CAPPADOCIA ULTRA-TRAIL

Pavol Porubčan

Všetko sa to začalo na jar, keď sme spolu s Vendom a Ondrom skladali ultra bežeckú sezónu 2019. Vendo prišiel s tým, že Slovak Ultra Trail ponúka niekoľko voľných štartovacích slotov na pretek Cappadocia Ultra-Trail. Už minulý rok som poškuľoval po Cappadocii ako ideálnom mieste na spojenie behu a mini rodinnej dovolenky.

A tak sme spravili spoločné rozhodnutie o poslednom vrchole našej tohtoročnej ultra bežeckej sezóny. Ja s Vendom sme sa prihlásili na dlhú trať CUT 119 km/3730 m a Ondro na strednú CMT 63 km/2030 m.

•    Už pri prihlasovaní a následnej predpretekovej komunikácii som bol pozitívne šokovaný, do akých detailov organizátor ide. Prostredníctvom webu si viete navoliť, či chcete zabezpečiť ubytovanie, transfer z a na letisko, prenajať auto, zabezpečiť let balónom, prípadne absolvovať celodenný výlet po oblasti s príslušným sprievodcom. Komunikácia veľmi promptná a ústretová.

Doprava

Vyštartovali sme letecky z Viedne vo štvrtok ráno. Po prestupe v Istanbule sme doleteli do Kayseri. Odtiaľ autobusom organizátora a s prenajatým autom priamo do mestečka Urgup. Tu sme mali zabookované, cca 300 metrov od štartu, typické Cappadocské ubytko. Hotel prilepený ku skale s niekoľkými izbami jaskynného typu. Aj keď pretek sa mal konať až v sobotu, v mestečku sa to už hemžilo bežcami. Na námestí bolo EXPO s množstvom stánkov rôznych športových výrobcov, super atmoška.

Deň pred

Počas piatku po rannom prieskumnom rozkluse, sme poslali zvyšok rodiny na turistiku v okolí. My sme sa zatiaľ zaprezentovali, presnorili EXPO a centrum mesta a vegetili na hotely. Večer sme stihli ešte západ slnka nad blízkym kaňonom, odstáli si frontu na pasta party a pozreli veľkoplošnú video projekciu minulého ročníka s ľahko rozpoznateľným Majom Priadkom . Všetci si tu robili selfie, vo vzduchu visela pred štartová horúčka.

•    Je tu veľa voľne behajúcich psov. Zjavne sú začípovaní a plne integrovaní s obyvateľstvom. Nie sú agresívni aj keď nevyzerajú príliš hravo.
•    5x denne Vás bude volať Muezzin na modlitbu.
•    Ubytko v jaskyni je síce sexi, ale v skutočnosti je to nič-moc. Je tam chladno a trochu depkovo, keďže je bez okien. Mokré veci tam neuschnú. Jediná výhoda je zvuková izolácia od volania Muezzina.

 

Pretek

Štart bol o 7:00. Tak sme z hotela vyrazili 6:45, aby sme si stihli chytiť dáke slušné miesto v prednej časti štartového poľa. Na naše prekvapenie organizátor vytvoril koridory a ja s Vendom sme boli záhadne rovno v prvom. Tak sme sa natlačili cca 10 m od štartovacej čiary. To sa mi zdalo ako adekvátne, vzhľadom na očakávane umiestnenie. Ondro z kratšej trate bol v koridore za nami. Na štarte bolo celkom chladno. Mal som rukávniky a aj šušťáčku. Štartovalo okolo 440 bežcov na dlhej trati a 750 na strednej, tak celkom pekná masovka. Speaker sa snažil pozdvihnúť atmosféru, všetci tlieskali a bavili sa. Neskôr o 10:00 štartovala ešte najkratšia trať CST 38 km/1120 m kde bolo až okolo 1450 pretekárov.

