Adamello Ultra Trail 2025 s víťazstvom Kristíny Kmeťovej
10.10.2025 08:24
Preteky sa konajú v regióne Alta Valle Camonica, na hranici Lombardie a Trentina, na území národných parkov Stelvio a Adamello. Samotná trasa má 170 kilometrov a až 11 500 metrov prevýšenia, ktoré tvoria nekonečné stúpania, technické zbehy z vysokohorských sediel a vrcholov šplhajúcich sa často do výšky 2600-2700 m n.m.
Adamello Ultra Trail však nie je iba športová výzva, ale aj cesta do histórie regiónu. Trasa totiž vedie cez „camminamenti della Grande Guerra“ - teda chodníky a obranné línie z obdobia prvej svetovej vojny. Účastníci tak majú možnosť obdivovať nielen krásu prírody, ale aj historické dedičstvo oblasti.
Toľko v teórii. V praxi však 11. ročník - mimochodom plánovaný ako vrcholové podujatie mojej bežeckej sezóny - mal veľmi málo spoločné s vyššie uvedeným popisom a oficiálnymi videami z minulých ročníkov tejto akcie. Niekoľko dní pred pretekmi z ničoho nič nastala totiž prudká zmena počasia. Každým ďalším dňom sa - spolu s čoraz viac pesimistickými predpoveďami - situácia len zhoršovala a všetkých utvrdzovalo v tom, že už samotné rozhodnutie dať pretekom zelenú bude považované za úspech.
Otázka, ktorú si asi každý kládol, znela: nebude odštartovanie pretekov na tejto extrémne náročnej a dlhej trase, prebiehajúcej vo vysokej nadmorskej výške a hlavne pri takýchto nepriaznivých podmienkach - v horných partiách mrznúci dážď so snehom a riziko zľadovatených chodníkov, zase v nižších častiach neutíchajúci dážď a nezvyčajne nízke teploty - vystavením bežcov nebezpečenstvu?
Keďže organizátori až do štvrtkového rána - teda len deň pred štartom - neposkytli jednoznačné stanovisko, rozhodol som sa nakoniec nepokúšať osud a z pretekov som odstúpil. Štart za týchto okolností som považoval skôr ako boj o prežitie ako športový výkon a realizáciu formy. Plán B na zvyšok sezóny mi teda pripadal rozumnejší. Možno bolo moje rozhodnutie výsledkom priveľkej kalkulácie, a možno mi jednoducho chýbala väčšia štipka odvahy, ktorú sa dá vypestovať len dlhoročnými skúsenosťami v takýchto podmienkach a teréne? Ako to naozaj bolo, zatiaľ neviem posúdiť.
Jedno je však isté - ani odvaha, ani odhodlanie nechýbali našej krajanke Kristíne, ktorá sa nielenže postavila na štart, ale dokázala sa vo skvelom štýle popasovať s traťou (ktorú organizátori napokon upravili - osekali aj dĺžku aj prevýšenie na cca 157 km/10 000+) a pritom zanechala ďaleko za sebou všetky súperky, čím sa stala suverénnou víťazkou celého podujatia! Ako sa jej podarilo zvládnuť túto náročnú výzvu a čo cítila v cieli, som zistil priamo od Kristíny.
Dámy a páni, pred vami Kika – nová kráľovná Adamello Ultra Trail 170!
Na úvod Ti chcem srdečne pogratulovať k skvelému výkonu a víťazstvu. Keďže nie všetci bežci ťa ešte poznajú, mohla by si sa, prosím, na úvod krátko predstaviť a povedať o sebe pár slov?
Volám sa Kristína Kmeťová, pochádzam z Bratislavy a behu sa venujem posledných 5 rokov. Mám rada hory, veľké prevýšenia a nikdy nekončiace panorámy horských vrcholov. Svojho času som pracovala ako učiteľka v škôlke a popritom inštruktorka Ashtanga Jogy, momentálne vďaka možnosti remote work s priateľom veľa cestujeme a spoznávame prírodu iných krajín. Často súťažím v Poľsku, ktoré je nám blízko, a taktiež práve v Taliansku.
AUT je známy ako jeden z najťažších stomíľových pretekov. Chcel by som sa spýtať prečo si sa rozhodla práve pre Adamello?
