Rozhovor s Lindou Boldane - víťazkou Leteckej stovky 2023

18.03.2023 04:53

V sobotu 11. marca skoro ráno sa v Trenčíne začal 9. ročník Leteckej stovky so 180 účastníkmi na štarte. Náročné podmienky a počasie so silným vetrom, snežením a nízkymi teplotami nezabránili bežcom v tom, aby predviedli parádne výkony. V oboch kategóriách sa prepisovali traťové rekordy. Prvou ženou v cieli bola Linda Boldane, ktorá dokončila 105 km dlhú trasu Leteckej stovky za 11:45:36, čo bol tretí najrýchlejší čas celkovo - fantastické! Sme skutočne vďační Linde za to, že navštívila Leteckú stovku a samozrejme, aj za poskytnutie tohto rozhovoru. :-)

Ahoj Linda, minulý víkend priniesol Tvoje víťazstvo na zimnom ultratrailovom preteku Letecká stovka s parádnym tretím miestom celkovo a s novým traťovým rekordom, gratulujem! Mohla by si sa nám prosím predstaviť a povedať nám viac o svojej ultrabežeckej minulosti?

Ďakujem veľmi pekne za možnosť zúčastniť sa pretekov Letecká stovka. Atmosféra pretekov bola úžasná, ľudia na nich boli veľmi prívetiví a otvorení aj napriek jazykovej bariére. Podmienky boli drsné, ale vďaka tomu bolo na týchto pretekoch o jednu výzvu viac.

Linda Boldane (foto: Peter Mečiar)

V krátkosti o mne, som trailová a ultratrailová bežkyňa z Lotyšska, ktoré je dosť rovinatou krajinou. Najvyšší kopec, ktorý máme, má nadmorskú výšku 312 metrov, a tak si asi viete predstaviť, ako náročné je pripraviť sa na ultratramaratóny v horách.

Behám ultramaratóny od roku 2017, kedy som sa zúčastnila svojich prvých 80 km dlhých pretekov v Lotyšsku s 2200 metrami celkového stúpania. Potom, o dva mesiace neskôr, som bežala svoj prvý skutočne horský ultramaratón v Poľsku, ktorý mal dĺžku 61 km a celkové stúpanie 4770 metrov. Odvtedy som odbehla približne 11 oficiálnych ultra pretekov. Najväčším z nich bolo v roku 2021 UTMB - kompletný okruh okolo Mont Blancu, kde som skončila ako 11. žena a na 84. mieste v celkovom poradí.

Čo bol impulz pre Tvoje rozhodnutie prísť na 105-kilometrovú trasu Leteckej stovky 2023? Kde si sa dostala k informácii o tomto podujatí?

Minulý rok v júni sa mi podarilo zlomiť si nohu, mala som trieštivú zlomeninu, kvôli čomu som nebola schopná behať a zúčastňovať sa pretekov takmer počas celého roka. Takže som hľadala nejaké ultra preteky v horách a lesoch na pekných miestach, ktoré by som mohla bežať na začiatku sezóny, aby som týmto spôsobom otestovala moju nohu, aký pocit to bude bežať dole kopcom a pohybovať sa non-stop počas tých dlhých hodín. Len tak som googlila "Ultra preteky marec Európa" a vyskočil mi pretek Letecká stovka. Páčil sa mi popis preteku a to, že ide o lokálne podujatie - mala som pocit, že za ním bude skupina nadšencov, ktorí chcú ľuďom poskytnúť možnosť byť tam vonku dlhé hodiny a stále mať pocit, že je o nich postarané. Začala som s menšími pretekmi a rada chodím na menšie preteky, ktoré nie sú príliš "fancy". Veľmi sa mi páči komunita a atmosféra, ktorá býva na menších pretekoch.

Štart Leteckej stovky 2023 (foto: Peter Mečiar)

Je stovka Tvojim obľúbeným druhom ultrabežeckých pretekov?

Povedala by som, že áno, 100 km vzdialenosti a aj dlhšie preteky sú určitým spôsobom pre mňa komfortné, pretože mám naozaj dobrú vytrvalosť a popri tom nemusím byť nejako super rýchla. Milujem byť vonku v horách, zažiť prírodu, útrapy a možnosť posunúť sa niekam ďalej mentálne aj fyzicky. A myslím, že sa viem dostať čím ďalej tým na väčšie vzdialenosti. Skutočne si to užívam aj napriek tomu, že niekedy v niektorých fázach pretekov nahlas nadávam.

Bola to pre Teba prvá návšteva na ultratrailových pretekov na Slovensku, alebo prvá návšteva tejto krajiny?

