Rozhovor s Vandou Koniarovou, víťazkou Leteckej stovky 2024

21.03.2024 21:34

Rozhovor s Vandou Koniarovou pripravil Jiří Horníček.

Ahoj Vanda. Predstavovať ťa asi nejak verejnosti nemusíme, ale predsa len ma niečo zaujíma, okrem toho, že si sa stala prvou ženou na tohtoročnej Leteckej stovke. Ty bežne nebeháš tak dlhé trate. a takto dlhú trať si bežala po dlhšej dobe. Myslel som, že si s ultratrailom nad 50 kilometrov skončila. Evidentne som sa mýlil. Čo taká zmena?

Zmena preto, lebo som bola s Ivkou Liškovou na minuloročnej Javorníckej stovke. Dohodli sme sa pred tým, že si spolu zabeháme celý deň a tam mi doplo, že sa mi to aj veľmi páčilo, bol to veľmi pekný deň a chcela by som to ísť zopakovať. A tak som sa prihlásila aj na Leteckú stovku. 

Hneď v úvode ti gratulujem k víťazstvu na Leteckej stovke 2024 medzi ženami! Je týždeň po závode, skús mi opísať, ako sa cítiš po úžasnom výkone?

Sama ani neviem. Som unavená a necítim sa dobre, ale to skôr psychicky, ako fyzicky. :-) Tak nejak cítim, že by som aj chcela ísť bežať niečo znovu a napravila si chuť. 

Prečo sa cítiš psychicky zle?

Napriek tomu, aký čas som zabehla, tak som so svojím výkonom nebola úplne spokojná, a to ma dosť vyčerpalo. Po dobehu v cieli som si vravela, že nechcem chvíľu behať, ale v podstate ma to hneď upustilo a znova behám. Tento týždeň mám už odbehaných 50 kilometrov.

Na 10. ročníku sa ti podaril vynikajúci čas (11:38:50) a zároveň si prekonala minuloročný traťový rekord Lindy Boldane (11:45:36). Tušila si počas závodu, že môžeš tento rekord prekonať, alebo si na to vôbec nemyslela? Aké si mala ambície pred štartom Leteckej stovky?

Dlhšie pred štartom som mala asi ambície to prekonať, ale nejak som si to nepripúšťala. Pôvodne som chcela ísť na čas okolo 15 hodín. Z priebežných výsledkov bolo vidieť, že zo začiatku to bolo pomalšie. Až keď som stretla Paťka Hroteka na K5, tak som som zrýchlila, lebo som nechcela ísť sama po tme. :-) Pripojila som sa k nemu teda na K5 a pokračoval s ním až do cieľa. 

Totiž, ja keď som pribehla na stanicu, tak on akurát odchádzal. Rýchlo som teda niečo zajedla a utekala s ním. Padlo mi to vhod po tých hodinách samoty. Ešte po 95. kilometri som to videla skôr pod 12 hodín, ako atakovať rekord. Niekde na Brezine som zistila, že by som ten rekord mohla aj pokoriť a v podchode som si tým už bola úplne istá.

Aké boli najnáročnejšie momenty na trati? Ako si ich prekonávala?

Celý deň bol náročný. Išlo sa mi veľmi zle. Ja tieto stovky nebehávam, tak si na to zvykám, že tie pocity sú úplne iné, než pri tých kratších behoch. Bolo to veľmi náročné, lebo som bola pomerne dlho sama na trati a nechcela som na to myslieť. Veľmi ťažká bola cesta na K5 Inovec. Bola som spotená, unavená... Do toho tam blízko mňa padol strom... 

I keď podmienky na trati boli tento rok dobré, tak vietor vedel trochu potrápiť. Ovplyvnili nejak tieto podmienky na trati tvoje bežecké tempo, tvoju morálku? Alebo bola s počasím absolútne vyrovnaná? Viem, že máš rada teplo, tak som na tvoju odpoveď zvedavý.

Popravde, nemám rada takéto počasie. Viac mi vyhovuje teplo. Toto počasie asi vyhovovalo viac súperom na trati, ako mne, i keď som bola zvyknutá trénovať v chladnom počasí a zime. Žiaľ, nie je to zrovna moje obľúbene počasie.

Ako si vnímala ostatné pretekárky na trati? Snažila si sa zväčšovať svoj náskok, alebo si vedela, že máš dostatočný náskok pred druhou Klárou Burdovou a viac si si to už do cieľa kontrolovala?

