Pirin Ultra 66 km :: SLOVAK ULTRA TRAIL

08.11.2022 20:28

Timotej Šály

Pirin Ultra sú preteky, ktoré ponúkajú tri vzdialenosti a to 38 km, 66 km a 160 km. Podujatie sa konalo 24. septembra a štart aj cieľ sa nachádza v bulharskom podhorskom mestečku Bansko na okraji pohoria Pirin. Z ponúkaných trás som si vybral strednú trasu a to 66km s prevýšením 4200 m.

Do Bulharska sme išli spolu s kamarátom Rišom štvrtok pred pretekom. Z Bratislavy letecky do Sofie a následne verejnou autobusovou dopravou až do Banska. Pri dlhšom pobyte by som určite odporučil požičať si auto ale náš spôsob dopravy určite ponúka viac zážitkov. Keďže Bansko je lyžiarske stredisko, tak s ubytovaním nebol žiadny problém a samotné ubytovanie je aj pomerne lacné.

Celé zázemie podujatia sa odohrávalo v centre Banska. V piatok ráno sa konal štart 160 km, kde sme išli pozrieť a podporiť viacerých bežcov zo Slovenska. Predpoveď počasia vyšla nakoniec takmer ukážkovo, v noci síce bolo vraj na hrebeňoch hlboko pod nulou ale bez zrážok a v sobotu bolo celý deň jasno. Na registrácií poctivo skontrolovali povinnú výbavu vrátane bežeckých topánok. Štart mojej trasy bol o 7 hodine ráno v sobotu. Na štart bolo potrebné prísť minimálne pol hodinu pred štartom kvôli prevzatiu GPS trackera.

Samotná trasa sa dá rozdeliť na tri veľké stúpania s dlhým zbehom na konci, čo mi malo sedieť. Ráno na štarte je poriadne studené, teplota bola 0°C ale slnko už osvetlovalo najvyššie vrcholky kopcov priamo pred nami. Prvé dva kilometre sa beží cez mesto po ktorom sa napojíme na lesný chodník. Po štarte sa držím vpredu, ale ako sa zvyšuje prevýšenie, zostávame vpredu iba dvaja. Spolu s angličanom Owenom bežíme po zjazdovke a nevšímame si nenápadnú odbočku do lesa. Po chvíli sme ju však našli a po 10 km sa dostanem na prvú občerstvovačku. Dopĺňam iba vodu a takmer bez zastavenia pokračujem a po niečo vyše hodine sa ocitám na čele pretekov. Stúpanie pokračuje a pomaly sa prostredie začína meniť na dolinu podobnú tým tatranským. Celkovo väčšinu trasy by som prirovnal k Vysokým Tatrám. Striedajú sa úseky behatelné so strmými technickými výšlapmi a po dvoch hodinách sa dostanem na vrchol prvého stúpania. V sedle sa otvoria výhľady na celé pohorie Pirin a zbeh začne miernym klesaním, kde sa dajú výhľady naplno vychutnať. Aj napriek (alebo skôr práve pre) veľmi dobrému značeniu sa mi znovu podarí zakufrovať. V nenápadnom sedielku vidím v pravo dole značenie pirin a teda začínam zbiehať, po chvíli mi však hodinky oznámia, že som mimo trasy. Vyberám preto mobil pre kontrolu a zisťujem, že som pokračoval po trase 160 km. Značenie bolo rovnaké pre obe trasy a aspoň ja som si nevšimol, že by to na križovatke bolo nejakým spôsobom označené. Vraciam sa do sedla a po chvíli nájdem značenie mojej trasy a zbieham do správnej doliny. Postupne sa terén mení na les a práve tam si ma vybrala za obeť nejaká včela, osa alebo iný bodavý hmyz, ktorý ma uštipol priamo do hlavy. Nasledujúcich pár hodín teda nevnímam nič iné iba bolesť hlavy.