Prvé metre po štarte boli do kopca, dosť som sa šetril a prepadol o niekoľko desiatok miest v umiestnení. Bál som sa fronty v dákom technickom mieste, ale chytilo ma len zanedbateľné cca 10 sekundové zdržanie v skalnom lieviku.

Nasledovalo cca 50 km v neskutočne rozprávkovej krajine. Bežali sme cez skalné rokliny v ktorých boli jedine stromy, po hrebeňoch s neskutočnými pohľadmi na všadeprítomné balóny, pomedzi skalné ihly falusovského typu, tunely, úzke vlniace sa single tracky, dookola všadeprítomné do skál vytesané obydlia. Podklad sa miešal od hrubozrnnej ale nie ostrej skaly, až po piesok. Bežali sme cez najznámejšie a turisticky najatraktívnejšie časti oblasti. Po 60. km sme sa priblížili k štartovaciemu miestu Urgup a oddelili sa od strednej trate, ktorá tu končila.

•    Oblasť Cappadocia je tvorená sopečnými usadeninami zvetranej lávy z blízkych hôr. Bola osídľovaná rôznymi kultúrami od Chetitov až po ranných kresťanov, ktorí tu hľadali útočisko v obydliach vytesaných do mäkkej horniny. Sú tu vyhĺbené celé domy, kostoly a podzemné systémy. Oblasť je súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva pod ochranou UNESCO.
•    Trochu sklamaním boli všade prítomné odpadky. Obzvlášť v rôznych menej viditeľných zákutiach, žľaboch pri ceste a podobne.

Bežalo sa mi celkom dobre, nešiel som mimo komfortnú zónu. Dosť som sa obával ako dopadnem neskôr, keďže prvých 15 km som mal priemerne tempo 5:30. Umelo som sa však nechcel brzdiť, bežalo sa mi dobre. Dva krát som jemne zablúdil, ale bola to čisto moja hlúposť. Trať bola dobre značená, len som pozeral na päty bežca predo mnou, namiesto na značenie. Aj keď som sa snažil nezdržovať dlho na občerstvovačkách, vždy ma niekoľko ľudí predbehlo a potom som ich prácne predbiehal v kopcoch. Okolo 10-tej hodiny teplota rapídne stúpla, na otvorených priestranstvách som začal cítil prehriatie.

 

•    Neviem prečo, ale na slovenských ultrách mám pocit, že nie som dobrý v zbehoch, tu však dole kopcom bežali takmer všetci pomalšie.
•    Občerstvovačky boli veľmi slušné. Chýbali mi naše typické chlebíky s masťou a cibuľou (moslimská krajina) či s nutelou, alebo arašidovým maslom. Boli tam síce nenatreté žemle (každá v samostatnom igelitovom obale), ale nechcelo sa mi ich tam natierať. Zato som si pripomenul, čo je skutočná chuť banánov a mandariniek a chutila mi aj miestna Halva. Na prekvapenie neboli ďatle a ani figy, ktoré som tu očakával.


Druhá časť preteku sa tiahla južne od Urgupu. Bolo tu už menej skalných útvarov, zato bola viac behateľná. Profilovo šlo o 3 výbehy na ploché náhorné planiny, ktoré sa týčili nad dolinou. Nepríjemnosťou boli úseky bez chodníka, medzi skalami a „trávovými“ mačincami. Hlavne s čelovkou a v strmých zbehoch boli dosť o držku, pre mňa nebežateľné. Posledné 2 km sú už v meste Urgup, je tu veľa uličiek a treba dávať pozor na zablúdenie.

•    V doporučenej výbave boli aj návleky proti prachu „Gaiter“. V prvej časti preteku boli asi naozaj zbytočné. Zato v klesaní z prvej náhornej planiny bola poľná cesta s asi až 20 centimetrovou vrstvou jemného prachu. Tu jednoznačne pomohli.

