Barborská cesta ... alebo ako využiť 3 dni voľna
Eva Mareková
Barborská cesta je okružná cesta dlhá 192,3 km, ktorá spája významné miesta z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt. Meno dostala podľa sv. Barbory - patrónky baníkov, ktorá dnes drží ochrannú ruku aj nad pútnikmi.
Ako štart cesty sme zvolili Banskú Štiavnicu, ktorú máme k Trenčínu najbližšie. Auto nechávame v neďalekej dedinke Horná Roveň, kde veríme, že ho po 3 dňoch opäť nájdeme trošku sme si tým trasu predĺžili, ale nevadí, každý kilometer sa počíta.
Sviatok prvého mája začíname plní energie s naplnenými batohmi, ktoré sme ovešali rožkami, keďže je sviatok a nepočítame s otvorenými obchodmi (nakoniec to také zlé nebolo). Slniečko síce svieti, ale je trošku zubaté. Kocháme sa pohľadmi na malebné banské dedinky. V Sklených Tepliciach dávame prvú kávu a pozorujeme pariaci sa potok pri kúpeľoch.
Onedlho objavíme medvedie stopy, ktoré si obzeráme a fotíme ako japonskí turisti. :D Prechádzame cez hrad Šášov a spomíname na Paťovu extrémnu ultra akciu s nočnými svetlami na hrade. V Kremnici prišiel čas na druhú kávu a krátke spoznávanie historického námestia. Objavujeme prvých tohtoročných kliešťakov a veríme, že ich viac nebude.
Čakal nás záver dňa - príchod do Stredu Európy. Toto významné miesto si ma získalo - polohou, históriou, malebnosťou. Vedľa historického kostola stojí kláštor a útulňa Kapucínka, ktorú postavil kapucín pre pútnikov. Najluxusnejšia útulňa, v akej som kedy bola. Vyskúšajte. :-) Po zjedení večere a prepratí ponožiek (počítali sme s tým, že ráno bude ťažké..., ale potešil nás luxus možností), ešte stíhame vybehnúť na kopček a sledovať západ slnka. Zaspávame na vyhriatom poschodí útulne za príjemného praskotu ohňa v kachliach.
Prvý deň: 54 km / 1891 m+
Ráno vstávame spolu so štebotom vtáčikov a o pár minút predbehneme plánovaný štart. Krásna rozhľadňa nad Krahulami ukázala prebúdzajúci sa kraj a romantické zákutia.
.jpg)
Vystúpame na Skalku a je čas na prvú rannú kávu. :-) Nabudení energiou prechádzame cez Tunel a smerujeme na Kordíky. Tento kraj vidím prvýkrát a tak len žasnem v každej dedinke. Prišiel nekonečný zbeh do Harmanca, kde touto cestou zdravíme predavača v miestnych potravinách, ktorý nám splnil všetko, čo na očiach videl.
Úsek na Staré Hory bol v znamení hecovania sa, koľko vydržíme bežať. Ale vidina druhej kávy bola silná. Pred príchodom na pútne miesto stretáme podivína - holého muža sedieť na zemi pri turistickej ceste. Každý žije ako to má rád... aj nám bolo teplo, ale až takto nie.
Na pútnom mieste doberáme vzácnu vodu a zrealizujeme jednu operáciu - predsa bol ďalší kliešťak a celkom nás potešilo, že veriaci chodia na takého miesta s pinzetou v kabelke. Ešte raz ďakujeme. Operácia dopadla úspešne a druhá káva bola tiež fajn. :-) Teším sa už na Španiu dolinu, lebo som o nej už veľa počula, ale tiež som tam nikdy nebola. Stretáme v nej množstvo turistov, ktorí sa prišli nasýtiť banskou históriou a s údivom hľadím na Haldu šachty Maximiliána. Značený úsek z doliny bol asi najnepríjemnejší z celej trate. Viedol síce údolím, na ktorom sa v minulosti nachádzala stupa a môžete tu nájsť flúdor - systém prívodných a odvodných kanálov na stupy, ale úsek bol akýsi krkolomný. :-D
V diaľke už vidíme Banskú Bystricu a tešíme sa na dokúpenie potravín. Na námestí máme pocit, že sú všetky oči na nás, cítime sa trošku nepohodlne. Neoplatí sa chodiť do obchodu hladný. :-D Batohy praskajú vo švíkoch, potrebovali sme niečo pripraviť aj na nedeľné ráno a cestou na kalváriu sa kŕmime koláčmi a pijeme kolu. Spomíname na nedávne správy a s vedomím, že ideme po chodníku, kde bol pred týždňom medveď s bežcom, spievame a tlieskame. Do Vlkanovej sme prišli s vykričanými hlasivkami, ale živí a zdraví. :-)
Prialo nám šťastie a po stretnutí dobrých ľudí dostávame sud na spanie v kempe. Blažený úsmev nám vyčarila horúca sprcha v kempe a s doplnenými silami si líhame spať vo vyhriatom sude.
Druhý deň: 77,4 km / 2163 m+
Ráno už také teplé nebolo - určite nebolo v sude viac ako 5 stupňov, hriala nás však myšlienka, že v Sliači na nás bude čakať Lenka a do Štiavnice pobeží s nami. Už som myslela, že opití lodeníci nás budú sprevádzať aj pri raňajkách, ale tesne pred budíkom stíchli. :-D
Krásne slnečné ráno míňame pamiatku UNESCO v Hronseku, zastavujeme sa na lavičke nad kláštorom a po namazaní opaľovacím krémom už uháňame do kúpeľov, kde sa stretáme s večne veselou Lenkou.
Cesta do Zvolena ubehne po hrádzi rýchlo a na rad prichádza prvá káva. Pustý hrad nám ide celkom od ruky a onedlho už zbiehame k sľúbenému prameňu s liečivou minerálkou. Hneď, ako si naberieme všetci do fliaš si prečítame upozornenie, že nie je pitná. :-D Nevadí, ideme trénovať žalúdky a uisťujeme sa, že 300 jednotiek koliforných baktérii je fajn hodnota a premýšľame, kto z nás pôjde do kríčkov ako prvý.
Zbiehame do Ostrej Lúky (zatiaľ bez zastávky v kríčkoch), kde obzeráme rodný dom Adely Ostrolúckej. Prichádza nekonečné asfaltové more, kde sa snažíme bežať, občas jesť a veeeľa sa smiaťs. Kríčky nič. V ďalšej dedine vymieňame nedopitú minerálku za nový prameň a tešíme sa na Banský Studenec. Zastavujeme sa na kofolu a podaktorí sa tešili, že z nej narástli prsia a prestal skákať batoh, tak kofola aj nabudúce. :-D
Už len pár kilometrov a zrazu obiehame kalváriu a po mačacích hlavách radostne bežíme do centra Štiavnice, kde sa odmeníme zmrzlinou a spokojní a šťastní vyrazíme na cestu k autu. Kríčky sa nekonali. :-)
Tretí deň: 69,4 km / 2065 m+
Tri dni plné dobrodružstva a zážitkov, ktoré mi stále bežia ako film v hlave. Ďakujem!
