Mozart 100 2018

Peter Gemeran

Aj tento rok sa mi Slovak Ultra Trail postaral o ultra trailový výjazd do Rakúska, keď sa na mňa opäť raz usmialo šťastie a vyhral som voľné štartovné na Mozart 100, čo je stovka so štartom a cieľom rovno v centre Salzburgu pri Dóme, pod mestskou pevnosťou, a potom po menších kopcoch a popri jazerách v okolí (103 km, +4600 m). Čiže žiadne vysoké hory, skalnatý terén a pod., zasnežené alpské štíty tak akurát na obzore. Mimochodom, je súčasťou Ultra-Trail World Tour ako „Challenger Race“ (nižší rank), napr. ako jediný z rakúskych ultra trailov  – neviem prečo, neviem ako, ale je to tak.

Súčasťou podujatia sú aj viaceré kratšie trasy (plus štafety) so štartom a cieľom rovnako v centre Salzburgu, pričom sa od hlavnej trasy postupne odpájajú a vracajú späť do mesta, za zmienku stojí Mozart Ultra (61 km, + 2000m). Ako som zistil, to najzaujímavejšie sa dá vidieť práve na tej 42 km slučke, ktorú absolvujú len stovkári a ktorá je aj profilovo náročnejšia ako zvyšok trasy.

Spolčil som sa s Maťom Š., ktorý sa podujal vziať auto a tiež vyhliadol kemping na severnom okraji Salzburgu. Ako som zistil až deň pred odchodom, Maťo nešiel na stovku, ale práve na Mozart Ultra, ktorý začína o 3 hodiny neskôr, takže nemáme úplne rovnaký časový program na sobotu – ten si môže pospať. Pôvodný úmysel bol príchod vlakom Bratislava – Viedeň - Salzburg skoro ráno pred štartom o 5.00, a myslím, že by to bolo celkom v pohode uskutočniteľné. Ale kemp bol skutočne pohodlný a ani tá 4 km prechádzka odtiaľ do centra vôbec nevadila – teda jedine ráno pred štartom som na to skoro doplatil...

V piatok večer sme vybavili formality a stihli prezentáciu favoritov vrátane Riša Zvolánka. Chvíľu sme pokecali - chystal taktiku na popredné umiestnenie, mal dosť prečítaných súperov a trúfal si na čas okolo 10 hodín (uhm, ok). Nakoniec mu to teda nevyšlo, asi sa prejavili ešte pretrvávajúce zdravotné problémy.

Ešte večer ma pán domáci v kempingu nasmeroval na kolegu z Talianska, ktorý taktiež vyrážal skoro ráno na štart v centre mesta a sám domáci mu objednal taxík z kempu na štart (žiadna verejná doprava o takej skorej rannej hodine nehrozila). Takže samozrejme som sa s ním dal dokopy. Ráno o štvrtej (ešteže tak skoro) sme ja, Stefano a ešte Poľka Ewa nastúpení a čakáme na taxík. 5 minút, 10, 15 a taxík nikde, 4 km a 45 minút do štartu. Ewa rýchlo obvolá pár taxislužieb, ale vraj „ešte nie sú otvorené“ – no jasne, však noc z piatka na sobotu a v takej väčšej dedine s názvom Salzburg, kto by mohol chcieť taxík? Super, tento víkend mi tuším všetko vychádza – po tom, čo som skôr zistil, že mi tečie camel bag a musel som ho vymeniť za pollitrovú plastovú flašku do batoha (ešteže má byť tak teplo)... :-) No, takže zostáva opäť improvizácia, musíme bežať a možno sa niečo ešte po ceste do centra podarí odchytiť, napríklad pri železničnej stanici. Nakoniec sa veru podarí, dali sme si tak 1,5 km na poriadne rozohriatie, ale s dostatočným predstihom sme sa dovalili na Kapitelplatz.

Prvých cca. 7 km je úplne po rovine a asfalte, najprv v centre a potom cez parky a predmestia von zo Salzburgu. Preto je nasadené dosť prudké tempo, ja tiež chcem držať rýchlosť, kým sa pôjde do kopcov, ale teda sú tam iní „šprintéri“ než ja. Stefano sa okolo mňa tiež prevalí po pár kilometroch – ako mi potom povedal, jemu dosť vyhovujú rovinatejšie trate (asi na rozdiel od iných šľachovitých Talianov, vytrénovaných alpskými stupákmi) – nakoniec mi naložil viac ako hodinu. Neskôr prechádzame na lesné cesty a chodníky, ale všetko vcelku pohodlné na behanie. Vlastne si vravím, a na tom sme sa zhodli s Maťom, že mi to pripomína Lazovku, s o niečo väčším prevýšením a krajším pozadím. :-) Celkovo je táto stovka veľmi nenáročná, čo sa týka technickosti terénu, s poriadnou kondičkou sa tu dá spraviť fakt rýchly čas – najlepší to dali okolo 10,5 hod.

Vlastne až po 3. občerstvovačku na 31. km pri Fuschlsee ide všetko ako po masle. Mám to pod 3 hodiny a kebyže idem kratší Mozart Ultra, tak už som v polke a stáčam sa späť. No ale na to si ešte počkám. Kým sa sem znovu vrátim po 42 km okruhu naviac pre Mozart 100, tak to je ďaleko, snáď menej ako 7 hodín (nakoniec o kúsok viac). Za jazerom Fuschlsee smerujeme „konečne“ do väčšieho stúpania, potom hojdačky hore-dole smerom k ďalšiemu väčšiemu jazeru Wolfgangsee. „Maratón“ od štartu mi ešte vyšiel presne na 4h30m, ale potom už ide tempo postupne dole.

