Salomon Szentlászló Trail 2026

Majka Kubová

Malebné mestečko na brehu Dunaja, kde sa mieša atmosféra maďarského vidieka s prímorskou atmosférou. Škridlové strechy, dvory ukryté za múrmi, dláždené uličky a kostoly. Tak veľa krásy na jednom mieste. A práve tu každý rok prebieha najväčšie bežecké podujatie Salomon Ultra-Trail Hungary. Bežcom ponúka na výber viac trás. Ja som sa tento rok prihlásila na druhú najdlhšiu 84 km / 3186 m+.

Trasa mi bola známa, keďže pred časom som tu bežala dlhšiu trasu. Štart pri kostole v noci, nabudení bežci z rôznych krajín a s úderom druhej hodiny sme vyštartovali do hlbokej teplej noci. Ubiehalo to rýchlo, nohy ľahké, hlava konečne po dvoch dňoch migrény už len mierne otupená, ale tešiaca sa na prichádzajúce dodrodružstvo. Hajrá, hajrá sa ozývalo.

S východom slnka stúpala aj teplota a moje liptovské telo nebolo takmer vôbec pripravené na tieto horúčavy Napriek všetkému (pred týždňom Horský maratón Martinky) sa mi išlo až priveľmi dobre. Jesť, piť mi chutilo. Až na gél, ten mi akosi prestal chutiť a namiesto dnu hneď chcel ísť von...jedna tyčka, žiadna tyčka - tri boli tak akurát.

Aj ma trochu vyosilo, tri krát som sa opustila, ale nemala som žiadny forint, tak som sa pobrala ďalej. Našťastie v Pilisszentlászló som skúsila zjesť krajíček chlebíka so syrom a udržalo sa to tam kde bolo treba. Po krátkej pauze som sa pobrala ďalej. Zase nohy v pohode, teplo bolo, ale s tým sa nedalo nič, tak som si nastavila hlavu, že budem všetko, čo sa dá bežať. Bežať rýchlo, tam, kde je slnko tiež musím pridať a zomierať a v tieni budem obžívať. 

Kopce mi nerobili problém, všetky šťavnaté výšvihy som vydrmala (padli aj PR). V poslednom brďku aj fotograf híkal ako skupinu trápiacich sa štvornožky hore obieham. S palicami, 4x4, turbom som bola hore šup, šup. Skúsila som gél (inú značku) a ten zafungoval vynikajúco. Na Visegrád som sa tešila asi najviac. Tam ma onoho času míňal Jozef Matz vtedy som sa ledva ťahala hore. Teraz som si vykračovala mocno. Kilometre ubiehali, slnko stále pieklo a ja som sa už nevedela dočkať posledného úseku. Zbeh do Szentendre. Prebeh mestečkom, burácajúci ľudia, hajrá…a cieľ! Vďačná za všetko.

Łemkowyna Trail 2024
Malebné mestečko na brehu Dunaja, kde sa mieša atmosféra maďarského vidieka s prímorskou atmosférou. Škridlové strechy, dvory ukryté za múrmi, dláždené uličky a kostoly. Tak veľa krásy na jednom mieste. A práve tu každý rok prebieha najväčšie bežecké podujatie Salomon Hungary Ultra Trail. Bežcom ponúka na výber viac trás. Ja som sa tento rok prihlásila na druhú najdlhšiu 84 km/3186m+
Trasa mi bola známa, keďže pred časom som tu bežala dlhšiu trasu. Štart pri kostole v noci, nabudení bežci z rôznych krajín a s úderom druhej hodiny sme vyštartovali do hlbokej teplej noci. Ubiehalo to rýchlo, nohy ľahké, hlava konečne po dvoch dňoch migrény už len mierne otupená ale tešiaca sa na prichádzajúce dodrodružstvo. Hajrá, hajrá sa ozývalo.
S východom slnka stúpala aj teplota a moje liptovské telo nebolo takmer vôbec pripravené  na tieto horúčavy Napriek všetkému (pred týždňom Horský  maratón Martinky)sa mi išlo až priveľmi dobre. Jesť, piť mi chutilo. Až na gél, ten mi akosi prestal chutiť a namiesto dnu hneď chcel ísť von.….jedna tyčka, žiadna tyčka - tri boli tak akurát.
Aj ma trochu vyosilo, tri x som sa opustila ale nemala som žiadny forint, tak som sa pobrala ďalej. Našťastie v Pilisszentlászló som skúsila zjesť krajíček chlebíka so syrom a udržalo sa to tam kde bolo treba.  Po krátkej pauze som sa pobrala ďalej. Zase nohy v pohode, teplo bolo, ale s tým sa nedalo nič, tak som si nastavila hlavu, že budem všetko čo sa dá bežať, bežať rýchlo tam kde je slnko tiež musím pridať a zomierať  a v tieni budem obžívať. Kopce mi nerobili problém, všetky šťavnaté výšvihy som vydrmala (padli aj PR). V poslednom brďku aj fotograf híkal ako skupinu trápiacich sa štvornožky hore obieham. S palicami, 4x4, turbom som bola hore šup, šup. Skúsila som gél (inú značku) a ten zafungoval vynikajúco. Na Visegrád som sa tešila asi najviac. Tam ma onoho času míňal @jozef__matz a vtedy som sa ledva ťahala hore. Teraz som si vykračovala mocno. Km ubiehali, slnko stále pieklo a ja som sa už nevedela dočkať posledného úseku. Zbeh do Szentendre. Prebeh mestečkom, burácajúci ľudia, hajrá…a cieľ! Vďačná za všetko 

Naši mediálni partneri: