Gran Trail Orobie

Silvester Pastucha

Z každého behu si odnášame zážitky a ak vybehneme mimo známe trasy a mimo hranice SR, tak zážitky a dojmy sú ešte silnejšie.

Presne tak tomu bolo na mojej premiére za hranicami, (ak nerátam Česko), na preteku Gran Trail Orobie v Taliansku. Celé sa to začalo výhrou štartovného a následne dohodou s Patrikom že ideme spolu. Slovo dalo slovo a už sme kupovali letenky, rezervovali ubytko a hurá do Bergama.

Prílet do tohto krásneho mestečka sme mali v predstihu s časom na akú-takú aklimatizáciu. V Bergame a vlastne aj u nás, keď sme odchádzali, boli veľmi teplé, dusné dni a v predpovedi sa objavovali aj búrky. Vo štvrtok sa organizátori rozhodli, že nám trasu kvôli nepriaznivej predpovedi skrátia na 42 km / +1900 m (pôvodne 70 km / +4200 m). Oboch nás to zaskočilo, ale čo už, bezpečnosť je na prvom mieste.

Okrem skrátenia trasy, bola zmena aj štartu o hodinu skôr a z iného miesta. Aj napriek takejto rýchlej zmene boli preteky zvládnuté organizačne na 1. Čo mňa trochu zaskočilo boli obcerstvovačky, som zvyknutý, z našich, na široký výber a aj ako bezlepkáč mám si čo vybrať. Tu to bolo poslabšie.

Trasa bol pekná miestami technická, no kvôli skráteniu som mal dojem, že aj dosť asfaltová, ubrali nám prvých 30 km, čo je najkrajšia časť. Približne po 5 km od štartu sme začali stúpať na najvyšší bod trasy, potom to už bolo behatelnejšie. Miestami som sa cítil ako v Tatrách, miestami ako vo Fatre.

Odbehol som to v rámci momentálneho rozpoloženia, kedže som podcenil pitný režim, prišli kŕče, musel som spomaliť a isť opatrnejšie. S časom niečo cez 6 hodín som ale spokojný. Miestnym bežcom to parádne natrel Paťo štvrtým miestom, a tak sa Slovensko  a Slovak Ultra Trail opäť dostali do povedomia organizátorov a bežcov, čo ma veľmi teší. Ešte raz ďakujem za zážitok.

Do behania priatelia, Silvo Pastucha ;)

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.