Nie, nešlo o moju prvú návštevu Slovenska - bola som pred niekoľkými rokmi v Liptovskom Mikuláši s mojimi kamarátmi, ktorí tu boli lyžovať, ale ja som si tu v zimných podmienkach aj zabehala. Bolo to super behať v snehu a skúšať vybehnúť na niektoré kopce. Hory boli úžasné!

Letecká stovka má profil trate, ktorý je celkom neobvyklý medzi pretekmi Slovenskej Ultratrailovej Ligy - prvých približne 20 km trate sleduje hrádzu pri Váhu a nie sú tu skoro žiadne stúpania. Toto bol pôvodný smer trasy ("najprv hrádza, potom kopce"), ale v minulých niekoľkých ročníkoch bol smer trasy otočený opačne. Aké to bolo pre Teba? Preferovala by si takýto rovinatý úsek na konci pretekov?

Bola som zvedavá, aké to bude bežať prvých takmer 20 kilometrov bez stúpania, pretože som si myslela, že bude pre mňa ťažšie udržiavať rozumné tempo a šetriť si sily až do konca. Ale keď som vyštartovala, zistila som, že sa cítim dobre, cítim sa silná a rozhodla som sa bežať svojim pohodlným tempom tak ďaleko, ako sa na rovine dalo, pretože som vedela, že budem oveľa oveľa pomalšia v kopcoch, keďže tie sú pre mňa najťažšie a v stúpaniach som veľmi pomalá.

Myslím, že to bol výborný štart na to, aby som získala pocit rýchleho behu bez prílišného premýšľania, kam klásť nohy. Umožnilo mi to určitý druh zahriatia sa pred kopcovitou časťou trasy, takže - ano, preferovala by som preteky v smere, ako som ich bežala. Aj keď, na druhú stranu by mohlo byť zaujímavé vyskúšať si aj opačný smer.

Beh na hrádzi Váhu (foto: Peter Mečiar)

Najnáročnejšou časťou trasy bol úsek medzi K4 Šport chata Bezovec a K5 Inovecká chata - podmienky tu boli naozaj tvrdé. Ako si sa vysporiadala s drsným počasím, snehom, nízkou teplotou a silným vetrom?

Áno, toto bolo naozaj náročné. Väčšinou som bežala sama, takže som si dovolila byť skutočne "nahlas". Keď som čelila veľmi silnému vetru alebo snehu, ktorý mi šibal do tváre, len som si niečo tak vykrikovala, smiala som sa nahlas, nahlas som si povzdychla alebo vydávala zvuky ako “Whoop” každý krát, keď som sa pošmykla a spadla. :D V určitom bode mi začali mrznúť ruky a jedna časť mojej tváre bola tiež zmrznutá od silného vetra a snehu.

Keď sa sneh na mojej tvári začal topiť, voda mi kvapkala do očí, kvôli čomu som zle videla (nosím kontaktné šošovky), takže som musela dôverovať svojim nohám viac, ako svojmu zraku.

V krátkosti, bolo to náročné a super zaujímavé!

Stúpanie za Beckovom (foto: Peter Mečiar)

Viditeľnosť počas soboty nebola dobrá, ale napriek tomu - boli na trase miesta a pohľady, ktoré si si užila? Mala si problémy s orientovaním sa na trase?

Jednom miesto, ktoré sa mi pripomína najviac, bol kopec s výhľadom ku koncu trasy. Nevidela som toho veľa, ale z toho, čo som videla - pohľad ponad hory a vrcholky stromov bo, dychberúci. Všetko bolo šedé alebo biele.

Mala som nejaké problémy s orientovaním sa a niekoľko krát som si aj zabehla mimo trasy. Bola som veľmi vďačná, že gpx súbor bol súčasťou povinnej výbavy počas pretekov, pretože bez navigácie v mojich hodinkách by som možno ešte teraz bežala a hľadala cestu von z lesa. :D

Kúsok pred občerstvovačkou K4 na Bezovci (foto: Peter Mečiar)

Bolo niečo, čo ťa počas pretekov vyslovene prekvapilo?

Prekvapením boli miesta zakryté snehom, keď sneh pokryl väčšinu trasy. Musela som premýšľať takmer nad každým krokom, pretože každý krok mohol byť prekvapením. Napríklad, bol tam obrovský snehový závej na chodníku a chcela som bez problémov prebehnúť priamo cez toto miesto. Stúpila som do záveja a ukázala sa to byť veľká kopa lístia, takže to bolo hlbšie, ako som čakala. Zapadla som hlboko do jamy a skoro som stratila rovnováhu. A nie je práve dobré stratiť rovnováhu, keď na na jednej strane je kopec a na druhej prudký svah.

Na trase bolo šesť občerstvovačiek. Bol tento počet pre Teba dostatočný? Bolo tam niečo, čo Ti v občerstvení chýbalo?