Pre Adamello som sa rozhodla, pretože mám rada Lombardiu a mala som už naplánované cestovanie a trénovanie v miestnych horách medzi súťažami VUT (Valmalenco Ultra Trail) a Grigne Skymarathon. Nakoniec sa mi tu však tak zapáčilo, že som ostala ešte týždeň dlhšie po Grigne Skymarathon a odbehla AUT 170.
Ako vyzeral tvoj tréning pred Adamello Ultra Trail 170?
Najmä veľa objemu kilometrov aj výškových metrov. Nie nevyhnutne v konkrétnych zónach a intenzitách, niekedy by sa to dalo prirovnať k zrýchlenej turistike. Na druhej strane ale mnoho terénov bolo technických po žulových morénach. Hlavná bola konzistencia, ísť behať aj na veľmi unavené nohy.
Ktoré tréningy považuješ za kľúčové v príprave na tento pretek?
Myslím, že mi veľmi pomohol pobyt na Passo Tonale vo výške 1900 m.n.m. a potom nesúťažné prejdenie trasy Trofeo Kima vo Val Masine. Súťažný Grigne Skymarathon mi tiež pomohol sa rozbehať, aj keď ako pretek mi tento beh nevyšiel.
Akú stratégiu si mala naplánovanú na preteky?
Moja stratégia bola, ak sa to tak dá vôbec nazvať, bežať od pocitu. Tlačiť len na hranici aeróbnej bázy, pokojne aj do zadýchania, ale vyhnúť sa páleniu v nohách, a to najmä v úvodných fázach preteku. Určité splity som predsa len mala pripravené, aby som vedela koľko gélov na konkrétne úseky potrebujem, ale bola som pripravená improvizovať. Ukázalo sa, že som si to celkom dobre odhadla.
Ktorý moment pretekov bol pre Teba najnáročnejší a naopak kedy si si užívala pretek najviac?
Náročný začal byť pre mňa pretek od Edola na 125. km, kde začína asi najmenej záživný climb preteku o prevyšení 1300 metrov. Potom na poslednom kopci súťaže Col Carette di Val Bighera bola hmla a už som nevedela bojovať so zimou, prenikla mi pod kožu. V zbehu som cítila boľavé kvadricepsy, ale to mi do cieľa chýbali už len dva-tri kilometre. Po Edolo som si celkovo pretek veľmi užívala, vôbec som nečakala, že sa budem tak dobre cítiť.
Ako si sa vysporiadala s nepriaznivým počasím? Spôsobilo Ti nejaké problémy?
Mám za sebou zopár neskoro jesenných ultra, jeden ročník nám dokonca v Novembri nasnežilo. Počasia som sa preto veľmi nebála. Držala som v hlave, že vo vyšších nadmorských výškach a následne v noci bude postupne chladnejšie, preto som sa na 50. km prezliekla z mokrých rukávov a vymenila krátke ponožky za dlhé. Pomáhal mi aj dobrý pacing, lebo som stále išla a dokázala generovať teplo. Pred Edolom však prišla krátka, ale silná prehánka, zmokli mi legíny a začalo to byť ťažšie, no to už som bola relatívne pred záverom preteku.
Čo Ti dalo vitazstvo na Adamello Ultra Trail 170 aj po fyzickej aj mentálnej stráne?
Je to možno zvláštne, ale cítim to skôr ako potvrdenie tréningu, než ako niečo, čo by ma fyzicky posunulo ďalej. Posunulo ma to skôr mentálne, keďže stále nemám sebavedomie v tom, kde sa výkonnostne nachádzam. Prihlásila som sa až 6 Septembra (dva týždne do preteku), nemala som pripravenú výbavu a niektoré veci som zháňala v Taliansku. Často sa na pretek pripravujem, potom mi nevyjde podľa predstáv, tak som zvolila taktiku nemať očakávania. Asi to na mňa funguje najlepšie.
Aké rady by si dala bežcom, ktorí by sa chceli zúčastniť tohto preteku?
Čo sa týka tréningu, zbierať objem a výškové metre v akejkoľvek intenzite. To funguje mne a ako všeobecný tréningový princíp to nemusí vyhovovať každému, avšak myslím, že v príprave na pretek o takých parametroch ako AUT 170 to určite nie je nikomu na škodu. Čo sa týka preteku, rozložiť sily najlepšie ako sa dá a sledovať sa. Ak sa potím, nezabúdať dopĺňať soľ, ak je mi čo i len trochu zima, dať si rukavice/ čiapku/ dlhé gate. Všetko, čo môže prerásť vo väčší problém, riešiť okamžite. Ja som mala dopredu vybrané občerstvovačky, kde sa zdržím dlhšie a nepočítala som minúty, ktoré som tam strávila.
