenom kráľovstve začiatkom roka 2019 s názvom "Country to Capital", keď som ho omylom následoval nesprávnym smerom! Ostali sme v kontakte a zistili sme, že obaja máme radi podobné dobrodružstvá a zážitky. V priebehu rokov sme spolu behali veľa pretekov, od veľkých podujatí ako Eiger 101, Val D'Aran a UTMB až po menšie ako Ohrid Ultra Trail v Macedónsku a naše vlastné dobrodružstvá (v roku 2020 sme spolu behali okruh okolo Londýna po trase Capital Ring). Na iných pretekoch sme sa stretli a spriatelili sme sa s ďalšími bežcami z Veľkej Británie a iných krajín a teraz si spolu užívame cestovanie na rôzne podujatia. Bohužiaľ, tento rok sme na Leteckej stovke mohli byť len my dvaja.
 
Po dobehu do cieľa si sa mi zdôveril s pár vecami a vyzeral si veľmi nabudene a spokojne, no nezdržali ste sa s Paulom dlho. Malo to nejaké opodstatnenie? Nie je to úplne bežné, nič v tom netreba hľadať. Možno prídeme na niečo, aby sa tam ľudia zdržali a užili si párty.
 
Áno, po pretekoch som bol nabitý adrenalínom a nabudený od vzrušenia. Preteky som si užil od začiatku do konca. Cítil som sa poctený, že som sa s tebou mohol porozprávať a dozvedieť sa viac o vašom podujatí, jeho histórii a slovenskej bežeckej komunite. Rád by som sa bol zdržal dlhšie, stretol sa s viac ľuďmi a vychutnal si jedlo, ktoré ste pripravili, ale myslím si, že chlad noci a predstava horúcej sprchy v hoteli napokon zvíťazila. Predstava, že sa osviežim a dobre sa vyspím pred zajtrajšou cestou domov ma úplne ovládla. Nemyslím si, že by ste pre účastníkov po pretekoch museli robiť niečo navyše alebo im niečo extra poskytovať. Možno sa len potrebujem trochu zlepšiť, aby som skončil skôr a mal viac času užiť si afterparty!
 
Čo ťa najviac prekvapilo na Leteckej stovke? Bolo to jedlo, ľudia na staniciach, atmosféra závodu?
 
Myslím, že najviac ma prekvapila ochota teba a tvojho tímu. So všetkým, o čo som požiadal, ste mi pomohli a dali mi podporu. Myslím, že som ešte nikdy neabsolvoval podujatie, kde by bol taký pestrý výber jedla a nápojov. A všetci boli takí ochotní a priateľskí aj keď sme nerozprávali rovnakým jazykom. Naozaj robíte všetko pre to, aby ste účastníkom zabezpečili všetko potrebné. A samozrejme, prekvapilo ma aj to, aké priaznivé počasie bolo v roku 2024!
 
 
Je niečo, čo by si nám odporučil zlepšiť do budúcich ročníkov? Sme pomerne mladý tím a skúsenosti zbierame za pochodu. Veľmi radi privítame zlepšenie.
 
Nie som si celkom istý, či by som navrhoval nejaké zlepšenie. Webová stránka bola podľa mňa fantastická, rovnako aj všetky informácie poskytnuté pred a počas podujatia. Pri cestovaní do Trenčína a absolvovaní závodu som nemal žiadne otázky ani obavy. Trasa bola dobre značená a ľahko sa na nej orientovalo. Bavil som sa s tebou, že som mal problémy s prekladom registračného portálu od tretej strany, ktorú využívate, ale pri registrácii/platbe to nespôsobilo žiadne problémy. Vaša profesionalita pre tak mladý tím je obdivuhodná!
 
Máš veľmi bohatú bežeckú históriu a pochodil si kus sveta, čiže si zažil mnoho závodov. Odporučil by si doma v UK aj Leteckú stovku, aby si ju tvoji priatelia prišli zažiť na vlastnej koži?
 
Určite by som Leteckú stovku odporučil každému koho stretnem. Bez najmenších pochýb. Myslím si, že pre bežcov z Veľkej Británie je porovnanie terénu veľmi priaznivé, pretože hory, s ktorými sa stretne človek počas závodu, nie sú extrémne náročné a nevyžadujú si špeciálny tréning na konkrétny horský terén. S ľuďmi v meste aj počas pretekov sa komunikovalo fajn a jazyková bariéra nebola problémom.
 
Máš nejakú radu pre ľudí čo si chcú vyskúšať Leteckú stovku, no z nejakého dôvodu váhajú?
 
Moja rada pre každého, kto chce absolvovať Leteckú stovku znie: prihláste sa a neváhajte. Zvlášť preto, že preteky sa vypredajú rýchlo (boli sme radi, že sme sa zaregistrovali hneď a nečakali sme!). Jednoducho to spravte. Nebudete ľutovať. Čo sa týka cestovania, existuje množstvo možností – lietadlá a vlaky z okolitých miest alebo si jednoducho požičajte auto a príďte autom, ako sme to urobili my. Ako vždy, plánujte pre najhoršie a dúfajte v najlepšie – my sme boli pripravení na dlhý, pomalý boj v mokrých alebo snehových podmienkach, ale našťastie bol terén suchý, udržiavaný a mohli sme tak bežať viac, ako sme očakávali.
 
Aké sú tvoje plány pre tento rok? Plánuješ ešte nejaké ultra šialenosti? :-) A čo Letecká stovka 2025? Nenechal si na trati nejaké nevybavené účty? 
 
Moje plány na tento rok sú plné ďalších dobrodružstiev a áno, aj "ultra šialenstva". Najbližšie ma čaká Istria 100 v Chorvátsku, potom cesta do Maďarska, Bosny, Švajčiarska a Bulharska na ďalšie ultramaratóny! Nepochybne sa do konca roka zúčastním na mnohých miestnych podujatiach v Spojenom kráľovstve. Zážitok z Leteckej stovky ma maximálne naplnil. Určite by som zvážil návrat a znova si trať prebehol. Dúfam, že tentoraz s viacerými kamarátmi!
 
Ďakujem Ti veľmi pekne za rozhovor. Nech sa Ti na tvojich ultra šialenostiach darí.

Naši mediálni partneri: