ENSPORT VÉRTES TEREP FUTÁS - MARCOVÝCH 50 KM V MAĎARSKU

Matej Hamran

Tento rok som oslávil 25. narodeniny. Nechcel som žiadne darčeky. Naši sa ale rozhodli, že dostanem od nich štartovné na preteky, čo ma koniec koncov potešilo. A tak som počas víkendu absolvoval preteky Ensport Vértes Terep Futás v Maďarsku. Spolu so mnou sa tejto akcie zúčastnilo 858 bežcov, ktorí mali na výber 4 dĺžky trate: Minimaratón 14,5km 367+ Félmaratón 20,9km 428+ Maratón 39km 1005+ Ultramaratón 50,6km 1245+. Ja som si vybral samozrejme najdlhšiu trať.

Začnem s tým, že ráno sa mi vstávalo trošku ťažšie, keďže v noci som robil kávu na plese do tretej a spal som cca 2 hodiny. Paradoxne, na výkone sa to vôbec neodrazilo, čo potvrdzuje moju teóriu, že kľúčová je predposledná noc pred pretekom. Ráno sme sa teda presunuli na štart v maďarskej dedinke Szár, pričom presun nám trval približne hodinu, toto bol jeden z dôvodov, na základe ktorého som sa na tento pretek registroval. Prevzatie štartovného balíka prebehlo bez problémov, až na zloženie vratnej zálohy, keďže som nemal forinty. Neznáma dobrovoľníčka obnovila môj "faith in humanity" keď mi s tým bez váhania pomohla. Čip bol elektronický ako pri orientačných behoch. Toto som zažil úplne prvý krát (celkom dobrý systém). Kontrolovali nás fakt veľakrát, okrem piatich občerstvovačiek bolo asi 3-5 slepých kontrol, ktoré ale nemali pri sebe ani vodu. A teraz k samotnému behu. Zo začiatku sa mi bežalo luxusne a myslím, že som sa pohyboval okolo piateho miesta až po cca 12. kilometer (hard to say, pretože väčšinu trate sme bežali s maratóncami).

Na prvej občerstvovačke som mal problém s čipom, nevedeli mi ho naskenovať a čakal som asi 3 minúty. Tu začali aj prvé problémy s mojím členkom, ktorý ma trápi už od výletu v Tatrách. Začali ma teda pomaly ale isto obiehať bežci z oboch kategórií, toto sa zmenilo až cca 13 kilometrov pred cieľom, kedy sa naša trať znovu spojila s maratónskou. Tu som zázračne dostal druhý dych a začal som obiehať ja. Na sekciu trate medzi 12. a 37. kilometrom si nejak nespomínam, možno kvôli tomu, že som sa tak trošku trápil. Viem ale na isto, že aj tu bolo krásne. Do cieľa som teda prišiel na 21. mieste s časom 4:43:27, čo nepovažujem za vyslovene slabý výsledok, ale mohlo to byť o mnoho lepšie.

Ešte zopár slov k organizácii. Maďari vychytali takmer všetko. Absolútne mi nič nechýbalo a nikde sa nečakalo, aj keď to bola relatívne veľká akcia, na to, že to bol trailový maratón. Jediná vec, na ktorú na Slovensku nedám dopustiť, je chlieb s nutellou, ktorý mi trošku chýbal. A ozaj, na občerstvovačkách chýbalo aj magnézium. Inak bolo ozaj všetko na jednotku, od značenia trate, ktoré bolo bezproblémové aj v náročných úsekoch a rýchlych zbehoch (v tempe pod 3:00), až po vyhlásenie výsledkov, pričom víťazi dostali aj finančnú odmenu (tu mi trošku chýbalo vyhlasenie rôznych kategórií).

Aby som to zhrnul, bol to pre mňa zatiaľ najkrajší zážitok tohto roka (a to celkovo, nie len čo sa behu týka). Keď budete mať možnosť, choďte si určite pozrieť maďarské pohorie Vértes, je to veľmi blízko našej južnej hranice a je tam veľmi príjemne. Každému odporúčam behať v prírode, je tam ozaj krásne :-)

 

Rady pre mňa: Nabudúce poslúchať svoje telo :-)

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.