Rozhovor s Martinom Blahušiakom, víťazom Ultra Fatry 2020

Ahoj Martin, gratulujem Ti k víťazstvu na Ultra Fatre s výborným časom. Ďakujem, že si si našiel čas pre tento rozhovor. Mohol by si sa čitateľom v krátkosti predstaviť?

Mám 23 rokov, pochádzam z malej dedinky Belá-Dulice kúsok od Martina, kde aj trénujem. Od detstva ma priťahovala príroda a šport. Trávil som tam veľa voľného času, najskôr s rodičmi, postupne sám, keď som našiel odvahu. V puberte mi učarovalo fotografovanie fauny a flóry. Čas plynul, a tak som hľadal riešenia, ako tam tráviť viac času a rýchlejšie spoznávať okolitú prírodu. Beh mi prišiel ako dobrý nápad.

Od kedy sa venuješ behu všeobecne a horskému behu zvlášť?

Atletika ma bavila od detstva, ale prišlo mi to príliš náročné a nemyslel som si, že budem behať po kopcoch. Kopať za seba ma bavilo, kolektívnom športom (futbal) som sa nevenoval. Športy som nebral príliš vážne, mal som ich rád, ale bola to skôr taká aktivita na voľný čas bez ambícií. Keď sa nato pozrem s odstupom času, bola to aj chyba.

Behu som sa začal venovať myslím od 18 rokov. U nás sú sáme kopce, tam ma to ťahalo najviac. Z fotografovania som poznal okolie, to bola výhoda. Skúsil som vybehnúť kopec, ale bolo to tažké, nedokázal som vybehnúť bez zastavenia. Fungovalo to tak, že som si dal cieľ, ktorý som pokladal za realistický, aby som ho dokázal splniť. Od začiatku to bol horský beh, cesta ma nepriťahovala. Celoročne sa pohybujem po horách, od detstva lyžujem, zo začiatku akrobatické lyžovanie a posledné 2-3 roky skialpinizmus, tým smerom by som sa chcel v zime uberať.

Máš vzdialenosti, na ktoré sa vyslovene špecializuješ? Aký typ trás či terénu obľubuješ?

Mám rád beh po miestach, ktoré sú pre mňa prirodzené. Nelákajú ma behy po rovine, kde musíte držať jedno tempo. Prvý polmaratón som mal na asfalte v trailových topánkach :-) , na cestné som nemal financie. Nešpecializujem sa, ale mám rád technické preteky. Vždy sa mi viac páčili dlhšie behy a vzdialenosť mi vyhovuje do 50 km.

Ktoré je Tvoje obľúbené alebo "domáce" pohorie? Kde zvykneš najčastejšie trénovať?

Hrebeň Veľkej Fatry je pre mňa rozhodne jedno z najkrajších miest pre beh na Slovensku. Od Krížnej začína tá pravá krása hrebeňa hôľneho charakteru. Milujem to tam v každom ročnom období. Mojou srdcovkou je Lysec ležiaci mimo hlavného hrebeňa. Krása videná z jeho vrcholu s prekrásnou panarámou, hlavný hrebeň a celú turčiansku záhradku mám ako na dlani. Každú voľnu chvíľu sa snažim byť na horách a nasávať tú atmosféru, ktorú mi ponúkajú.

Máš za sebou dva preteky vo Veľkej Fatre počas dvoch víkendov po sebe. Obidva si vyhral. Prečo práve Turiec Trail a Ultra Fatra?

Turiec Trail je podujatie, na ktorom som bol každý ročník. Organizujú to užasní ľudia, ktorí beh milujú a robia to zo srdca pre srdcia. Trať je krásna a výborne behateľná, je to moje rodné pohorie, tak by bol hriech sa nezúčastniť. :-) Ultra Fatra je pre mňa výnimočná, nádherná, rôznorodá, silno zážitková, krásne singláče, náročné stúpania, zbehy. Hrebeň, ktorý nemení príliš podklad, krásne behavý, úžasné pohľady, pri ktorých zahreje pri srdci. Kto bežal mi dá určite za pravdu.

Prispôsobil si niečo vo svojej príprave vyslovene týmto akciám a tomu, že nasledujú necelý týždeň po sebe?

Áno. Vedel som, že júl bude viac o pretekoch, ako tréningoch. Snažil som sa pripraviť telo aj hlavu čo najlepšie a nastúpať do 6000 metrov týždenne. Cieľ bol 4x 50+ km za mesiac jún. Podarilo sa 3x. Bolo to aj v rámci prípravy na prvú 100-vku - Malofatranskú. Úspešnú. :D Po Turiec Traili som bol na vážkach, či dokážem zregenerovať za 6 dní a bežať Ultra Fatru bez toho, aby som sa trápil. Lebo chodil som ako zombie. Odýchol som si od behu a celý týždeň nebehal.

