The Arctic Triple - dážď, sneh, asfalt, blato po kolena a prvé miesto

Adrian Grunert

Na Lofotoch momentálne skoro stále prší, upršaný bol aj štart v Leknes. Prvý úsek - 17 km po asfaltke - ubehol, ani som nevedel ako. Najprv pokec s Romainom, potom som mnou išiel niekoľko kilometrov párik bikepackerov, ktorí idú už mesiac z Nemecka a fajn sme sa porozprávali. To všetko v brutál lejaku (ináč nová bunda stála za každé jedno utratené euro, bez nej by som to musel zabaliť). 

Druhy úsek začal trailom na spôsob Lofotov - takmer neviditeľné chodníky, potoky, močiare a blato až po kolená. Konečne nejaké výškové metre, zbeh v znamení šmykov a pádov. Potom nasledoval zase asfalt z cca 15. km až na 40. km. Našťastie premávka bola asi ako Burgenlande v nedeľu ráno - takmer nič. 

Od 40. po 56. km nasledoval výživný úsek v kopcoch - konečne trail, aj keď celý rozmočený a v daždi. Na úvodnom stúpaní zasvietilo asi na 15 minút slnko. Tu ma chytila menšia kríza a išlo sa mi dosť ťažko. Vytáčalo ma, ako ma predbiehajú bežci zo 48 km dlhej trasy, ktorí mali za sebou úvodné kilometre. Na chvíľu išla bunda dole a trochu sa to zlepšilo. Hore, dolu, ešte jeden stupák, zbeh dobeh na občerstvovacku s dropbagom. Suché boty, vrch, káva a nejaké jedlo (občerstvenie bolo tak protestantsky striedme). A zase asfaltová placka - nasledujúcich 14 km.

Od 70. km sa začali diať veci. Úsek mal 13 km a jemne pod 1000 výškových s maximálnou nadmorskou výškou 660 m. Piece of cake. Úvod aj taký bol. Príjemne sa stúpalo a kecalo s rakúskym nachbarom zo 48 km trasy. Samozrejme - blato musí byť, takže na sklone 30% + ideš vlastne štvornožky. Nad hranicou lesa zasvietilo slnko na obligátnych 15 minút a v duchu tradícii zase zaliezlo za mraky. Zrazu začal brutál technicky terén, chodník zmizol a šlo sa cez suťovisko so šutrami veľkosti od krabice na topánky po menšie auto. Cestu si vyberá každý sám. Výrazne sa ochladilo, začalo fúkať a pridala sa aj jemná hmla. Do toho na mňa prišiel trosku hlaďák, tak som sa nasypal chémiou a stúpal ďalej, aj keď mi bolo stále ťažšie. 

Asi som to nespomínal, ale tu je hocikde hore sneh. Posledné dni často prší a hore sneží. Zlatý klinec bol úzky hrebeň, po oboch stranách strmé zrázy, miestami len také rímsy na šírku jednej nohy. Celé to bolo vysnežené topiacim sa snehom. Tu mi bolo fakt ťažko, neprišlo mi to vôbec bezpečné. Od zimy (a asi aj skutočnosti, že som šiel v kraťasoch) som si v tomto nečase absolútne necítil ruky a komplet chodidlá až po členky. Nohy neustále mokré a v snehu, začal som mať také zvláštne videnie, nevedel som zaostrovať na veci a odhadovať vzdialenosť. Nebolo mi všetko jedno, ale aj tak sa dalo ísť iba ďalej. Potkýnajúc a padajúc, sem tam zjazd snehových polí po riti. Nohy úplne červené od zimy. Keď som zišiel kúsok z hrebeňa do závetria, rozhodol som dať si nepremokavé gate, čo boli v povinnej výbave. Čistá komédia - dole bunda, vybrať nohavice, rozšnurovať topánky, navliecť gate na kŕčujúce hnáty a nazuť topánky bol sizyfovský údel Ležal som v nejakom machu pod skalou a pripadal som si ako škôlkar, ktorý si musí prvýkrát sám obliecť nohavice a zlomyseľní rodičia ho predtým obujú. Life is piece of shit. Cvakajúc zubami som pokračoval v kotúľoch dole. V nižších polohách bolo namiesto snehu blato a valiace sa riavy. Proste bežíš dole potokom a je ti to úplne jedno. Tri-štyri pády a dotrepal som sa na poslednú aid station na 82. kilometri. 

Nasledoval posledný krpál (400 výškových). Zlaňovanie asi päťmetrového úseku mi po tom všetkom prišlo ako na detskom ihrisku na Železke. Zas snehová šmykľavka a posledný2,5 kilometra do cieľa. To už som kvalitne cítil ľavé koleno, ale so zaťatými zubami som pribehol do cieľa, kde ma hlučne povzbudzovala família. FINISH. Finally. Prvé miesto systémom štart ciel. 

Dojmy - skoro ako dva samostatne preteky, 45+ km asfaltu ťa rozšľahá a takéto poveternostné podmienky dorazia. Nóri sú super fandovia. Hocikde po ceste postávali cele rodiny, mávali nórskymi vlajkami a kričali heya-heya. Ešte aj šoféri pribrzďovali a povzbudili za jazdy. Určite by som sa na Lofoty chcel vrátiť.