Výlet na Sitno, Vtáčnik a Inovec

Miroslav Halaj

Trasu cez Sitno, Vtáčnik a Veľý Inovec som mal na pláne už niekoľko rokov a konečne prišiel čas vyskúšať si ju aj v skutočnosti. Vedel som približne, čo ma čaká. Trasa bola naplánovaná a tak som si stanovil štart na 8. máj o 19:00.

Začal som teda o siedmej večer v sprievode dvoch kamarátov - bajkerov Daniela Tužinského a Miloša Mišuru - najkratšou cestou z Brehov po žltej turistickej značke cez Chlm a ďalej od Veľkého Veterníka po modrej značke na Uhliská a po červenej na Krížnu. Odtiaľ som pokračoval asfaltkou na Počúvadlo a po zelenej značke na Sitno. Na Sitne som bol približne o jedenástej v noci. Prvý vrchol bol dosiahnutý, ale koľko ich ma ešte čaká, na to som radšej ani nemyslel.

Ďaľšou úlohou bolo dostať sa do sedla Pleso. Predtým som ale v sedle Krížna doplnil vodu, lebo aj keď nebolo veľmi teplo, míňala sa pomerne rýchlo a ďaľšiu vodu som plánoval doplniť až v Bzenici. Zo sedla Pleso som sa "vyšvihol" ;-) cez Kanderku, Tanád a Rosniarku na Červenú Studňu. Tam mi  padlo vhod krátke občerstvenie a bez dlhšieho zdržiavania som pokračoval po modrej turistickej cez Kerling smerom na Bzenicu. Noc bola nádherná. Miestami sa dalo ísť na otvorených priestranstvách aj bez čelovky... Inak zveri je v našich končinách riadne veľa. Videl som asi všetko, našťastie okrem medveďa :D

Miestom ďalšej krátkej prestávky bol Kerling. To už ale teplota začala poriadne klesať. Rýchlo niečo zjesť a utekať. Do Bzenice som dorazil o štvrej ráno. Zima neskutočná. Okolo Hrona teplota neprekročila 2 stupne. Do toho sa votrela únava pred svitaním a trasa po modrej turistickej značke na Gronštolne sa mi zdala nekonečná. Na Gronštolniach som zasa potreboval niečo zjesť. Slnko ma začalo dobre zohrievať a to ma prebralo.

Trasa po žltej znače na Kanie studne a Vtáčnik ubehla na moje pomery prekvapivo rýchlo. O ôsmej som bol už na Vtáčniku. Tam sa ku mne pripojil spolubežec Miroslav Špirek. Na trase smerom na Penhýbel som už začal pociťovať aj stehná, že ich mám :D

Na Penhýbli ma kamaráti prekvapili s občerstvovačkou. Očakávalo ma tam veľmi príjemné prekvapenie - občerstvenie hodné pretekov. Ďakujem Katarína Müllerová a Katarína Tužinská :-)

Na Penhýbli som si trochiu posedel Asi som to nemal robiť :D Potom sa to nejako začalo kaziť s mojou výkonnosťou a bola to už viac menej turistika. Z Malej Lehoty sme to dali po modrej turistickej značke na Veľký Inovec. Teplota sa na ovorených priestoroch pohybovala blízko 30 stupňom. Už ma to aj prestávalo baviť, ale po oddychu na Veľkom Inovci ma vidina blízkeho cieľa a chladeného piva ešte natoľko prebrala, že som to domov po červenej značke na Brehy nejako dobojoval a to bol koniec Výletu. Keby boli ostali sily, chcel som sa ešte vyšvihnúť na Háj, ale povedal som si, že však niekedy nabudúce.

Prejdená trasa: 125 km / +5378 m za 23 hodín a 28 minút (link na GPX súbor)