Pieniny Ultra-Trail

14.05.2025 06:00

Richard Kusý

Ide o veľké podujatie v Poľsku, nakoľko na samotných pretekoch bolo na výber desať rôznych trás s kapacitou bežcov na niektorých trasách aj cez 1000 účastníkov. Mňa čakala trasa dlhá 96 km s cca 5000 vm+ a s pekným nazvom Niepokorny Mnich. Preteky boli pre poľských bežcov označené ako kvalifikačné na majstrovstvá sveta, takže núdza o konkurenciu nebola. 

Foto: Piotr Dymus

Príchod v piatok skomplikovala veľká uzávera prístupovej cesty k cieľu, kde sa vytvorila taká kolóna, že sme to odstavili skôr - tam, kde mal kamoš Marek ubytko. Tých 4-5 km na registráciu, kde to celkom žilo stánkami a atmosférou, sme išli radšej pešo. Pár dni pred pretekom intenzívne pršalo a aj v daný piatok viac menej celý deň jemne pršalo, takže som očakával, že preteky budú riadne blatisté a premočené. 

Foto: Kristína Hanečáková

S Kikou som sa stretol až na registrácií, dali sme krátky pokec spoločné foto. Ona sa pobrala domov (nakoľko to mala blízko) a ja na večeru, kde to bolo nekonečné, keďže kapacity miestnych služieb nepočítali s takým jednorazovým náporom XY ľudí. Takže sme si posedeli a čakali na jedlo viac ako hodinu... Tu nastal prvý menší zádrhel môjho plánu. Z večere sme sa museli presunúť opäť pešo 4-5 kilometrov na ubytovanie. Mne zostávali do štartu už iba cca tri hodiny, nakoľko môj štart bol o jednej hodine ráno, čo neveštilo nič dobré, čo sa týka spánku. Tak som sa u Mareka na ubytku nachystal, trochu som sa natiahol a o hodinu som sa mohol znovu pobrať späť. Auto som zase musel nechať pred uzáverou lebo inak by som to ani nestihol na štart. 

Na štarte jemne mrholilo a teplota bola okolo 7-8 stupňov - v ten moment som si vravel, že to je fajn. Tu som ale spravil zásadnú chybu, lebo som si v tom zhone nezobral bundu. Neviem, či som si myslel, že vesta a rukávniky budú stačiť, ale ako ukázal čas, nestačili. Na štart som dobehol od auta natesno, nakoľko som dáko nestíhal, takže som len prišiel a už sa aj štartovalo. Preteky som rozbehol zostra, pretože už od auta som bol rozbehnutý. Po čase som zistil, že idem sám :-) , čo mi bolo divné. V tom zhone som si nestihol ani zapnúť hodiny, tak som sa s tým o trochu neskôr bavil a tu prišiel bod zlomu celých pretekov. :-( Hodiny ma síce smerovali, ale všimol som si, že často mi prepočítavajú trasu a hľadajú alternatívy, čo mi bolo maximálne divné - s týmto roblémom som sa ešte nestretol. Neskôr sa ukázalo, že po upgrade sa mi prepli do režimu, kde sa snažia danú trasu optimalizovať, čo na preteky nie je vhodné a na základe čoho som sa dvakrát na pretekoch aj stratil. 

Tým, že sa bežalo v noci, kedy na kopcoch mrholilo a vytvorila sa poriadna hmla, tak pri zapnutej čelovke bola občas viditeľnosť miestami iba 3-5 metrov. Nebolo to nič príjemné - hlavne v zbehoch. Prvé kopce a hlavne zbehy boli dosť nejasné, lebo na trase boli obrovské kaluže. Do jednej som v zbehu skočil a rovno po koleno, tak som spozornel a dával si bacha. Na prvom kopci som ale zhodnotil, že by sa mi bunda do dažďa a vetra aj hodila, lebo hore bolo dosť sviežo a fúkal fakt nepríjemný vietor. Po prvom kontrolnom bode som zle odbočil. Na základe hodín, ale aj trochu zlého usmernenia miestnej polície som bežal jemne inde - cez iný most, ako bolo treba. Tam ma obehla celá špička poľa. Takže postupne som zasa dobiehal a obiehal bežcov. Prišla druhá väčšia občerstvovačka na cca 28. km a tu sa ukázalo, že celé čelo tam malo svoj support, ktorý ich tam pekne čakal a podával im veci. 

Postupne som sa dral viac dopredu, ale už som bol jemne zmierený s tým, že čelo pretekov mi ušlo. Do cca 30. kilometra sa mi išlo ale parádne. Tu som zase v jednom zbehu odbočil niekde vedľa, nakoľko sa tu už začínali oddeľovať alebo pripájať aj iné trasy. Bolo to v tej hmle dosť mätúce - hlavne pre mňa, keďže značenie išlo niekde a hodiny ukazovali niekde inde, kde to ale veľa krát nebolo správne. Samotné značenie by za dobrých podmienok stačilo, ale pri takejto zlej viditeľnosti by som preferoval viac reflexného a väčšie plochy. 