Počet občerstvovačiek bol pre mňa úplne dostačujúci a bola som veľmi šťastná byť na každom zo stanovíšť, pretože všetci tu boli prívetiví, chceli pomáhať a starali sa o to, čo potrebujem.

Chcem vysloviť veľké, veľké Ďakujem každému, kto pomáhal dať toto podujatie dokopy a bol tam dlhé hodiny, aby pomáhal bežcom zvládnuť a dokončiť náročnú trasu.

Bolo tam všetko, čo som potrebovala, dokonca viac. Na K5 dokonca dobrovoľníci pre mňa pustili pesničku “We Are the Champions” keď som sa napchávala Snickersom a hltala Colu. Bolo to super!

Na K5 Inovecká chata (foto: Dominik Kuchťák)

Slovenské ultratrailové preteky nie sú tak úplne masové podujatia, skôr komornejšie. V takom počasí, aké panovalo v sobotu, sa v horách nepohybovalo príliš veľa ľudí. Ako sa Ti páčila takáto atmosféra pretekov?

Skutočne som si veľmi, veľmi užívala atmosféru týchto pretekov. Pre mňa je to, že nejde o masové preteky, bonus a hľadala som práve niečo takéto, pretože mi to umožňuje byť sama v horách, prebíjať sa cez útrapy a ťažkosti a pohybovať sa vpred, aby som dosiahla občerstvovačky ako ostrovy tepla a pohodlia.

Je to príležitosť viac si vážiť ľudí, ktorí sú tam, ich láskavosť a ich pomoc. Umožňuje to pozrieť každému z nich do očí a povedať "ďakujem za pomoc a za to, že si tu".

Občerstvovačka na trati Leteckej stovky (foto: Peter Mečiar)

Po tom, čo Kysucká stovka (113 km / +4700 m ultra v severozápadnej časti Slovenska) mala svoj posledný ročník v roku 2020, Letecká stovka je aktuálne jediným zimným stokilometrovým pretekom na Slovensku. Je to akcia, ktorú by si vedela odporučiť svojim priateľom?

Áno, určite! Mesto je krásne, organizácia pretekov je výborná, ľudia sú veľmi milí a tie miesta a hory sú krásne dokonca aj v zlom počasí.

Plánuješ vrátiť sa na Slovensko a vyskúšať možno niektorý iný pretek, napríklad v lete alebo na jeseň?

Veľmi sa mi na Slovensku páčilo a viem si predstaviť, že sa tam vrátim. Môj letný kalendár preekov je plný pretekov v Lotyšsku, ale Letecká stovka by sa mohla stať mojou zimnou destináciou, kam za pretekmi. Uvidíme.

Linda v cieli Leteckej stovky v Trenčíne s novým traťovým rekordom (foto: Radovan Harach)

Ďakujem Ti veľmi pekne a držím palce do ďalších ultratrailových pretekov!

Thank you so much for giving me the opportunity to participate in the Let105 race. The atmosphere was awesome, everyone was so welcoming and open even despite the language barrier. The conditions were rough, but that gave an extra edge to the race itself.

Shortly about me, I am a trail ultramarathon runner from Latvia which is quite a flat land as we only have one highest hill with a height of 312 m above sea level so you can imagine that it is quite challenging to prepare for ultramarathons in actual mountains.

I have been running ultramarathons since 2017 when I did my first race of 80 km in Latvia with 2,200 meters of elevation gain and afterwards, 2 months later I did my first actual mountain ultramarathon in Poland which was 61 km long and with 4,770 meters of elevation gain. Since then I have run approx. 11 official ultramarathon races. My biggest one was in 2021 - UTMB the full loop around Mont Blanc, finishing as 11th women and 84th in general.

2. What was the trigger for you to decide to come to the 105 km course of Letecka stovka 2023? Where did you get the information about the event from?

Last year in June I managed to break my leg, I had a fragmentary fracture so I was not able to run and participate in races for almost a year. So I was looking for some Ultra races in mountains and in forests and beautiful areas that would be at the beginning of a season so I could kind of test my leg, how would it feel going downhill and going for such long hours non-stop? So I just Googled Ultra races March Europe and your race came up I just really loved the description of it how local it was and I got the impression that you are a bunch of enthusiasts who want to create an opportunity for people to be outside for hours and still feel safe and cared about. I started with smaller races and I like to come to smaller races that are not too fancy I would say I really like the community that is and the atmosphere that is in smaller races.

