Niepokorny Mnich Pieniny Ultra-Trail 2025

Kristína Hanečáková

Preteky z edície „spoznajte seba a svoje vlastné slabosti“. 

„Kedysi dávno na slovenskom Spiši v Červenom Kláštore žil brat Cyprián – muž veľmi vzdelaný, ale duchom nepokojný. Jeho najväčším snom bolo lietať ako vtáky, ba dokonca aj orly. Dlhé roky pracoval na výrobe lietajúceho stroja, ktorý, ako hovorí legenda, aj zostrojil. Podľa príbehu na závesnom klzáku (rogalu), ktorý si sám postavil, preletel z vrcholu Troch korún na nádvorie Červeného Kláštora alebo, ako hovorí iná legenda, preletel ponad Morské Oko, kde sa premenil na skalný balvan, dodnes nazývaný Mních. A pretože bol nezlomný, statočný a neochvejný pri dosahovaní svojich cieľov, trasa dlhá 96 km sa nazýva „Nezlomný Mních“.

Štart

Po zdržaní v Szczawnici, kde som si bola prebrať štartovací balíček, som sa rozhodla to v noci urobiť inak. Štart je o 1:00 po polnoci. Po hodine spánku si dobalím posledné veci, prelepím všetky miesta, kde zvyknem mať odreniny a odchádzame z domu. Nová stratégia je, že zaparkujeme na Slovenskej časti Pienin vzdialenej od štartu 3km cyklochodníkom. Marcel sa potom vráti bicyklom k autu a snáď ma zajtra príde na trať povzbudiť. Deti majú v sobotu nabitý program. Je chladno a ešte stále prší. Aj, keď predpoveď na sobotu už vyzerá priaznivo, tá noc bude zábava. Poďme si teda užiť tú srandu, blato a hmlu s ďalšími 300 bláznami.

Preteky

Vzdialenosť 96,5 km s prevýšením 4900 m a 7 občerstvovacími stanicami. Parametre nevyzerajú nijako hrozivo, ale samozrejme mám rešpekt. Už viackrát to podľa profilu vyzeralo ľahko, ale nakoniec to bol úplne iný príbeh. Svetelný had sa ťahá do prvého kopca, toto zažiješ iba na Ultra, ktorý sa štartuje v noci. Z celej noci si toho veľa nepamätám, len ako sa hrajem s čelovkou, pretože hmla je taká hustá, že vidím maximálne na meter dopredu. V hlave mi dookola znie tá istá pesnička: “Dvíhaj nohy, pozor kamene! Dvíhaj nohy, pozor korene! Pozor! Nedvíhaj nohy, to je blato, to zjazdíš.” Som celkom rada, že mám na nohách nové Altra Timp 5. Presne viem, čo od nich môžem očakávať. Vybiehame na najvyšší vrch celej trasy Średni Groń (1211 m n.m.). Dupot nôh mi hovorí, že sa držím v skupinke bežcov. Hmla je taká hustá, že len sem-tam sa mihne osvetlený chrbát bežca predomnou. Hore-dole, hore-dole, stúpania nie sú strmé. Pomaly začína svitať. Konečne! Rozoznávam prostredie, tu sme s Marcelom bežali našu prvú 100vku. Stúpame na Przehybu. Hore sa mi ide dobre, ale viem, že zbeh do Rytra je nekonečne dlhý, tuším cez 10km. Dole kopcom už cítim stehná. Volá mi Marcel, že doma je všetko v poriadku a chystá sa za mnou ma povzbudiť ku koncu. Prvá žena Kristína Kmeťová to rozbehla nádherne a už je 30min predomnou. Dobieham 3. ženu. Je to Katarzyna Wilk. Nechce sa mi veriť, viem že minulý rok išla CCC, kde skončila celkovo 8. žena. Prehodili sme pár slov, aspoň som oprášila svoju poľštinu. Neskôr sa dozvedám, že na najbližšej občertvovačke dala DNF. Do Rytra sa mi podarilo obehnúť aj v poradí 2. ženu. Vzájomne sme sa povzbudili a idem ďalej. Na občerstvovačke sa nezvyknem nikdy dlho zdržať, väčšinu potrebných zásob si nesiem so sebou. Doplním vodu a bežím ďalej.

Zvyšok trasy už relatívne poznám a teším sa na známe vrchy na Poľsko-Slovenskej hranici. Eliášovka, Vysoké skalky, Šľachovky… Tu sa už miešajú aj pretekári z ostatných kratších vzdialeností. Tí najlepší ma obiehajú takou rýchlosťou, že sa cítim akoby som išla oproti. Stále sa ide hore-dole a ja som rada, že som si zobrala palice. Bežím už 10 hodín a viem, že cieľ pod 12 hodín už nestihnem. Nevadí, za úspech považujem aj to, že som ani raz nespadla. To sa mi často nestáva. Aj keď je slnečno, fúka studený vietor a ja som rada, že som nepodcenila oblečenie. Prichádzam na poslednú občerstvovačku, kde sa pre istotu veľmi nezdržujem a idem si “užiť posledný zbeh”. V doline sa už ozýval zvuk z cieľa a ja som vedela, že sprcha a jedlo je blízko.

Cieľ

Posledný tobogan, kde nechalo otlačok zadku minimálne 50% pretekárov a sme v cieli. Čas tesne pod 12 hodín 30 minút a 2. miesto medzi ženami nakoniec potešili. Ďakujem SUT, že som si mohla pokecať s Niepokornym Mnichem a dokonca som si to aj užila. Už sa teším, čo ma čaká nabudúce.

Webstránka pretekov: www.pieninyultratrail.pl