Ako by si ohodnotila organizáciu podujatia?
Trochu som sa bála, keďže zmena trate prišla tak neskoro a nový GPS track nám dodali kratšie ako deň pred pretekom. Nakoniec však bola celá trať perfektne označená, občerstvovačky boli často, a aj keď sa logicky dobrovoľníci zdržovali vnútri kvôli počasiu, stretávala som ich aj vonku. Boli miesta, hlboko v trati kam sa nedalo prísť autom, kde nám odčítavali čísla a kde by som nikdy dobrovoľníka nečakala. Pre mňa je to vždy milé stretnúť človeka, povzbudí vás a myseľ má novú energiu bojovať.
.jpg)
Plánuješ v tejto sezóne ešte nejaké ďalšie štarty?
Plánujem Pieklo Czantorii v Poľsku, kde som pretekala v minulosti už dvakrát.
Si nová kráľovná AUT. Plánuješ budúci rok udržať svoju hegemóniu a obhájiť titul?
Áno, chcela by som sa vrátiť. Už len preto, že trasa bola mierne zmenená a ja tým pádom tento "titul" akosi neviem prijať. Je to pre mňa iná súťaž, aj keď traily boli tie isté. Zároveň cítim, že tých 1500 výškových metrov navyše je presne to miesto, kde sa to momentálne u mňa láme, a láka ma ísť za tú pomyselnú hranicu.
Ďakujem pekne za rozhovor a želám Ti veľa ďalších športových úspechov. Držím palce!
Adamello Ultra Trail 170 je jeden z najnáročnejších horských ultramaratónov v Taliansku. Niet sa teda čomu čudovať, že je súčasťou TORX eXperience série. Vidno to už na prvý pohľad – podujatie totiž neinvestuje prehnane do marketingu, atmosféra je pomerne komorná, no napriek tomu každý rok priťahuje do malebnej obce Vezza d'Oglio početnú skupinu bežcov, z ktorých, mám pocit, ani jeden nie je vôbec náhodný. Ich vetrom ošľahané tváre jednoducho hovoria samy za seba.
Preteky sa konajú v regióne Alta Valle Camonica, na hranici Lombardie a Trentina, na území národných parkov Stelvio a Adamello. Samotná trasa má 170 kilometrov a až 11 500 metrov prevýšenia, ktoré tvoria nekonečné stúpania, technické zbehy z vysokohorských sediel a vrcholov šplhajúcich sa často do výšky 2600-2700 m n.m.
Adamello Ultra Trail však nie je iba športová výzva, ale aj cesta do histórie regiónu. Trasa totiž vedie cez „camminamenti della Grande Guerra“ - teda chodníky a obranné línie z obdobia prvej svetovej vojny. Účastníci tak majú možnosť obdivovať nielen krásu prírody, ale aj historické dedičstvo oblasti.
Toľko v teórii. V praxi však 11. ročník - mimochodom plánovaný ako vrcholové podujatie mojej bežeckej sezóny - mal veľmi málo spoločné s vyššie uvedeným popisom a oficiálnymi videami z minulých ročníkov tejto akcie. Niekoľko dní pred pretekmi z ničoho nič nastala totiž prudká zmena počasia. Každým ďalším dňom sa - spolu s čoraz viac pesimistickými predpoveďami - situácia len zhoršovala a všetkých utvrdzovalo v tom, že už samotné rozhodnutie dať pretekom zelenú bude považované za úspech.
Otázka, ktorú si asi každý kládol, znela: nebude odštartovanie pretekov na tejto extrémne náročnej a dlhej trase, prebiehajúcej vo vysokej nadmorskej výške a hlavne pri takýchto nepriaznivých podmienkach - v horných partiách mrznúci dážď so snehom a riziko zľadovatených chodníkov, zase v nižších častiach neutíchajúci dážď a nezvyčajne nízke teploty - vystavením bežcov nebezpečenstvu?
