Lago maggiore international alebo horský trail pretek nad jazerom cez Taliansko a švajčiarsko (51 km / +3150 m)

Linda Beniačová

Možnosť reprezentovať SLOVAK ULTRA TRAIL v talianských a švajčiarskych kopcoch bola pre mňa veľká výzva. Štartovka plná skúsených domácich bežcov a bežkýň dobre oboznámených s miestnym “playgroundom” naznačovala veľký zážitok.

9,5 hodinovu cestu z Brna (kde teraz žijem) som si spríjemnila prespaním v rakúskom meste Bregenz a ľahkým klusom pri Bodamskom jazere. Ráno cez malebné Švajčiarsko ďalej do Maccagno con Pino, ktoré leží v severnom Taliansku. Malé mestečko pri jazere s prázdninovým nádychom.

Prišla som akurát na začiatok registrácie, kde vládol mierny “taliansky” zmatok. Na štartovnom čísle bolo upravené moje prezvisko a podla vlajky vedľa neho som pretekala za Slovinsko. Česká vlajka pri ktorej sme sa vyfotili zas visela naopak :-) Samotná registrácia trvala pár sekund. Všetky dôležité informácie organizátori posielali priebežne emailom. Možnosť prespať v priestoroch športového centra som nevyužila ale ubytovala som sa v 30 minút vzdialenom švajčiarskom Lugane.

V nedeľu pred štartom bolo príjemné stretnúť slovenských bežcov Denisu Kušnierovu a Mariana Priadku. Prehodili sme pár povzbudivých slov, vyfotili sa  a vyštartovali.

Miestni nahodili vysoké tempo už po štarte ale ja s Denisou sme to rozbiehali rozumne v strede poľa. Prvé asi 8 km dlhé stúpanie viedlo cez kamenné schody nad mestečkom, kde som si počas chôdze vyzliekla rukávky, naštelovala palice a upravila šiltovku :-)

Hore kopcom sa striedala chôdza  “speed hiking” s pomalým poklusom.  Les,lúky, výhľad na jazero... Aj fotku som musela zrobiť :-)

Nasledoval 3 km zbeh z kopca, 2 km výbeh a boli sme pri prvej občerstvovačke Monti di Bassano (13. km). Doplňujem vodu do “ceckov”, srknem si colu, zjem tyčinku a valím ďalej. Pri ďaľšom zbiehaní sa mi darí predbiehať pár bežcov a bežkýň. Beží sa mi zatiaľ dobre a trasa je našťastie prevažne v tieni. Pri 2 km stúpaní  sledujem boty ktoré sú v mojom zornom poli a dúmam nad blbosťami :-)

Trasa vedie lesom,kamennými mestečkami, veľmi pekné...rôznorodé a náročné. Mokré kamene,lístie, potoky, cez ktoré sa brodíme.
Nasleduje asi 12 km úsek s prevýšením +500 m. Každých predpisových 15 minút dopĺňam tekutiny a každých 50 minút energiu v podobe ďatlí, fíg, želé alebo gel.

Bežím v tichosti spoločne s talianskym bežcom a Švajčiarom (viem podla vlajok pri čisle na hrudi). Ďalej do kopca na vrchol Sasso Corbaro 1528 m n.m. Vychádzame z pásma lesa, slnko praží na hrebeni, výhľady sú úžasné, ale tentoraz na fotenie už síl nie je.

Nasleduje 6 km miestami prudký zbeh odmenený bohatou občerstvovačkou v kamennom mestečku Piero (30. km). Predbieham dve bežkyne, ktoré mi pri ďalšom stúpaní ukazujú ich batôžky :-)

Ďalší asi 10 km brutálny úsek na najvyšší bod preteku Monte Lemo 1624 m.n.m

Napriek vyššej nadmorskej výške je tu veľa potôčkov, kde sa dá počas behu osviežiť. Vyliezam na hrebeň, ktorý je zároveň hranica dvoch krajín. Vidieť zasnežené vrcholky Álp na jednej aj druhej strane. Beh hrebeňom je asi môj “top” moment preteku.

Občerstvovačka na 40. km. V eufórii jej len zakývam a vrhám sa do záverečného asi 11 km zbehu. Cieľ je v mestečku Dumenza, kde na nás čaká bohaté občerstvenie a úsmevy všetkých okolo.

Pretek som zvládla za 7:50 hod. A ako 7. žena celkovo a 3. v mojej kategórii.

Ďakujem značke Dynafit za kvalitné oblečenie a tenisky Dynafit Feline SL a EthicSport za športovú výživu (želé, gel, jonťák). A hlavne Rosťovi Puklovi, ktorý mi pomáha sa na preteky pripravovať a všetkým čo na mňa mysleli.

Bol to krásny zážitok! Teším sa na ďaľšie :-)

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.

Foto: Linda Beniačová