Koruna Horehronia

Väčšina mojich výletov začína nad reliéfnou mapou Slovenska. Zoom out mi pomáha hľadať pekné línie, zaujímavé prepojenia a kombinácie známych trás. Až potom sa ponorím do plánovania. Následne po akcii sa vrátim k mape zakreslím prejdené a hneď sa mi otvoria nové možnosti. Až neskôr som si uvedomil, že toto mi  funguje aj bežnom živote.

Koruna Horehronia: cca 220 km, +10 300 m (MAPA)

1. deň (81 km / +4500 m)

Na svitaní vyrážam z Brusna dlhou Sopotníckou dolinou. Cestou sa ku mne pridáva krásny pes, ktorému zjavne nesedela spoločnosť miestnych poľovníkov. Vyšľapeme spolu na  Chochuľu a až po Ďurkovú sa cítim ako pán šeliem. Lajka (jej meno a majiteľa som zistil po troch telefonátoch) však dáva teplo horšie ako ja, tak ju prenechávam turistom idúcim v protismere. Krátka pauza na Chopku a od Čertovice po Andrejcovú už nestretám nikoho. Cestu si krátim krásnymi podcastami Túry podľa literatúry, z miest ktorými kráčam. Po desiatej som na útulni, rozhovor s SNP-čkármi, pivo a kratučký spánok. 

 

 

2. deň (75 km / +3500 m)

Ranný východ slnka nad Tatrami človeka celkom dojme. V Telgárte prekročím prvý krát (v rámci výletu) Hron a nasleduje divočina Stolických vrchov. Husté zarastené lesy s neviditeľným chodníkom striedajú kruté polomy a mesačná krajina. Stolica a dlhý presun na Muránsku planinu. Opäť sa mi potvrdil dojem z prechodu Rudnej magistrály. Planina je asi krásne územie, ale značky vedú miestami, ktoré Malé Karpaty strčia do vrecka kedykoľvek. 90% asfalt alebo lesná cesta. Milá spoločnosť na chate v sedle Burda a potom stena na Tri kopce. Cesta dolu na Zbojskú je asi začarovaná. Mám pocit že bežím a snažím sa, čo to dá, napriek tomu mi posledných 5 km trvá asi hodinu a pol. :-). V pomerne rozbitom stave, potme, prichádzam na chatu Zbojská.

 

 

3. deň (65 km / +2300 m)

Najskôr divočina na Klenovskom Vepri, potom krajina otvorených lúk Obrubovanec a Zákľuky. Veľká nádhera. Slnko je neúprosné. V hlave mi neustále hrá základné pravidlo through hikerov - Relentless forward motion. Nezastavujem a všetko riešim za pochodu. Posledných 13 km som vďačný ovadom za ich existenciu - keď bežím, tak neštípu. Tak bežím. Vďaka nim v Brusne o 19:30 druhý krát prekročím Hron a dokončím Korunu Horehronia v príčetnom čase. 

 

 

Sám a (s)pokojný. Stále je čo objavovať.

 

Andrej Orogváni