Od stanice k stanici :: SLOVAK ULTRA TRAIL

12.05.2020 14:55

Jiří Horníček (R+J Bežecké projekty)

Po dlhej odmlke sa konečne vydali Projekty do hôr. Tentokrát sme si naplánovali trasu z Považskej Bystrice do Trenčína a projekt sme nazvali Od stanice k stanici. Nič lepšie nás nenapadlo. Aspoň to malo teda pointu :-)

Trasa z Považskej už dlhodobo dranká Jirkove kreslenie do Hikingu. Snažil sa vymyslieť cestu, ktorá bude niečim nová a nezvyčajná.

Začíname

Ráno o šiestej prichádzame vlakom na stanicu v Považskej Bystrici. Vydávame sa po zelenej značke, ktorú po čase opúšťame a driapeme sa na Podskalský Roháč. Nádherný hrebeň.

Dubový háj a vychádzajúce slniečko pri Považskej Bystrici. Cestu sme si dali mimo zelenú značku, lebo chodník je tam nepriechodný.

Pohľad z Podskalského Roháča na Považskú Bystricu.

Pohľad z Podskalského Roháča na Tupú a Ostrú Malenicu. Cesta dole je zelená turistická značka.

Výhľad na kaplnku z Veľkých skál.

Pohľad na Veľké skaly.

Z Veľkých skál zbiehame znova po zelenej do dedinky Podskalie a následne cez Tŕstie. Pod Ostrou Malenicou si to strihneme na kant hore po chodníku, ktorý síce je na smerovníku, ale reálne je neoznačený. Čiže trochu punkovica.

Prístrešok a smerovník pod Ostrou Malenicou.

Krásne výhľady z Ostrej Malenice na Považskú a okolie.

Kóta na Ostrej Malenici.

Z Malenice po značke do Mojtína pozrieť starého známeho Gabriša (pomník) a už sa po žltej driapeme na Rohatú skalu. Slniečko začína rozdávať dobsony a opojení turisti, čo sa usalašili na kóte trochu prekážajú.

Pomník Ladislava Škultétyho Gabriša v Mojtíne. https://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Škultéty-Gabriš

Výhľad z Rohatej skaly.

Zbeh z Rohatej zapíše do stehien a už sa nevieme dočkať pivečka v Malom Košeckom Podhradí. Krčma Pod Orechom je oáza šťastia a rozkoše. Čapovaný Bernard presviedča o zakorenení... Tetula za pultom je moc ochotná a načapuje nám do fliaš aj studenú vodu z ich prameňa.

Ionťáčik v Malom Košeckom Podhradí. Šenk Pod Orechom

Cez Štyri Lipy si to šinieme pomaličky na Vlčinec. Výživné stúpanie. Achilovky trochu pištia a pumpe už sa moc nechce, ale hore si užívame krásnych výhľadov na Vápeč a Sokol.

Odpočinok na kóte Vlčinca.

Vápeč z Vlčinca.

Z modrej znova zbiehame na neoznačenú cestu a v postupnom stúpaní prichádzame na Hoľazne. Opäť krásny výhľad a človek ľutuje, že musí preč.

Social distancing v turistickom prevedení na Hoľazniach. Každý 4 metre od seba :-)

Z Hoľazní sme mali niekoľko variant ako prísť do Teplíc. Popod Beňovu skalu, cez Slopský vrch, alebo len zbehnúť dolu do doliny, prejsť Dubnický potok a napojiť sa na červenú značku pred Kamennými vrátami. Vyhrala tretia varianta. Asi tá najpríjemnejšia, kde nám stačilo zbehnúť v jednom kuse 450 výškových metrov do doliny. Z Kamenných vrát zbiehame pri Baračku a následne stúpame do Sedla pod Machnáčom po kúpeľnej červenej značke. Za sedlom sú už len malé stúpania a ani sme sa nenazdali a sme v sedle Trubárka. Tu zabočíme na zelenú značku a po nekonečnom klesaní konečne prichádzame na Radochovú. Tu sme mali odložený dropbag s pivom, colou a vineou.

Skrytý proviant na Radochovej

Zhadzujeme svoje telá na lúku a užívame si krásneho výhľadu na Trenčín a hrad. Cieľ je kúsok a tak sa nikde neponáhľame. Zbeh do Kubrej popod Vančalku a už len asfaltový úsek na stanicu a finiš.

Lúka na Radochovej a pohľad na Trenčín.

Celé toto dielo sme si prešli bez minúty za 13 hodín a v nohách sme mali niečo malinko cez 70 kilometrov s 3200 výškovými metrami. Pokiaľ má niekto v hlave podobnú vec z Považskej, tak isto odporúčame variantu aj mimo značenie.

https://www.strava.com/activities/3420143320

Foto: Rasťo Cabala