Klesanie postupne prešlo do mierneho a následne do väčšieho stúpania. Prvýkrát stretávam bežcov zo 160 km trasy a kilometre tak ubiehajú rýchlejšie. Po 31 km a necelých 4 hodinách sa dostanem ku druhej občerstvovačke, ktorá dostala pracovný názov občerstvovačka v strede kopca. Dopĺňam vodu, miešam Maurten a s banánom v ruke odchádzam. Stúpanie je tu asi najprudšie a musím sa premáhať, aby som nezastavil a pokračoval. Postupne sa však na chvíľu zmierni a otvorí sa výhľad na najvyšší bod trasy Kuklite s 2662 m n.m.. Pred vrcholom sa otáčam a vidím nezvyčajne rýchlo sa pohybujúceho bežca, takže mi hneď bolo jasné, že sa jedná o bežca z mojej trasy. Nasledoval krátky usek otvoreným hrebeňom, po ktorom začal prudký zbeh, ktorý sa postupne zmierňoval a zrýchľoval. S klesaním sa začína aj výrazne oteplovať a v spodnej časti doliny už je poriadne teplo. Po 42 km a 5:45 hod sa dostávam na tretiu občerstvovačku, chatu Pirin. Znovu sa snažím nezdržiavať, doplňam vodu a miešam Maurten a keďže som vedel, že druhý za mnou nemôže byť ďaleko, úspešne sa snažím odísť predtým, ako sa objaví ďalší bežec aby som si udržal nejakú morálnu výhodu. Posledné stúpanie je však nekonečné, začína sa lesom a postupne sa okolo otvára dolina. Terén je mäkký trávnatý chodník s miernym prevýšením ako stvorený pre beh ale ja musím spomaliť a striedať iba chôdzu s behom. Predbieha ma následné víťaz, Yevhenii z Ukrajiny a chvíľu po ňom aj Owen. Prehodíme pár slov ale posielam ho dopredu a snažím sa ho udržať aspoň v dohľade. Konečne sa dostávame do záveru doliny. Úsek je znovu technický ale stále je to znesitelné, len tie skaly sa nikomu nechcelo poukladať. Posledný kopec. Začína nekonečný zbeh, najprv je to skôr rovina ale zato s krásnymi výhľadmi na jazerá a vrcholky hôr. Postupne prejde do dosť nepríjemného kamenistého zbehu až po poslednú občerstvovačku. Mala by byť na 54 kilometri, ale na hodinkách mám už 59. Terén však už prechádza do lesných ciest a snažím sa tlačiť na maximum, keďže na druhé miesto som údajne strácal na poslednej občerstvovačke asi 5 minút. Keďže trasa nemala aspoň podľa mojich hodiniek 66 km, ťažko odhadujem úsilie a začínajú prichádzať kŕče. Ochladzujem teda nohy zvyškom vody z fliaš a konečne sa dostávam do Banska. Posledné 2 km cez mesto a konečne cieľ po 70 km, 4200 m+ za 9 hodín a 39 minút na treťom mieste. Strata na prvé miesto nakoniec 16 minút.

Zvyšok dňa postupne vítame v cieli ostatných bežcov, najmä zo Slovenska, a ešte za svetla dobieha Lenka, druhá žena, spolu s Peťom na celkovom 7.-8. mieste na 160 km trase.

Vyhlásenie prebieha nasledujúci deň. Zvyšok dňa sa už iba postupne presúvame po miestnych pohostinstvách a kaviarňach a užívame si ničnerobenie.

Beh je to naozaj výživný, hlavne na krátkej 38 km trase velmi technický s ferratovými úsekmi, moja trasa však bola oveľa behateľnejšía, ako som predpokladal. Celkovo sa dosť menil a striedali sa rôzne typy povrchov. Celé podujatie malo velmi príjemnú atmosféru a organizátori aj dobrovoľníci boli veľmi nápomocní a nebol problém dohovoriť sa po anglicky. Už teraz sa teším, že sa do Banska vrátim v roku 2023. Veľká vďaka patrí organizátorom a Slovak Ultra Trail za možnosť vycestovať do zahraničia. Rišovi za celý výlet a skvelé fotky. Mimochodom 10. miesto na 38 km v svetovej konkurencii! Ale aj zvyšku slovenskej partii za veľmi príjemný výlet. Okrem toho ďakujem rodine, Peťovi Fraňovi za veľkú pomoc s tréningom a najväčšej fanúšičke Vande za podporu počas preteku :).

