Preteky Dolomiti Extreme Trail 2026
Mahuliena Ďurecová a Timotej Šály
Preteky Dolomiti Extreme Trail (DXT) sa konajú v oblasti Val di Zoldo v polovici júna. Štart aj ciel sa nachádza v dedine Forno di Zoldo. Z ponúkaných trás sú tri ultra trasy - 55K, 72K a 103K a ďalšie štyri s rôznymi vzdialenosťami. Ponuka je teda široká a dá sa vybrať z veľa možností.
Do Talianska sme cestovali autom, z Bratislavy cesta trvá aj s prestávkami do 8 hodín. Ak má niekto rád kľukaté cestičky a horské priesmyky, tak trasa cez Klagenfurt a ďalej cez Taliansko je preňho. Na cestu domov sme ale zvolili o niečo dlhšiu ale viac pohodovo - diaľnicovú trasu juhom cez Slovinsko, čo ponúka aj možnosť zastaviť sa pri mori.
Popis od Tima:
Ja som si vybral najkratšiu ultra trasu - 55K. Je to však stále náročné ultra – 55 km s 3800 metrami prevýšenia. Dlhé trasy štartujú už v piatok večer. Najdlhšia trasa o 22:00 a následne 72 km trasa o polnoci. Za zmienku určite stojí, že organizátor ponúka dopravu na štart jednotlivých pretekov z okolitých dediniek, čo sa oplatí využiť, hlavne keď s kamošmi bežíte rôzne trasy. Stačí sa nahlásiť pri preberaní štartovného čísla a je to za zálohu 5€.
My sme štartovali ráno o 5:30 kedy bolo ešte príjemne chladno. Počas dňa sa teplota dosť zvýšila a hlavne popoludní to už začalo byť dosť nepríjemne. Za posledný rok - dva som značne ubral zo svojich tréningových objemov a teda aj predpretekové očakávania boli iné ako kedysi. Prvé stúpanie je síce dosť strmé, ale asi jediné nie príliš technické na rozdiel od zvyšku trasy. Prvá občerstvovačka je na cca 12. km. Po nej sa už naozaj otvárajú výhľady a trasa naberá oveľa technickejší charakter. Často tam bol veľmi úzky chodník a išlo o asi najnáročnejšiu časť pretekov. Takže každému, komu ide o umiestnenie, radím využiť prvé kilometre na získanie dobrej pozície, aby neostal zaseknutý v pretekárskom „hadíku“. Nasledujúce občerstvovačky sú v pomerne krátkych intervaloch 5-7 km od seba. Trasa sa tu strieda medzi bahateľnými štrkovými cestami a úzkymi chodníčkami, ktoré na profile vyzerajú ako rovina, no sú to také terénne nerovnosti a vedia potrápiť. Štvrtá občerstvovačka sa nachádza na vrchu zjazdovky a je z nej krásny váhľad na dva dominantné kopce nad údolím Val di Zoldo a to Monte Civetta (3 220 m n. m.) a Monte Pelmo (3 168 m n. m.). Hneď po občerstvovačke nasleduje zbeh po zjazdovke. Trasa pokračuje popod Monte Pelmo a na 38. kilometri sa križuje s najdlhšou trasou v spoločnej občerstvovačke. Stovkári tu mali aj možnosť drop-bagov.
(Výhlady na 30km trasy)
Z nej je to už len 10 km na poslednú občerstvovačku na 48. km. Hneď za ňou nasleduje taliansky Kozí chrbát. Toto stúpanie mi prišlo ako dokonalá kópia tohto obľúbeného finálneho stúpania zo Stíhačky. Z jeho vrcholu to už je „len“ niečo cez 1000 výškových zbehu dole do cieľa. Samozrejme pred cieľom, medzi dedinami, sa našli ešte nejaké naklonené roviny na podkopanie morálky, no už to nebolo nič strašné a dobeh do cieľa sprevádzal prebeh úzkymi uličkami mesta, lemovanými davom povzbudzujúcich ľudí.
Tieto preteky určite odporúčam, organizácia bola fakt na veľmi vysokej úrovni a do Dolomitov a asi aj na tieto preteky sa budeme veľmi radi vracať. Úplne nakoniec teda ďakujem organizátorom a Slovak Ultra Trail za možnosť si tieto preteky vyskúšať.