3. Is the 100K distance your preferred ultrarunning course type?

I would say that, yes, 100 km distances and even longer races are my comfort distances in a way because I feel that I have quite a good endurance and at the same time I don't have to be super fast. I like to be outdoors, to experience nature, hardship, and the opportunity to push myself mentally and physically. And I think that I can get to that place when the distance is longer. I really enjoy it despite the fact that I swear loudly sometimes to get through some phases in the race.

4. Was this your first visit in a ultratrail race in Slovakia, or first visit in our country?

No, this wasn't my first visit to Slovakia I had been in Liptovský Mikuláš a couple of years ago with my friends who wear skiing but I was running during winter as well. It was a great time running in the snow and trying to reach some peaks. The mountains were amazing!

5. Letecka stovka has a course profile, which is quite unusual among the Slovak Ultratrail League races - the first approx. 20K passage is following the river Vah dam with almost no ascended meters. This was the original way (''first the dam, then the hills''), but in the past few editions the course direction was opposite. How was this for you? Would you prefer such a passage at the end of the race?

I was wondering how will it be to run the first almost 20K without an accent as I thought that it would be harder to pace myself rationally and save strength till the end. But when I started to run the race I understood that I feel good, I feel strong and I decided to run at my comfortable pace as far as I could on the flat, because I knew that I would be much, much slower on the up hills, as that is the hardest part for me and I’m very slow on uphill.

I think it was a great start to actually get the feeling of running fast and without too much thinking about where to put my feet. This allowed to kind of warm-up for the hills so, yes, I would prefer to have the race as I ran it. Though it would be interesting to try it also the other way around.

6. The most demanding one was the K4 - K5 part - the conditions there were really hard. How did you deal with the harsh weather, snow, low temperature and strong wind?

Yes, this was a tough one. I mostly ran alone so I let myself be quite vocal. When I encountered very harsh winds, or snow blowing into my face, I just yelled out something, laugh, let out very heavy sighs or just made some noises like “Whoop” each time I slid and fell :D At some point, my hands were freezing and one part of my face was very frozen from the strong wind and snow.

When the snow on my face started to melt, it dripped in my eyes making it hard to see (I have contact lenses), so I had to trust my feet more than my eyesight.

In short, it was challenging and super interesting!

7. The visibility was not good during Saturday, however - any places you did enjoy in the mountains? Did you experience any issues with orientation?

The one I remember the most was the peak with a viewing point towards the end of the race, I think. I couldn’t see much, but from what I saw - the view over mountains and treetops was breathtaking. Everything was gray or white.

I had issues orienteering and I did run off the course a couple of times. I was very grateful that the gpx file was a mandatory thing to have during the race because, without the navigation in my watch, I would maybe still be running and trying to get out of the forest. :D

8. Was there anything during this race, what was a surprise for you?

I was surprised about what was covered by snow when the snow had covered most of the course. I had to think almost about each step that I was taking because each step could have been a surprise, for example, there was a huge snow drift over the trail, and I wanted to run through it without a hassle. I stepped into it and it appeared to be like a huge pile of leaves so it was deeper than I expected and I just fell deeper into the pit as well and almost lost my balance. And it’s not great to lose balance when on one side you have a hill and on the other a steep slope.

9. There were six aid stations in the race. Was this amount sufficient for you? Was there maybe something, what you did miss?

The number of aid stations was definitely sufficient for me and I was very happy to come into each checkpoint as everyone was so welcoming, wanted to help and take care of my needs.

I can say a big, big thank you to everyone who helped to put together this event and was there for countless hours to help runners get through the tough course.

All my needs were met and exceeded. At K5 the volunteers even put on a song for me “ We Are the Champions” as I was stuffing my face with Snickers and gulping Cola. It was awesome!

10. The slovak ultratrail races are not exactly mass events, rather smaller ones. In the weather there were hardly people in the mountains. How did you like the atmosphere of the race?

I really, really enjoyed the atmosphere of the race. For me, that is a bonus that this is not a mass event and I was actually looking for something like that, because it allows being on your own in the mountains, pushing through the hardship and moving forward to reach these checkpoints as islands of warmth and comfort.

It’s an opportunity to be more appreciative of the people who are there, their kindness and their help. It allows to look each one of them in the eyes and actually say “thank you for the support and for being there”.

11. After the Kysucka stovka (a 113 km / +4700 m ultra in northwestern part of Slovakia) had its last edition in 2020, Letecka stovka is now the only winter 100K ultra in Slovakia. Is this a race, you would recommend to your friends?

Yes, definitely! The town is wonderful, the organization of the race is great, people are very welcoming and the area is just gorgeous even in harsh weather.

12. Do you plan to return to our country and try maybe a different race, perhaps a summer or autumn one?

I really liked Slovakia and I see myself returning here. Summer race calendar is full with races in Latvia, but Letecka stovka might become my winter race destination. We'll see about that.