Bol si na týchto pretekoch po prvý raz, alebo s nimi máš už skúsenosť z minulých rokov?

Áno, mám skúsenosť. 4x Turiec Trail, 2x Ultra Fatra.

Turiec Trail a Ultra Fatra. Čo z tvojho pohľadu je okrem vzdialenosti najväčší rozdiel medzi nimi?

Turiec Trail je horský maratón, má parametre 1600 m (celkové stúpanie), vedie tromi krásnymi dolinami, zachovalými lesnými spoločenstvami ako v máloktorých dolinách na Slovensku. Je to rýchla trať. Ultra Fatra je extremnejšia a beží sa naprieč hlavným hrebeňom cez najvyššie vrcholy Veľkej Fatry. Odporúčam zaznačiť do kalendára obidve podujatia.

Ako hodnotíš účasť bežcov na takýchto pretekoch a ich atmosféru?

Páči sa mi, že je to limitované počtom pretekárov, nie sú to masové podujatia. Myslím si, že by sa to malo zachovať. Atmosféra na občerstovacích staniciach bola skvelá, ľudia fandili, a ak si práve prechádzate krízou, naberá to iný rozmer. Myseľ to vníma a niekedy z toho dokáže vyťažiť nemožné.

Poďme na Ultra Fatru. Ako sa Ti v sobotu bežalo, prebiehal tento pretek podľa Tvojich predstáv?

Bežalo sa mi skvelo, veľmi príjemne. Nič ma netrápilo, žiadny hlaďák, kŕče, nechuť, bolesť prichádzala s pribúdzajúcimi kilometrami. Kontroloval som sa, nešiel som do rizika. Pri behoch po horách treba mať rezervu, človek nikdy nevie, rešpekt nesmie chýbať. Môže prísť zlé počasie, nevoľnosť. Iné je bežať asfalt, kde v cieli odpadnúť môžete.

V cieli si na minúty dorovnal traťový rekord, Vít Otevřel bol však v minulom roku predsa len o nejaké tie sekundičky rýchlejší. Myslel si na prekonanie jeho času už pred pretekmi, resp. mal si počas nich nejaký prehľad, ako si na tom oproti jeho minuloročnému výkonu?

Úprimne - niekde vzadu som sa hral s myšlienkami a pomýšlal som na TOP3. Pred pretekmi, ktoré som už bežal, viem popremýšlať nad nejakým časom a vychytať pár múch. Ale nepomyslel som na prekonanie rekordu, neriešil som to. Pri chate pod Borišovom mi povedali, že mám dobrý medzičas. Nabúralo mi to psychiku a v podvedomí som nad tým začať premýšlať. Vedel som, čo ma bude čakať v závere a že keď to prepálim, tak na Sidorove vyhorím. Tak to aj bolo, na vrchol som sa plazil, sila ma opustila a zbeh nebol o nič lepší.

Tvoj čas 06:41:59 na 55 km dlhej technickej trati s veľkým stúpaním takmer 3800 metrami znamenal víťazstvo s takmer 34-minútový náskokom na druhého bežca, Paľa Porubčana. Čakal si takýto výsledok resp. zodpovedal Tvojim predstavám pred pretekmi?

Po pravde nečakal a milo prekvapilo. Predstava bola vylepšiť si minuloročný čas a dobehnúť v zdraví do cieľa. Nespadol som ani raz, takže som sa šetril. :D Teším sa z toho a mám radosť, že príprava sa pretavila do tohto úspechu.

Ako sa Ti páčila trať Ultra Fatry a preteky všeobecne? Bolo aj niečo, čím Ťa trať alebo preteky celkovo prekvapili?

Páčila, tak že sa už teraz teším na další ročník. Trať som poznal dokonale, stačilo si rozložiť sily a užiť si krásnu prírodu. Príjemne ma prekvapila skvelá organizácia, milí dobrovoľníci, usmievaví, s dobrou náladou. Občerstovacie stanice plné dobrôt, ktoré si raz naplno užijem ;-)

Ultra sezónona na Slovensku pokračuje v auguste Tatranskou šelmou a potom najdlhšími trasami vôbec - v Malých Karpatoch na 100MKMK. Kam sa chystáš najbližšie Ty?

Najbližšie sa chystám 8. augusta na Bear Foot Poľana Skyrace. A po prvý raz v živote na preteky na žule - Tatranskú šelmu. A naďalej zbierať skúsenosti a zážitky z krásnej divokej slovenskej prírody. Najdôležitejšie je, aby to človeka bavilo. Ak človek niečo robí nasilu, skôr či neskôr s tým skončí.

Ďakujem a držím palce do ďalších pretekov :-)

Ďakujem veľmi pekne.

Foto: Richard Pouš, Radovan Harach, Martin Blahušiak