Od 70. km sa začalo prejavovať prehriatie, chytal som krízu. Musel som sa nútiť do behu aj v miernych stúpaniach, začínal boj s mojou slabšou polovičkou, ktorá chcela aby som kráčal. Navyše som bežal už len sám. Zachránilo ma až ochladenie, ktoré prišlo okolo 5-tej hodine, cca hodinu pred západom slnka. Cítil som ako chytám opäť šťavu. Na druhej náhornej planine cca 95. km som dal prvý gél a bolo po kríze. V stúpaní na tretiu, poslednú planinu som konečne zbadal svetlo z čelovky pretekára predo mnou. Viac mi nebolo treba, začal som opäť pretekať. Keďže to bol úsek po poľnej ceste a ešte nebola úplná tma, vypol som čelovku, nech si ho neodplaším. Keď som sa k nemu priblížil na cca 20 metrov, bolo to už bez svetla fakt o hubu. Zapol som Petzlovku a vypol sa k heroickému zrýchleniu, nech sa ma pri predbiehaní nechytí. Na planine som dal druhý gél a podarilo sa mi predbehnúť ešte jedného bežca a držať tempo až do cieľa.

•    Bol som prekvapený, že na občerstvovačkách bolo veľa teenagerov, ktorí nevedeli po anglicky ani zaťať.
•    Druhá časť preteku prechádza cez menej turisticky známe dedinky. Na dvoroch skládky zvyšného stavebného materiálu, behajúce sliepky pomedzi domy, občas dáky tragač na dvore.


Nakoniec to bolo pre mňa fantastické 11. miesto a 2. v M40 kategórii s časom 13:38 hod. Vendovi sa prejavil problém s nohou, ktorý ho trápil posledné 2 týždne pred pretekom. Napriek tomu pretek dobehol vo veľmi slušnom čase 16:37 hod., čo vyšlo na 45. miesto a 9. v M40 kategórii.
Ondro na strednej trati si to naozaj užíval, fotil a dal to za 8:26 hod., čo je 147. miesto a 13. v M50 kategórii.

Po preteku

Mám rád rána po preteku. Telo je síce zhumplované, ale eufória z dobrodružstva pretrváva. Človek sa môže celý deň bez výčitiek prežierať, endorfíny odplavili všetok stres, nič mi nevadí, mám rád celý vesmír. Pri raňajkách sme sa predbiehali v zdieľaní zážitkov a nových skúseností, diskutovali všetky detaily z trate a ja už aj rozmýšľal nad novými výzvami. Po vyhlásení výsledkov sme si prenajali auto a do večera, aj s rodinami, sme ešte preskúmavali okolité pamiatky. V pondelok ráno sme dali povinný ranný let balónom pri východe slnka (bolo zamračené), dokúpili darčeky a presunuli sa do Istanbulu. Tam sme po dvoch dňoch pobehujúc pomedzi mešity,  Grand Bazar a iné pamiatky ukončili naše Turecké dobrodružstvo.

•    Lety balónom sú pre Cappadociu charakteristické. Práve z vtáčej perspektívy sú skalné útvary najkrajšie. Každé ráno je vo vzduchu viac ako 100 balónov, čo vytvára neskutočnú scenériu. Aj keď cena tejto atrakcie sa mi zdala fakt premrštená, stálo to zato a nebanujem.

Záver

Pretek ja zorganizovaný na špičkovej úrovni, o čom svedčí aj členstvo v Ultra-Trail World Tour. Za absolvovanie najdlhšej trate získate 5 ITRA bodov a je kvalifikačným pretekom aj na WS100. Oblasť v ktorej sa beží je naozaj nezvyčajná, doslova rozprávková a oplatí sa ju navštíviť. Ideálne aj s rodinou formou mini dovolenky.  

Ďakujeme Slovak Ultra Trail, za možnosť zažiť toto dobrodružstvo.

Paľo Porubčan

Článok bol zverejnený sú súhlasom autora.

Foto: Cappadocia Ultra-Trail