Za 47. km je v profile veľký ostrý zub – stúpanie +750 m pod Schafberg (úplne hore na 1780 mnm sme „našťastie“ nešli) na cca. 2,5 km, a to mi teda dalo zabrať úplne najviac. Tučná strata času, kopa ľudí predo mňa a vyklepané stehná – jeden blbý kopec a takto ma dá dole, čo budem chcieť o pár týždňov v Alpách? ;) No nič, nastavujem nohy aj hlavu do môjho stovkového režimu: čas a poradie neriešim, pohodové, udržiavacie tempo podľa aktuálnych pocitov, dlhšie pauzy na občerstvovačkách - do cieľa ešte ďaleko a pár veľkých stúpaní má ešte čaká.        

Po zbehnutí až k Wolfgangsee smerujeme na protiľahlý kopec. Tu sú scenérie naozaj úchvatné, každý otvorený výhľad do údolia poteší a šliape sa omnoho lepšie, aj keď poludňajšie teploty akurát kulminujú. Pomaly sa blížim opäť ku Fuschlsee, kruh sa uzatvára. Nnohy sú už na tom lepšie a v miernom klesaní resp. po rovine znovu držím celkom slušné tempo, nech to odsýpa, aj tak som sa v tých stúpaniach zdržal viac než mi bolo milé.

Po dlhej technickej pauze s kompletnou údržbou mi zostáva už „len“ druhá polovica Mozart Ultra, ktorú už má Maťo hádam za sebou. Dlho ideme rovnakou cestou späť ako sme ráno bežali – čiže o to menej zaujímavé... a zase Lazovka. :-) Až nejakých 15 km pred Salzburgom sa odpájame a smerujeme ešte ku kopcom severnejšie. Kebyže nie som taký vyšťavený zo stovky, tak by som si to tu celkom žíhal, ale nohy aj hlava velia k miernejšiemu tempu. No, nakoniec mi aj tak samotná trasa Mozart Ultra (61 km) trvala okolo 8 hodín a tá ťažšia časť stovky (42 km) vyše 7 hodín – čiže ten Mozart Ultra by mohol byť fakt rýchly, ale to by zase človek prišiel o to najatraktívnejšie na trase, takže dobre som si vybral.

Posledný kopec nad 1000 mnm pred Salzburgom, ešteže sme nemuseli šliapať na vyšší s krížom napravo alebo na ešte vyšší s vysielačom naľavo. Dlhý zbeh dolu do mesta a po malej občerstvovačke zostáva posledná čerešnička – pár sto schodov hore na kopec Kapuzinerberg uprostred Salzburgu (636 m n.m.). Akurát je 8 hodín večer, slnko nad obzorom, úplne príjemne, tak si to celkom vychutnávam. Pod 15 hodín som to nestihol, nevadí. Ešte hore a na schodoch nad mestom niečo pofotím a potom „šprinty“ medzi ľuďmi v uličkách večerného Salzburgu, aj nejaký ten potlesk a povzbudenie. Áno, tie pocity pred cieľom stovky sú vždy najlepšie.       

Čas: 15h30m, 76. miesto z 313 na štarte      

V cielovej rovinke hneď vidím oproti Maťa, ktorý si ma počkal a odfotil. Po pauze a doplnení energie vezmem dropbag (a zarámovanú cieľovú fotku s medailou – to je dosť originálne). Dostávam nejaké zavádzajúce inštrukcie ohľadom lokalizácie spŕch, tak to už nechávam na tie luxusné, čo máme v kempe, a namiesto údajne poskytovanej masáže volím prechádzku cez celé mesto – už som sa predsa viezol ráno. :-)

Sumár: Z pozitív môžem vyzdvihnúť značenie trate, vrátane veľkého počtu dobrovoľníkov na všetkých križovatkách s cestami a pod. Nepochybne je veľmi atraktívne vyskúšať si štart a cieľ stovky v historickom centre mesta ako je Salzburg, ale inak, pokiaľ ide o samotnú trasu, v porovnaní s inými odobnými akciami nie je príliš atraktívna (zdôrazňujem to „v porovnaní“ – jednoducho, asi by som si vedel vybrať niečo pre mňa zaujímavejšie). Kto by ale chcel ísť na rýchlosť a umiestnenie na podujatí tohto ranku, s veľmi medzinárodným zastúpením, tak toto je nanajvýš vhodný výber.

Negatívne ma zaujali pomerne chudobné občerstvovačky (za tie peniaze, kebyže si platím štartovné) – akože fakt nič moc, držal som sa ovocia a rajčín so soľou, občas niečo popri tom. V zásade bolo fajn, že ponúkali všade gely a tyčinky od jedného nemenovaného, mne doposiaľ neznámeho výrobcu, ale teda tak hnusné gely som ešte do seba netlačil, a to už je čo povedať – tu som sa musel urputne premáhať a mocne ich zajedať, v záujme doplnenia energie. O nejakom občerstvení v cieli ani nehovorím. Akože nesťažujem si a som rád, že som sa zúčastnil, ale objektívne z hľadiska kritéria „hodnota za peniaze“ – celkom bieda. O to lepšie musí človek hodnotiť domáce akcie, kde je to s tými službami presne naopak. A týmto na záver ešte raz a dvojnásobne ďakujem Slovak Ultra Trail. :-)

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.