Veľký Krtíš - Drahová (103 km / +3400 m)

Dve na seba  nadväzujúce červené turistické značky, teda podľa toho čo som sa dočítal o plánovom behu.

Plán a nápad na tento prebeh dostal  Maťo Kachnič z Modrého Kameňa, ktorý si to skúsil už pred rokom, ale žial to na Látkach zabalil. Ja som sa do tohto celého dostal dá sa povedať vovedením do omylu v „náladičke“,  keď sme sa spoznali na behu na Sedem chotároch. Pri zoznamovaní spomenul tento jeho plán a ja som nedokázal povedať nie. Skoro celú trasu som poznal z behania po okolí Lučenca, prebehu Veľký Krtíš – Lučenec...

Dohadujeme dátum, možných ďalších bežcov, či to pojdeme so supportom /čomu  vravím rázne nie, keď  takýto výmysel, tak nech to je pankovejšie :D/.Pridáva sa k nám Maťov kamoš Maťo Choma z Liptova, ja sa dozvedám že idú spolu Bokami Západných Tatier a začínam sa báť s kým som sa to dal do partie. Ale žial už sa z tohto nedalo vyhovoriť...čo sa dohodne na chotároch to by malo platiť.

Deň pred behom sa presúvam do susedného okresu Veľký Krtíš, ideme s Maťovom manželkou Ľubkou na večeru, potom si dať pár pív unich doma aj s Maťom č.2 a ich ďalším kamarátom ktorý k pivu skúša sušené cvrčky. Zaspávam po polnoci, budík na tretiu ráno to zas bude plaču.

Na štart nás opäť vezie Ľubka, štartujeme z autobusovej stanice Veľký Krtíš presne o 04:00 centrom mesta do viníc nad mestom . Užívame si tmu a rozbahnené lesné cesty, na lúkach pred Hornými Strhármi nás nezaskočí rosa keďže naše nohy sú mokré už dávno. V Strhároch sa zmenila trasa a tak som kus zmätený. Nad dedinou chalani prekračujú oplotok, ja s mojou výškou podliezam. Prebiehame po hrebeni a prichádza divokejší zbeh do Koprovnice kde ma vždy na konci dediny prenasledoval nejaký malý pes. Prichádza asi 1km mierneho stúpania po asfalte, pri odbočení do lesa Maťo odložil vodu, dačo doplníme a bežíme ďalej. Trochu sa snažím ukludňovať  tempo, máme pred sebou ešte veľa km, aj keď netuším čo od chalanov očakávať. Prichádza dlhý asfaltový úsek Senné – Príboj ktorý by som cez deň na slniečku nechcel bežať. Vybiehame do osady Imrov Kopec, zbiehame k odbočke na kopec ktorý som asi viackrát cestou preklínal – Lysec. Vravím si snáď majú rozum a pojdeme krokom...no nemám rozum ani ja a bežíme hore. Vyhasnutá sopka z ktorej veľa výhľadov nie je, na vrchole je vidieť val z bývalého pravekého hradiska. Z Lysca sa púšťame dlhým zbehom na Lentvorský mlyn, túto časť si pamätám ako dosť zarastenú a horšie značenú. Tentoraz to bolo oveľa lepšie a pribiehame k oplotkom s kravkami na Prahe. Tu začína zábava. Chalani chcú v Prahe odvoliť. Lúka kde sa pasú kravičky je celá premočená a od kopýt všade diery s vodou nad členky. Prechádzame to strašne pomaličky, ja sa obavami či ma to blato nevyzuje. Prichádzame do dediny Praha, Maťovia idú voliť a stávajú s a trakciou keďže snimi vychádza časť volebnej komisie.

Prvýkrát sa dostávam do Haliče turistickou značkou nie po asfaltovej ceste medzi dedinami. Príjemný mierny zbeh popri potôčiku až po Lupoč, potom pole do Haliče. Ja začínam premýšľať nad langošmi kedže sme možno 4km od langošiarne na priehrade v Lučenci. Na námestí dopĺňame zásoby v potravinách a pokračujeme cez Starú Halič popri drevenej zvonici až za dedinu a odbáčame na domáci obľúbený kopec – Sedem chotárov /15.6. je v pláne opäť prebehnutie tohto kopca z každého „chotára“/. Do kopca opäť bežíme, ale stráca sa nám Maťo číslo dva, počkáme sa a dozvedáme sa že má problém s nohami alebo niečo také. Z chotárov zbiehame k Divínskemu hradu s výhľadmi na postupne napĺňajúcu sa Ružinskú priehradu, prebiehame popri hrade na námestie do potravín na radler, čipsy a Maťo pivko. Maťo z Liptova to balí a my pokračujeme bez neho po asfaltovej ceste na Mýtnu – Dobroč – Salem /Kotmanovú/, kde si chceme doplniť vodu u kamošky, ale tá niekde ešte pobehuje.