Keďže organizátori až do štvrtkového rána - teda len deň pred štartom - neposkytli jednoznačné stanovisko, rozhodol som sa nakoniec nepokúšať osud a z pretekov som odstúpil. Štart za týchto okolností som považoval skôr ako boj o prežitie ako športový výkon a realizáciu formy. Plán B na zvyšok sezóny mi teda pripadal rozumnejší. Možno bolo moje rozhodnutie výsledkom priveľkej kalkulácie, a možno mi jednoducho chýbala väčšia štipka odvahy, ktorú sa dá vypestovať len dlhoročnými skúsenosťami v takýchto podmienkach a teréne? Ako to naozaj bolo, zatiaľ neviem posúdiť.
Jedno je však isté - ani odvaha, ani odhodlanie nechýbali našej krajanke Kristíne, ktorá sa nielenže postavila na štart, ale dokázala sa vo skvelom štýle popasovať s traťou (ktorú organizátori napokon upravili - osekali aj dĺžku aj prevýšenie na cca 157 km/10 000+) a pritom zanechala ďaleko za sebou všetky súperky, čím sa stala suverénnou víťazkou celého podujatia! Ako sa jej podarilo zvládnuť túto náročnú výzvu a čo cítila v cieli, som zistil priamo od Kristíny.
Dámy a páni, pred vami Kika – nová kráľovná Adamello Ultra Trail 170!
Na úvod Ti chcem srdečne pogratulovať k skvelému výkonu a víťazstvu. Keďže nie všetci bežci ťa ešte poznajú, mohla by si sa, prosím, na úvod krátko predstaviť a povedať o sebe pár slov?
Volám sa Kristína Kmeťová, pochádzam z Bratislavy a behu sa venujem posledných 5 rokov. Mám rada hory, veľké prevýšenia a nikdy nekončiace panorámy horských vrcholov. Svojho času som pracovala ako učiteľka v škôlke a popritom inštruktorka Ashtanga Jogy, momentálne vďaka možnosti remote work s priateľom veľa cestujeme a spoznávame prírodu iných krajín. Často súťažím v Poľsku, ktoré je nám blízko, a taktiež práve v Taliansku.
AUT je známy ako jeden z najťažších stomíľových pretekov. Chcel by som sa spýtať prečo si sa rozhodla práve pre Adamello?
Pre Adamello som sa rozhodla, pretože mám rada Lombardiu a mala som už naplánované cestovanie a trénovanie v miestnych horách medzi súťažami VUT (Valmalenco Ultra Trail) a Grigne Skymarathon. Nakoniec sa mi tu však tak zapáčilo, že som ostala ešte týždeň dlhšie po Grigne Skymarathon a odbehla AUT 170.
Ako vyzeral tvoj tréning pred Adamello Ultra Trail 170?
Najmä veľa objemu kilometrov aj výškových metrov. Nie nevyhnutne v konkrétnych zónach a intenzitách, niekedy by sa to dalo prirovnať k zrýchlenej turistike. Na druhej strane ale mnoho terénov bolo technických po žulových morénach. Hlavná bola konzistencia, ísť behať aj na veľmi unavené nohy.
Ktoré tréningy považuješ za kľúčové v príprave na tento pretek?
Myslím, že mi veľmi pomohol pobyt na Passo Tonale vo výške 1900 m.n.m. a potom nesúťažné prejdenie trasy Trofeo Kima vo Val Masine. Súťažný Grigne Skymarathon mi tiež pomohol sa rozbehať, aj keď ako pretek mi tento beh nevyšiel.
Akú stratégiu si mala naplánovanú na preteky?
Moja stratégia bola, ak sa to tak dá vôbec nazvať, bežať od pocitu. Tlačiť len na hranici aeróbnej bázy, pokojne aj do zadýchania, ale vyhnúť sa páleniu v nohách, a to najmä v úvodných fázach preteku. Určité splity som predsa len mala pripravené, aby som vedela koľko gélov na konkrétne úseky potrebujem, ale bola som pripravená improvizovať. Ukázalo sa, že som si to celkom dobre odhadla.
Ktorý moment pretekov bol pre Teba najnáročnejší a naopak kedy si si užívala pretek najviac?