Foto: Zwiedzanie przez bieganie

Tu som už začal cítiť, že bunda do vetra a dažďa by bola fajn. Pretože som bol totálne mokrý celú noc, začal ma bolieť chrbát a ten ma dosť obmedzoval v zbehoch. Ale bojoval som ďalej - v zbehoch som sa viac musel šetriť a ísť opatrne. Zle sa mi dýchalo z toho, aký som mal napnutý chrbát, ale hore to bolo super, keď som sa na paličky zaprel a natiahol si to... Počasie sa umúdrilo až nad ránom, kedy postupne prestalo mrholiť, pršať a fúkať. Hmla sa postupne rozplynula a začalo byť príjemne. Chvíľu to trvalo, kým som sa zohrial, ale vďaka čiernej veste som si užíval skoré rané lúče, ako sa o mňa opierajú. 

Foto: Monika Dratwa

Tu som ale zažil niečo, čo som doteraz na pretekoch nezažil, a to boli prvé pocity hladu. Tým, že som zvyknutý ráno vstať a jesť a teraz som nič okrem gélov nemal, tak som začal pozerať na údaj, kedy bude občerstvenie. A bolo až o cca 8 km. Tak som dal aspoň dáky ten gél, pre istotu aj dva :D a rozmýšľal som, čo si dám na jedlo. Na občerstvovačke som našiel dáku tvarohovu buchtu, tak som skúsil a štandard ovocie. Buchta by nebola zlá, ale nie počas behu, ideálna bola skôr k mlieku a zjesť to pekne za stolom. Tak som sa s tým trápil pekných pár metrov, kým som to počas behu dáko zjedol a zapil ionťákom. Na 54. kilometri pretekov som mal vlastný dropbag, čo mi dosť pomohlo. Mal som tam už svoje veci a ľahké raňajky pre seba. Tu ma ale zasa obehol jeden bežec z noci, ktorého som už ale poznal a vedel som aj prečo ma obehol - lebo mal support a teda nemusel riešiť dropbag... Ale posilnený som sa vydal na stíhaciu jazdu a postupne sa mi išlo už lepšie a lepšie, nakoľko chrbát postupne povoľoval. 

Foto: Dominika Rakszewska

Na cca 67. kilometri prišlo pre mňa zaujímavé prekvapenie. Keď som dobehol po úspešnej stíhacej jazde na občerstvovačku, že si idem doplniť zásoby, nakoľko podľa profilu ma čakalo slušné stúpanie, bola tam iba čistá voda. Odtiaľto už som si do cieľa viac menej išiel svoje. Bežca, ktorý ma dobiehal a s ktorým som sa dosť veľkú časť doťahoval, som videl ešte na jednom mieste (76. km), kde sa zbiehalo a zas vybiehalo po tej istej ceste z občerstvovačky. Už na pohľad mi ale bolo jasné, že chalan rezignoval na to ma naháňať a bude mať sám čo robiť. 

Foto: Piotr Dymus

Ako kilometre pribúdali, krajina sa krásne otvorila a naskytli sa mi krásne výhľady, ktoré som si celkom užíval - celý záver pretekov sa dosť bežalo po vyššie položených častiach krajiny. K tomu záveru - ten dosť potrápil. Popravde som nečakal, že tam budú až také nepríjemné krátke stúpania a klesania, kde na niektorom bolo dokonca natiahnuté aj fixné lano. Všetko by to bolo fajn, len keby tu už neboli spojené všetky trasy a tým aj neskutočné množstvo ľudí spolu, takže vznikali dosť tesné strety v pri obiehani. Na posledných dvoch kopcoch boli aj nadšení fanúšikovia, ktorí neskutočne povzbudzovali - hlavne keď uvideli bežcov z dlhých trás, ako obiehajú tých z krátkej, čo bolo veľmi pekné a nabilo to energiou do cieľa. 

Foto: Dariusz Boroń

Dobeh do cieľa bol veľký zážitok, pocit som mal ako na majstrovstvách - uzavretá ulica a z každej strany kričali ľudia... Trasu som zdolal aj so všetkými nástrahami pod 11 hodín, celkovo som bol na 6. mieste a 5. v kategórii. Po všetkých nástrahách, čo ma postretli, to hodnotím dobre. Bohužiaľ, nabehal som o 3-4 kilometre naviac, nabudúce si už dám na hodiny väčší pozor. Celkovo to hodnotím ako veľkú skúsenosť do ďalších pretekov a zážitok štartovať o jednej hodine ráno. Nabudúce už pôjdem radšej celú noc, lebo po dobehu ma zmohla strašná únava a hlad, ledva som došiel k autu, ktoré bolo zase 3 km od cieľa. Preto, ak sa sem raz vrátim, tak už len na najdlhšiu trasu 133 km, ktorá štartuje večer o 20:00 a ide sa celú noc. Pre tých, ktorí chcú zažiť veľké preteky, jednoznačne Pieniny Ultra-Trail odporúčam.

Foto: Klasafoto