Ja som začala dosť vzadu. Bola som spokojná, keď som ich postupne predbiehala, aj keď sa mi nechcelo moc súťažiť. Popravde, chvíľu som ani nevedela, že som prvá žena. Potom som išla chvíľu s Klárou do kopca. Dobehla som ju niekde po Bezovci na lúkach a potom som si išla ďalej svoje. Do kopca mi to moc nejde s niekým, akurát s kámoškou Ivkou a chcela som si ísť hlavne to svoje tempo. Na Duchonke sme sa už nestretli a niekto mi povedal, že Klára je za mnou približne 17 minút a náskok som stále zväčšovala.

Minulý rok si bola ako dobrovoľníčka na K6. Tento rok síce, ako bežec, ale všimla si si nejakých organizačných vecí na L100, ktoré by si vedela vypichnúť, že sa ti páčili?

Čo sa týka organizácie, tak sa mi páčilo všetko. Minulý rok som robila dobrovoľníka na K6 a keď som tade teraz prechádzala, tak som s nimi trochu súcitila, ako dlho tam musia byť, ale zas mali lepšie zázemie než my minulý rok. 

Je niečo, čo sa ti na Leteckej stovke nepáčilo, niečo na zlepšenie do budúcich ročníkov?

Možno to značenie v mieste, kde Majko Priadka zišiel z cesty.  Tam som mala aj ja zvláštny pocit, že idem zle. V tom mieste som pre istotu volala môjmu Majkovi, že som sa asi stratila, ale išla som k tomu správne. Ináč všetko bolo super. Možno v cieli vegánska pizza. :-)

Máš nejaké rady pre ostatných bežcov, ktorí sa chcú zúčastniť Leteckej stovky, poprípade z nejakého dôvodu váhajú?

Ja som nad tým popravde nejak nepremýšľala, keď som sa prihlasovala. Tak asi netreba nad tým dlho premýšľať a proste sa prihlásiť. Samozrejme, treba sa riadne pripraviť, aby človek moc netrpel a trénovať v horších podmienkach, lebo to počasie môže byť na trati všelijaké.

Možno jedna taká podpichovacia. Ako berie tvoj manžel Majo tvoj výkon? Sekla si jeho najlepší čas z roku 2019 bez jednej minúty o hodinu. Bavili ste sa o tom?

Myslím si, že som v dlhších tratiach lepšia, respektíve, mne viac sedia než Majkovi. Viac som sa v nich našla. Majovi ide zas skôr maratón, kde je potreba držať to tempo a ja zas skôr tú rozmanitosť. Striedanie tempa, chôdza s behom a zmeny terénu. Ináč sme sa o tom popravde nebavili. 

Možno ešte jedna otázka ku tebe a Majovi, prečo nebehávate závody spolu?

Majko má úplne inú stratégiu, ako ja, tak s ním moc nebehám spoločne. Ja som taká, že zo začiatku skôr pomalšie, kým sa zahrejem a potom pridávam, kdežto Majko ide na to od začiatku. Veľa mužov, čo som časom na trati predbiehala, začínali práve s tými vpredu a postupne som ich predbiehala. Išla som proste do závodu od začiatku s veľkým rešpektom. 

Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Máš v pláne sa zúčastniť aj ďalších ultrabežeckých pretekov? A čo Letecká 2025? Prídeš?

Moje bežecké plány... Na tento rok neviem, či bude ešte nejaká stovka u nás. Možno Javornícka stovka s Ivkou opäť po roku? 

Zo zahraničných, tak tam idem na Mozart v Salzburgu, Lavaredo 80 a tá dĺžka mi asi bude viac sedieť, ako stovka.

Letecká 2025? Tak to, ešte neviem. :-) Pred týždňom by som rozhodne povedala, že nie, lebo som bola unavená, ale s odstupom času možno aj hej. Je to rozhodne výzva, lebo tak nejak cítim, že ten môj čas sa dá ešte zlepšiť. Keby tam bola nejaká žena, čo by ma potiahla, tak ten čas je istotne lepší. Veľa kilometrov som išla sama, čo nebolo úplne zlé, len na úsekoch, kde som normálne kráčala, tak tam by ma potiahla a bežala by som. Tak nejak, ako tomu bolo s Paťkom Hrotekom od Inovca. 

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a nech sa ti v osobnom i bežeckom živote darí.