Foto: Richard Kukliš

Pirin Ultra sú preteky, ktoré ponúkajú tri vzdialenosti a to 38km, 66km a 160km. Podujatie sa konalo 24.9. a štart aj cieľ sa nachádza v Bulharskom podhorskom mestečku Bansko na okraji pohoria Pirin. Z ponúkaných trás som si vybral strednú trasu a to 66km s prevýšením 4200m.

Do Bulharska sme išli spolu s kamarátom Rišom štvrtok pred pretekom. Z Bratislavy letecky do Sofie a následne verejnou autobusovou dopravou až do Banska. Pri dlhšom pobyte by som určite odporučil požičať si auto ale náš spôsob dopravy určite ponúka viac zážitkov. Keďže Bansko je lyžiarske stredisko tak s ubytovaním nebol žiadny problém a samotné ubytovanie je aj pomerne lacné.

foto1

Celé zázemie podujatia sa odohrávalo v centre Banska. V piatok ráno sa konal štart 160km kde sme išli pozrieť a podporiť viacerých bežcov zo Slovenska. Predpoveď počasia vyšla nakoniec takmer ukážkovo, v noci síce bolo vraj na hrebeňoch hlboko pod nulou ale bez zrážok a v sobotu bolo celý deň jasno. Na registrácií poctivo skontrolovali povinnú výbavu vrátane bežeckých topánok. Štart mojej trasy bol o 7 hodine ráno v sobotu. Na štart bolo potrebné prísť minimálne pol hodinu pred štartom kvôli prevzatiu GPS trackera.

foto2

Samotná trasa sa dá rozdeliť na tri veľké stúpania s dlhým zbehom na konci, čo mi malo sedieť. Ráno na štarte je poriadne studené, teplota bola 0°C ale slnko už osvetlovalo najvyššie vrcholky kopcov priamo pred nami. Prvé dva kilometre sa beží cez mesto po ktorom sa napojíme na lesný chodník. Po štarte sa držím vpredu ale ako sa zvyšuje prevýšenie zostávame vpredu iba dvaja. Spolu s angličanom Owenom bežíme po zjazdovke a nevšímame si nenápadnú odbočku do lesa. Po chvíli sme ju však našli a po 10km sa dostanem na prvú občerstvovačku. Dopĺňam iba vodu a takmer bez zastavenia pokračujem a po niečo vyše hodine sa ocitám na čele pretekov. Stúpanie pokračuje a pomaly sa prostredie začína meniť na dolinu podobnú tým tatranským. Celkovo väčšinu trasy by som prirovnal k Vysokým Tatrám. Striedajú sa úseky behatelné so strmými technickými výšlapmi a po dvoch hodinách sa dostanem na vrchol prvého stúpania. V sedle sa otvoria výhľady na celé pohorie Pirin a zbeh začne miernym klesaním, kde sa dajú výhľady naplno vychutnať. Aj napriek (alebo skôr práve pre) veľmi dobrému značeniu sa mi znovu podarí zakufrovať. V nenápadnom sedielku vidím v pravo dole značenie pirin a teda začínam zbiehať, po chvíli mi však hodinky oznámia, že som mimo trasy. Vyberám preto mobil pre kontrolu a zisťujem, že som pokračoval po trase 160km. Značenie bolo rovnaké pre obe trasy a aspoň ja som si nevšimol, že by to na križovatke bolo nejakým spôsobom označené. Vraciam sa do sedla a po chvíli nájdem značenie mojej trasy a zbieham do správnej doliny. Postupne sa terén mení na les a práve tam si ma vybrala za obeť nejaká včela, osa alebo iný bodavý hmyz ktorý ma uštipol priamo do hlavy. Nasledujúcich pár hodín teda nevnímam nič iné iba bolesť hlavy.