Popis od Mahu, aneb o mojom DNS:
Cesty bežeckých zranení sú nevyspytateľné, a tak sa stalo že týždeň pred odchodom do Dolomitov na preteky, ktoré mali byť vrchol môjho bežeckého roka, ma rozbolel členok a tak namiesto 72 km / 4950 m+ trasy som si užila len parádnu turistiku.
Do Talianska sme dorazili vo štvorici, okrem mňa a Tima s nami išli ešte moje dvojča s jej priateľom. Všetkých troch som v zime zlanárila na tento pretek a nakoniec hlavný organizátor nášho výletu, teda ja, som bola jediná, kto neodštartoval, hehe. No na Kikušku (išla 35km / 2000 m+) a Kuba (55 km / 3800 m+) som náramne hrdá, pre oboch to bol doteraz parametrovo najťažší pretek a zvládli to úžasne.
Do Dolomitov sme prišli už vo štvrtok večer, no už vtedy to tam žilo pretekom, neviem či organizátori rozdávali tričká, každému koho stretli, ale všetci miestni ich mali na sebe. Videla som starého ujca na traktore v tričku Dolomity Extrem Trail, miestne tety ich mali na sebe pri rannej prechádzke so psíkmi, dokonca aj teta v lekárni mala pod bielym plášťom tričko preteku, no jednoducho úžasná atmosféra.
Na prezentáciu sme išli v piatok na obed, hoc to bola veľká akcia s toľkými pretekármi, mali to dobre zorganizované a ani sme sa dlho nenačakali. Štartovacie balíčky boli obstojné, no čo bolo super je že, každý finišer dostal v cieli darček, podľa toho akú trasu išiel, 35 km bežecké tielko a dlhšie trasy bežeckú vestu značky KAILAS FUGA.
Prezentácia pretekárov:
Ja som mala pôvodne štartovať o polnoci, čo sa však nekonalo, tak som išla aspoň ráno odprevadiť sestričku na autobus. Totižto nebývali sme priamo vo Forno di Zoldo ale v Pecol, dedine vedľa, no organizátori to mali dobre podchytené a vybavili špeciálne autobusy, ktoré zvážali pretekárov na štart a poobede späť.
Kikuška pred štartom čaká na autobus:
Následne som sa vybrala turisticky do cieľa preteku. Môj hike som nemala dopredu moc premyslený, však času dosť kým dobehnú. Rozhodla som sa ísť kus po trase preteku, aby som videla o čo prichádzam a veru oplatí sa tam ísť, fakt v krásnom prostredí sa to beží.
Výhľady na trase:
Pre tých ktorí tam prídu robiť support ako ja, alebo aj pre pretekárov, vrelo odporúčam na rozklus alebo výklus navštíviť kopec Monte Penna. Vedie na neho neoficiálne značený turistický chodník a poskytuje 360 stupňový výhľad na Dolomity.
Výhľady z Monte Penna:
Z Monte Penna som zamierila na Monte Ponta, ktorý je spoločným posledným kopcom pre trasy 35 km a 55 km. Ako, fakt nepríjemné stúpanie naň vedie. Tu som počala na Kikušku s Timom. Hore na vrchole boli aj iní ľudia, ktorí tam prišli povzbudiť pretekárov pri ich poslednom trápení, takže bolo veselo.
Monte Ponta:
Následne som to zobrala dole do dediny skratkou, aby som stihla Timov dobeh do cieľa. Ako mi potom vraveli, ich trasy mali ešte posledné spoločné prekvapenie pred cieľom, a to zachádzku a prebeh cez rozorané pole, na ktorom vraj všetci nadávali.
Cieľová rovinka:
Atmosféra v cieli bola úžasná, pre pretekárov bola nachystaná pasta párty a bolo tam aj veľa stánkov s bežeckými vecami a možnosťou testovačiek. Celkovo organizáciu hodnotím dosť pozitívne, pretek mali dotiahnutý do detailov a neostáva mi zjavne nič iné ako sa tam raz vrátiť a odbehnúť si to. Ďakujem Slovak Ultra Trail, že majú také mega spolupráce a že som mohla ísť.
