Scott Jurek: Jez a běhej (Eat and Run)

Rišo Pouš

Zdá sa, že po príbehu o Tarahumaroch, zrodených pre beh, vbieha na náš knižný trh ďalšia lahôdka pre bežcov. Ale nielen pre nich. Pretože jej podtitul "Moje nečekaná cesta k úspěchu na ultramaratonu" síce veľa napovedá, ale nie všetko. Nie je to kniha len o behaní, tréningovej drine, pote, adrenalíne, endorfíne a o podobných veciach, ako by sa z názvu zdalo. Pocity pri behu sú v tejto knihe skôr takým podkladom pre budovanie širšieho posolstva, ktoré chce autor odovzdať. Tým posolstvom je propagácia životnej filozofie, ktorá je pravým opakom tej dnešnej, príliš rozšírenej: konzumnej, prostredie okolo nás drancujúcej, ale nezodpovednej aj k vlastnému zdraviu a preto dlhodobo neudržateľnej.


Amerického ultrabežca Scotta Jureka v bežeckej komunite osobitne predstavovať netreba. Jeho hviezda žiari na ultramaratónskom nebi posledných asi 20 rokov viac než jasne. Výpočet jeho úspechov na športovom poli nájde čitateľ v knihe, ale o tie tu nejde. Šialenstvá ako 217km dlhý ultrabeh Údolím smrti sa nedajú v zdraví prežiť len vďaka tréningu. Na to je potrebná aj neskutočne pevná vôľa, neskutočne dobrá adaptácia na inak vražedné podmienky (40°C v strede noci napríklad) a v neposlednom rade kvalitná strava, ktorú extrémne namáhané telo bude schopné prijať a využiť. Práve stravovanie športovca je popri bežeckých zážitkoch druhou (ale nie poslednou) nosnou ideou knihy. Autor odstraňuje mýty o potrebe množstva živočíšnych bielkovín či cukrov pre vytrvalcov, podporuje to veľkým množstvom faktov, výsledkami výskumov aj vlastnou skúsenosťou. Pekne popisuje svoju cestu od "mäsožravca", ktorý sa často stravoval v McDonalde, až k vegánovi. A za každou kapitolou ponúka taký recept, že je problém aby sem - tam slinka nekvapla na rozčítanú stranu :-) Toľko k jedeniu ako k prvému slovu z názvu knihy. K behaniu zas to, že vôbec nezáleží na tom, či niekto behá 5 alebo 50km denne. Hlavne musí mať z toho radosť. A radosť prináša aj správna technika behania. Preto je v knihe plno rád ako dýchať, ako uvoľňovať svaly, na ktorú časť chodidla pri behu dopadať a podobne. Ale hlavne z tých kapitol trčí na všetky strany chuť pohybovať sa v prírode, snaha zlepšovať sa a prekonávať vlastné limity.

Ani to však nie je posledná myšlienková vrstva tejto knihy. Dve slová v hlavnom názve by mohlo doplniť aj tretie, napríklad "přemýšlej". Lebo žiadny vrcholný výkon sa nedá dosiahnuť len tak, ak to človek nemá upratané v hlave. A Scott Jurek zjavne má, a nielen v oblasti behania (že to ešte dokáže ponúknuť ostatným, je už bonus navyše). Tu je podľa mňa hlavná idea knihy, ktorou je snaha žiť zodpovedne voči sebe aj voči životnému prostrediu. Moderne povedané: zanechávať čo najmenšiu ekologickú stopu. Ale aj rozmýšľať o tom, čo robíme a ako to robíme v rámci nášho vzťahu k prírode aj k ostatným ľuďom. Preto v knihe nájdeme množstvo citátov od východných filozofov, ale aj od pioniera amerického ochranárskeho hnutia Johna Muira. Len tak mimochodom: čo myslíte, že Scott Jurek robil po dobehnutí do cieľa ultramaratónu?

 
Knihu vydala Mladá Fronta v roku 2013, má okolo 250 strán a rozdelená je do 21 chronologicky radených kapitol. Pekne v nich vidieť vývoj bežcovho talentu, ale aj myslenia a životných hodnôt. Pokiaľ v prvých kapitolách dominujú otázky a hľadanie životných hodnôt, v posledných už má autor "jasno" a dokáže svoj odkaz odovzdávať aj ostatným. Napríklad touto knihou. Ale napriek tomu sa stále dokáže pýtať "Prečo?". Len pozor, nech vás neodradia prvé riadky, kde autor spomína halucinácie, tráviace ťažkosti, krvavé pľuzgiere, strhnuté nechty a iné "maličkosti", súvisiace s ultrabehom. Neskôr sa dočítate o tom, že sú to v podstate ozaj len nepodstatné drobnosti v porovnaní s odkazom tejto skvelej kni
hy.