Vybiehame opačne po trase Hriňovskej 100 na hrnčiarky kde využívame prameň  k doplneniu vody. Prichádza stúpanie na Prieraz a Táňovo, neteším sa, myslím na langoše. Dosť sa divím, ale túto časť zvládame ľahšie než som čakal /ajkeď dáke frflania z mojej strany  tam boli.../.Prichádzajú výhľady pre ktoré sa sem rád vraciam. Klesanie z Táňova lúky a kríčky, potom hustejší les a prudký zbeh k potôčiku z ktorého si dopĺňam vodu a pijem. Stúpanie a padnutý strom cez chodník ktorý si tiež pamätám z H100. Prichádza Chocholná a premňa nový úsek ktorý som nikdy nešiel. Najprv zbeh cez les a tu začína prvá a posledná ozajstná kríza. Stojím, kráčam, vypnutý sa dáko predrieram cez popadané stromy a kríky. Kus koly ma zachraňuje, Maťo ma čaká /púšťať sa sám cez takýto les.../. Kríza našťastie prechádza, ale prichádza stúpanie na Bykovo. Nekonečné, najprv cez hustý les kde dávame osebe vedieť, neskôr kľukatou asfaltkou na ktorej treba vybehnúť cca +300m na pár km. Jemne ťahavé kopce a ktomu asfaltové sú zlo. Tu je toho frflanie viac, celé to po prejdení trasy opäť do lese zachraňuje malý prameň a blízky vrchol Bykova. Zbiehame po bežkárskych tratiach, potom popri vleku  a miestnej časti Mláky do prvého bufetu kde sa kus zasedíme. Maťo pivo, ja opäť slušne kofolu.

Rozbeh ztadeto bol ťažší, ale keď sa dozvedám že to máme už iba okolo 20km od Sedla Prašivá ožívam a strácam chuť na kráčanie do kopčekov. Popri Prameni Ipľa prebiehame, nestojíme. Opäť prichádzajú lúky a krásne výhľady na Nízke Tatry a okolie, opäť bežíme po trase H100 tentoraz už v smere preteku. Trochu sa vzdiaľujem Maťovi, ale pod stúpaním na Drahovú - vrchol čakám. Hore vycupkáme, na kopci sa pokocháme výhľadmi a čaká nás posledných 9km do Drahovej. Všetko zbeh, približne 9km,najprv cez zarastený vyrúbaný les, potom hustejší les .Púšťam si nohy, všetko ide v poriadku žiadna bolesť, únava, zrýchľujem...Strácam Maťa na ktorom vidieť že už by bol najradšej na konci. Niekde pri chatkách v Kokava – háj ho čakám, keď  ho vidím opäť púšťam nohy  a bežím rýchlejšie. Pred Drahovou sa objavuje Maťo z Liptova s foťákom, Ľubka, vyčkám Maťa a spolu prebiehame dedinou až ku turistickej značke oznamujúcej začiatok/koniec trasy a zaujímavej krčmičke s pohodovým majiteľom. Fakt zaujímavé miesto, na výčape Urpiner, konečne po celom dni pivo a ďalšie a...Kus ako je umňa zvykom sa tu zakecávam s miestnymi, krčmárom a jeho bratom. Toto miesto odporúčam navštíviť ak má niekto cestu okolo /určite to neprehliadne/.

Som rád že som sa tohto mohol zúčastniť , spoznať nové miesta v okolí a hlavne nájsť rovnakých bláznov čo si vedia „zpríjemniť „ sobotu pobehaním v kopcoch. Maťov druhý pokus na zdolanie tejto trasy bol úspešný a s celkovým časom 13h 58m si myslím môžeme byť spokojní. Jeho druhá dokončená stovka v parádnom štýle a čase. Je mi ho kus ľúto, počúvať ma tak dlho. Maťo z Liptova to iste dá pri ďalšom pokuse.

Veľká vďaka aj Ľubke, že vydržala na nás čakať a za odvoz z Drahovej a teším a sa na ďalšie podobné nápady.