foto3

Klesanie postupne prešlo do mierneho a následne do väčšieho stúpania. Prvýkrát stretávam bežcov zo 160km trasy a kilometretak ubiehajú rýchlejšie. Po 31km a necelých 4 hodinách sa dostanem ku druhej občerstvovačke, ktorá dostala pracovný názov občerstvovačka v strede kopca. Dopĺňam vodu, miešam Maurten a s banánom v ruke odchádzam. Stúpanie je tu asi najprudšie a musím sa premáhať aby som nezastavil a pokračoval. Postupne sa však na chvíľu zmierni a otvorí sa výhľad na najvyšší bod trasy Kuklite s 2662 m.n.m.. Pred vrcholom sa otáčam a vidím nezvyčajne rýchlo sa pohybujúceho bežca takže mi hneď bolo jasné, že sa jedná o bežca z mojej trasy. Nasledoval krátky usek otvoreným hrebeňom po ktorom začal prudký zbeh, ktorý sa postupne zmierňoval a zrýchľoval. S klesaním sa začína aj výrazne oteplovať a v spodnej časti doliny už je poriadne teplo. Po 42km a 5:45 hod sa dostávam na tretiu občerstvovačku, chatu Pirin. Znovu sa snažím nezdržiavať, doplňam vodu a miešam Maurten a keďže som vedel, že druhý za mnou nemôže byť ďaleko úspešne sa snažím odísť predtým, ako sa objaví ďalší bežec aby som si udržal nejakú morálnu výhodu. Posledné stúpanie je však nekonečné, začína sa lesom a postupne sa okolo otvára dolina. Terén je mäkký trávnatý chodník s miernym prevýšením ako stvorený pre beh ale ja musím spomaliť a striedať iba chôdzu s behom. Predbieha ma následné víťaz, Yevhenii z Ukrajiny a chvíľu po ňom aj Owen, prehodíme pár slov ale posielam ho dopredu a snažím sa ho udržať aspoň v dohľade. Konečne sa dostávame do záveru doliny, úsek je znovu technický ale stále je to znesitelné, len tie skaly sa nikomu nechcelo poukladať. Posledný kopec. Začína nekonečný zbeh, najprv je to skôr rovina ale zato s krásnymi výhľadmi na jazerá a vrcholky hôr. Postupne prejde do dosť nepríjemného kamenistého zbehu až po poslednú občerstvovačku. Mala by byť na 54 kilometry ale na hodinkách mám už 59. Terén však už prechádza do lesných ciest a snažím sa tlačiť na maximum, keďže na druhé miesto som údajne strácal na poslednej občerstvovačke asi 5 minút. Keďže trasa nemala aspoň podľa mojich hodiniek 66km ťažko odhadujem úsilie a začínajú prichádzať kŕče. Ochladzujem teda nohy zvyškom vody z fliaš a konečne sa dostávam do Banska. Posledné 2km cez mesto a konečne ciel po 70km, 4200m+ za 9 hodín a 39 minút na treťom mieste. Strata na prvé miesto nakoniec 16 minút.

foto4

foto5

Zvyšok dňa postupne vítame v cieli ostatných bežcov, najmä zo slovenska, a ešte za svetla dobieha Lenka,druhá žena, spolu s Peťom na celkovom 7.-8. mieste na 160km trase.

Vyhlásenie prebieha nasledujúci deň. Zvyšok dňa sa už iba postupne presúvame po miestnych pohostinstvách a kaviarňach a užívame si nič nerobenie.

foto6

Beh je to naozaj výživný, hlavne na krátkej 38km trase velmi technický s ferratovými úsekmi, moja trasa však bola oveľa behatelnejšía ako som predpokladal. Celkovo sa dosť menil a striedali sa rôzne typy povrchov. Celé podujatie malo velmi príjemnú atmosféru a organizátori aj dobrovoľníci boli veľmi nápomocní a nebol problém dohovoriť sa po anglicky. Už teraz sa teším, že sa do Banska vrátim v roku 2023. Veľká vďaka patrí organizátorom a Slovak Ultra Trail za možnosť vycestovať do zahraničia. Rišovi za celý vylet a skvelé fotky. Mimochodom 10. miesto na 38km v svetovej konkurencii! Ale aj zvyšku slovenskej partii za veľmi príjemný výlet. Okrem toho ďakujem rodine, Peťovi Fraňovi za veľkú pomoc s tréningom a najväčšej fanúšičke Vande za podporu počas preteku :).

Foto: Richard Kukliš