Salomon Utra-Trail Hungary - Szentendre Trail 54 km

Salomon Ultra-Trail Hungary - Szentendre Trail 54 km

Erik Hübner

Síce po dlhšom čase, ale o to viac usadené v hlave, sem ukladám spomienky na slnkom zaliatu púť maďarskou pahorkatinou v okolí Vyšehradu. Už po tretíkrát som vstúpil do tej istej rieky a prihlásil sa na najväčšiu trailovú akciu v Maďarsku. Tá atmosféra je neopakovateľná a to je to hlavné, čo ma tam stále ťahá. Tie dva smrťácke kopce na konci to asi nebudú. Ale pekne poporiadku.

Keďže sa akcia koná v pre mňa nepohodlne krátkom odstupe od Ultrabalatónu (211 km), nemaľujem si žiadne bubliny úspechu ružovou farbou. Viem, že to tentokrát nebude to bežecké „running high“ a usmiate tváre do kamier a podobne. Bude to bolieť a to aj vďaka predpovedi, ktorá nám sľubuje opekačku od začiatku do samého konca. Pár dní pred akciou si uvedomujem, že tieto preteky sa vždy konajú v nedeľu a nie v sobotu, ako som si niekedy vo februári pri rezervácii ubytovania z piatka na sobotu so zastretým mozgom myslel. Rezerváciu ruším, ródeo sa bude konať na otočku.

Štart z Bratislavy o 04:30 hod. zabezpečí, že sa v pohode stihnem odprezentovať a ešte sa aj stretnúť s generalitou Slovak Ultra Trail, ktorá má s usporiadateľmi úzky a priateľský vzťah a ja som tak mohol štartovať na poskytnutú voľnú kartu. Vďaka moc, ešte raz.

Na štarte (09.00 hod.) je už pekelne teplo, ale na to je už človek v týchto končinách pripravený. Len to tempo po štarte cez mestečko Szentendre je každým rokom nejaké rezkejšie. Čelo pretekov mizne po pár sekundách a ja si už klasicky hľadám „moju“ skupinku. Po ukľudnení prvotných tepov sa už húfne presúvame notoricky známymi cestičkami, zatiaľ ešte stále na otvorenom slnku. Po cca 6 km sa už ale, v prvom zahrievacom stupáčiku, natrvalo schovávame v príjemnom tieni lesa. Darí sa mi držať vcelku svižné tempo, pitný režim mám nastavený na „full“ (na všetkých občerstvovačkách naberať obe fľaše doplna), takže sa aspoň nemusím trápiť s vymýšľaním stratégií. Po 10,4 km je prvý checkpoint, ktorý môže viacero ľudí zmiasť, pretože toto nie je občerstvovacia stanica, nie je tu ani len voda. Z propozícií je to evidentné, ale nie každý ich študuje. Je to len štart „race in the race“ kde sa meria každému pretekárovi čas až do 4,4 km vzdialeného Pilisszentlászló. Víťaz berie bežeckú vestu od sponzora. Ani sa nesnažím, túto lahôdku prenechávam mladým puškám ��.

V spomínanej dedinke (druhýkrát ten názov už písať nemienim) je plnohodnotné občerstvenie. Na výber voda, jont, kola, niečo na zakusnutie, banány. Dopĺňam vodu, vzhľadom na teplo obidve fľaše, i keď do Visegrádu je to len dolu kopcom a iba 9 km. No zasa kus cesty na priamom slnku. Tam je už čulý ruch, nakoľko odtiaľto štartuje aj 30 km trasa (o 14:30 hod.). Nezdržiavam sa dlho, ešte dostávam od dobrovoľníka ľadové kocky do čapice a začínam šliapať krížovú cestu, o ktorej si väčšina pretekárov myslí, že to je ten „zlomový“ kopec pretekov (nie je).

O ďalších 10 km a 600 výškových metrov sa ocitám na mini-občerstvovačke na kopci Pap-rét, ktorá je zaujímavá tým, že sa k nej musí na cca 800 m odbočiť z trasy pretekov, takže sa tu bežci stretávajú zoči-voči. Tu si naozaj treba poriadne odfúknuť, najesť sa a napiť, nabrať plnú nádrž, lebo nasleduje podľa mňa najťažší úsek. Onedlho sa dostanem na najvyšší bod celého okruhu, z ktorého nasleduje strmé klesanie do rokliny, kde stojí fotograf a každému oznamuje, že neďaleko je prameň so studenou vodou. Tak ako všetci aj ja k nemu odbáčam a stojí ma všetky sily neotvoriť si jedno z pív, ktoré si tu v studničke chladí. Nasleduje strecha, na ktorej pretekári vyzerajú ako stádo zombíkov, zúfalo sa pridržiavajú koreňov, opierajú sa o stromy a neveriacky pozerajú smerom k vrcholu. Je to kilometer, ktorý mi trvá viac ako štvrť hodinu. A keby bolo niekomu málo – po vyplazení sa na vrchol ide zasa prudký zbeh do rokliny a nasleduje presne taký istý kopec. Z jeho vrcholu je krásny výhľad na Szentendre a Dunaj, ale cez slzy to asi nikto nevidí.

Odtiaľto je to 9 km neustále smerom dolu, na toto som sa tešil. Ale čo to - po pár minútach neodbytné pichanie pod bránicou a nepomáha ani zastaviť a zacvičiť si. Toto je fakt zlé. Tam, kde som to mal napáliť a rúbať do cieľa, ja idem indiánskym behom a mám čo robiť, aby mi kilometre pípali pod 7 minút. Predbehne ma plno ľudí a i keď som nemal výsledkové ambície, toto fakt zamrzí. Prejavuje sa nedostatok tempovej vytrvalosti, ktorú som prakticky pol roka netrénoval. Prebeh mestom je namiesto odmeny utrpením a stojí ma veľa síl, aby som bežal aspoň v cieľovej rovinke. V tomto kontexte je pre mňa aj 18. miesto veľkým prekvapením.

Usporiadatelia všetko zvládli na výbornú, ako je už v podstate na tomto podujatí zvykom. Počasie nesklamalo, zimu som tu ešte nezažil. Popretekový chill má v tomto mestečku svoje čaro, dá sa do neskorého večera tlieskať dobiehajúcim šťastným bežcom priamo z nespočetných terás reštaurácií a kaviarní.

Foto: Salomon-Ultra Trail Hungary