100 MKMK – 200-kilometrová cesta do seba

Pred niečo viac ako 20 rokmi sa mi dostal do rúk bulletin filmového klubu Nostalgia na Lost Highway od Davida Lyncha. V tých časoch premietali ešte v aule na Stavebnej fakulte. „Vo svete, v ktorom sa sen začne prelínať so skutočnosťou, sa život stáva jazdou po stratenej diaľnici."

Táto veta ma odvtedy sprevádza celý život a ostane mi asi až do jeho konca. Pri písaní o 100MKMK sa mi tento obraz v mysli opäť objavil ako paralela k slovenskému režisérovi Slavovi Gleskovi. Na Kolibe pomerne neznámy, zato vo svete ultra má jeho meno vysoký kredit. Neviem, kde presne vznikol scenár k príbehu  100MKMK , a pár ročníkov to aj trvalo, kým trasa prekročila 200 km hranicu. Ten bizarný obraz v piatok večer, o 22:00 v Chtelnici, keď vám za chrbtom neviditeľné komíny atómovej elektrárne chrlia vysoko do vzduchu vodnú paru, zatiaľ čo sa vy s čelovkou na hlave predierate vysvieteným námestím plným kolotočov, hlasnej hudby a cukrovej vaty, však stojí za to. Aj keby ste to na jarmoku hneď zabalili :) 

A tu začína Slavova šialená jazda. Veľmi oslavne. Ani nie tak pre vás, ako pre miestnych. Dva rozdielne svety. Dedinský hodokvas s rozguráženým a rozjasaným davom a šialení mnísi ponorení do seba a svojich tenisiek. Tí najrýchlejší zažijú hodokvasy ešte 2. Na Katarínke a v Brezovej. Hudba postupne s ubúdajúcimi domami a pribúdajúcimi stromami slabne. Gratulujem! Práve ste sa dostali do lesa. Ešte sa tak dostať z neho von. Pravidelne sa to podarí len polovici zo štartujúcich. Možno aj to je dôvod, pre ktorý toto 200 kilometrové monštrum už od svojho vzniku láka hlavne bežeckú subkultúru z celej vyšegrádskej štvorky. Pričom viacej býva zastúpený dobrodruhmi zo zahraničia. Českým bratom tento Slavov surrealizmus tuším chutí najviac. Stretnete tu tak ozajstné perly a legendy českej, maďarskej, poľskej a slovenskej utra trailovej „punkovej“ scény. 200 km behy nie sú populárne a nie je ich veľa. Keď som podobné hľadal v okolitých štátoch, našiel som len jeden, „Kazinczy200“ v Maďarskom Zemplíne. Preto ani nelákajú bežeckú popkultúru.

Sú dlhé. Fyzicky a psychicky náročné. A musíte do nich investovať celý svoj víkend a veľa spánku. Ale na druhej strane môžu ponúknuť, čo na bežnom populárnom ultra behu nezažijete. Niečo, čo sa väčšine z nás nepodarilo ani počas najdivokejších mladistvých čias – 2 prehýrené noci po sebe. Hipisáci do seba pchali LSD, vy môžete stretnúť štvormetrového zeleného jaštera, bojovať s trojhlavým drakom alebo sa porozprávať s diviakom skoro zadarmo. Stačí vydržať. A potom si každý svoju mozaiku emócii a obrazov poskladá podľa seba. Jedna ochutnávka od Júlie Batmedijnovej tu: https://dennikdialkoplazky.blogspot.com/2018/08/100-mkmk-moj-2-pokus.html

Na 100MKMK zažijete pravdepodobne jednu zo svojich najdlhších meditácii v živote a bude vo vás doznievať ešte veľmi dlho. Slavo to pomenoval veľmi presne. Tu ide viacej o podujatie ako o pretek. Začína sa pomaly a tempo postupne spomaľuje. A vy máte tak dosť času ponárať sa do najhlbšej hĺbky svojej duše, kostí a snov. Slavo a jeho podporný tím vám budú v 16. – 18. augusta 2019 skvelí sprievodcovia. Stačí len nájsť odvahu a prihlásiť sa. A potom ešte aj prísť a odštartovať :-) Počas dvoch prebdených nocí (pokiaľ nie ste Majo Priadka – ten by to dal za jednu) tak budete mat dosť času na to, aby ste sa najskôr rozobrali na súčiastky (Slavove obľúbenô) a potom znova poskladali.

Dostanete sa na miesta, kde ste predtým zrejme ešte nikdy neboli a možno zažijete aj pocit, keď sa váš sen zmieša so skutočnosťou. V cieli vás bude hriať pocit, na ktorý nikdy nezabudnete a tričko, ktoré nikde na svete nekúpite. Ja už mam také dve :) ... a každé iné.

Peter Matej, autor riadkov, ktoré ste práve dočítali, je víťazom najdlhšej trasy 100MKMK - The Shadow Warrior - z roku 2018. V roku 2017 bol zo všetkých bojovníkov najrýchlejší Patrik Hrotek. Na 207 km dlhej trase strávil 30 hodín a 49 minút. Bol to úžasný výkon, rovnako ako u Peťa o rok neskôr. Záver tohto článku patrí práve Paťovi.

"Chceš trošku viac spoznať Malé Karpaty? Choď na Slavovu 100MKMK." Takúto pozvánku na 100 Míľ krajom Malých Karpát som dostal od nemenovaného ultrabežca. Bol v tom jeden háčik. Trasa meria vyše 200 km a prvý raz som sa tej vzdialenosti trošku zľakol. Vyžaduje špeciálnu dlhodobú prípravu na extrémne dlhotrvajúce zaťaženie. Skúsil som to ako deviatu akciu nad 100 km v danom roku, teda cítil som, že tú vytrvalosť mám ako tak adaptovanú. Okrem nespavosti, vyčerpanosti v blúdení po nociach a hmlách, štveraní sa, zbiehaní a opekaní na slnku má mnoho výhod. V každej etape sa nachádzajú krásne vyhliadkové miesta, motivujúci ľudia a samozrejme kopec zážitkov.

Či už na Slovensku vznikne akákoľvek podobná akcia, je to jedinečná príležitosť a skúsenosť, ktorou by si mal každý diaľkoplazec prejsť. Na stovkách sa často stáva že niekto krízuje, má problémy a podobne. Ja mám skúsenosť, že v druhej polovici sa mi telo začalo samo regenerovať a od 175 km sa mi šlo ako keby som ešte len začínal. Bez stresu, bez svalovky som si užil Malé Karpaty nad moje očakávania a nasával pokračujúcu perfektnú atmosféru podujatia. Teším sa na nové výzvy :-)

A my sa už tešíme sa stretnutie s vami 16. augusta v Chtelnici na 7. ročníku podujatia 100 Míľ Krajom Malých Kapát!

https://100mkmk.wbl.sk/

Foto: Pete Green