Náročný začal byť pre mňa pretek od Edola na 125. km, kde začína asi najmenej záživný climb preteku o prevyšení 1300 metrov. Potom na poslednom kopci súťaže Col Carette di Val Bighera bola hmla a už som nevedela bojovať so zimou, prenikla mi pod kožu. V zbehu som cítila boľavé kvadricepsy, ale to mi do cieľa chýbali už len dva-tri kilometre. Po Edolo som si celkovo pretek veľmi užívala, vôbec som nečakala, že sa budem tak dobre cítiť.
Ako si sa vysporiadala s nepriaznivým počasím? Spôsobilo Ti nejaké problémy?
Mám za sebou zopár neskoro jesenných ultra, jeden ročník nám dokonca v Novembri nasnežilo. Počasia som sa preto veľmi nebála. Držala som v hlave, že vo vyšších nadmorských výškach a následne v noci bude postupne chladnejšie, preto som sa na 50. km prezliekla z mokrých rukávov a vymenila krátke ponožky za dlhé. Pomáhal mi aj dobrý pacing, lebo som stále išla a dokázala generovať teplo. Pred Edolom však prišla krátka, ale silná prehánka, zmokli mi legíny a začalo to byť ťažšie, no to už som bola relatívne pred záverom preteku.
Čo Ti dalo vitazstvo na Adamello Ultra Trail 170 aj po fyzickej aj mentálnej stráne?
Je to možno zvláštne, ale cítim to skôr ako potvrdenie tréningu, než ako niečo, čo by ma fyzicky posunulo ďalej. Posunulo ma to skôr mentálne, keďže stále nemám sebavedomie v tom, kde sa výkonnostne nachádzam. Prihlásila som sa až 6 Septembra (dva týždne do preteku), nemala som pripravenú výbavu a niektoré veci som zháňala v Taliansku. Často sa na pretek pripravujem, potom mi nevyjde podľa predstáv, tak som zvolila taktiku nemať očakávania. Asi to na mňa funguje najlepšie.
Aké rady by si dala bežcom, ktorí by sa chceli zúčastniť tohto preteku?
Čo sa týka tréningu, zbierať objem a výškové metre v akejkoľvek intenzite. To funguje mne a ako všeobecný tréningový princíp to nemusí vyhovovať každému, avšak myslím, že v príprave na pretek o takých parametroch ako AUT 170 to určite nie je nikomu na škodu. Čo sa týka preteku, rozložiť sily najlepšie ako sa dá a sledovať sa. Ak sa potím, nezabúdať dopĺňať soľ, ak je mi čo i len trochu zima, dať si rukavice/ čiapku/ dlhé gate. Všetko, čo môže prerásť vo väčší problém, riešiť okamžite. Ja som mala dopredu vybrané občerstvovačky, kde sa zdržím dlhšie a nepočítala som minúty, ktoré som tam strávila.
Ako by si ohodnotila organizáciu podujatia?
Trochu som sa bála, keďže zmena trate prišla tak neskoro a nový GPS track nám dodali kratšie ako deň pred pretekom. Nakoniec však bola celá trať perfektne označená, občerstvovačky boli často, a aj keď sa logicky dobrovoľníci zdržovali vnútri kvôli počasiu, stretávala som ich aj vonku. Boli miesta, hlboko v trati kam sa nedalo prísť autom, kde nám odčítavali čísla a kde by som nikdy dobrovoľníka nečakala. Pre mňa je to vždy milé stretnúť človeka, povzbudí vás a myseľ má novú energiu bojovať.
Plánuješ v tejto sezóne ešte nejaké ďalšie štarty?
Plánujem Pieklo Czantorii v Poľsku, kde som pretekala v minulosti už dvakrát.
Si nová kráľovná AUT. Plánuješ budúci rok udržať svoju hegemóniu a obhájiť titul?
Áno, chcela by som sa vrátiť. Už len preto, že trasa bola mierne zmenená a ja tým pádom tento "titul" akosi neviem prijať. Je to pre mňa iná súťaž, aj keď traily boli tie isté. Zároveň cítim, že tých 1500 výškových metrov navyše je presne to miesto, kde sa to momentálne u mňa láme, a láka ma ísť za tú pomyselnú hranicu.
Ďakujem pekne za rozhovor a želám Ti veľa ďalších športových úspechov. Držím palce!
Článok a rozhovor s Kristínou Kmeťovou pripravil Tomasz Kik.
.jpg){kind=logo}
