Stovka Dubnica nad Váhom – Brodno alebo beh za Števovou frajerkou

Samuel Valuch

Muflónica s mláďaťom postávajú uprostred chodníka. Spomaľujem, vlna radosti z behu dolu kopcom utícha, vybavujem si diviaky neďaleko Dračej studne a jelenicu pod Vršatcom. Dvojica na mňa uprene hľadí, čakajú na prvý môj pohyb. Ten príde, a keď zmiznú v lese, znova vykročím. Tiahne na sedemdesiaty kilometer. Za chrbtom počujem cinknutie paličiek o kameň. Maťo a Števo sú už za zákrutou. Rýchlo sa rozbehnem užiť si ešte na niekoľko chvíľ samotu hôr, kým sa pod Súľovom znova stretneme.

Chalani sú lepší bežci než ja. Bez debát. Môj brat Maťo útočí na medailové pozície na väčšine pretekov, hoci ich moc nevyhľadáva. Ak sa odhodlá na nejaké kratšie ultra a nezradí ho koleno, vždy skončí tesne pod stupňom víťazov, teda ak sa neocitne priamo na ňom. Števo Štefina nosí domov medaily prakticky každý víkend. Univerzál, dobrý na všetkých tratiach a povrchoch, mnohonásobný majster Slovenska a člen svetovej špičky v disciplíne nazývanej towerruning, ktorý už bežal na veže po celom svete. Som teda v naozaj dobrej spoločnosti. Ale predsa mám aspoň v čomsi navrch, tým niečím sú skúsenosti s dlhým trasami. Najdlhší beh, ktorý chalani absolvovali, je Ultrafatra, respektíve Malokarpatská vertikála v Maťovom prípade. Teraz sú tu za zákrutou, v nohách majú doposiaľ najväčšiu porciu kilometrov na jeden záťah a krok po kroku sa približujú k prekonaniu svojej prvej stovky. To je najzaujímavejší príbeh dnešného dňa.

Zábavy

Blíži sa sedemdesiaty kilometer. Od rána striedavo mrholí a nemrholí, je relatívne chladno, ľudia ostali doma. Ideálne podmienky pre deň strávený v horách. Už roky uprednostňujem dlhé vzdialenosti pred krátkymi a rýchlymi behmi. Ak už vstúpim do hôr, nechcem, aby boli iba kulisou pre môj športový výkon, navyše kulisou, ktorú vnímam iba letmo. Som tu viac pre hory, než pre beh samotný.

Ultra nie je v skutočnosti žiadna veda, hoci sa o tom popísali mračná papiera. Aspoň nie pre nás, ktorí to neberieme smrteľne vážne. Postačia dobré topánky, dostatok vody a jedla, ktoré ti sedí a chutí. Prelepíš bradavky a ideš. Všetko. Už len ustrážiť si tempo. Prvotná, takmer posvätná úcta k prekonávaniu veľkých dávok kilometrov ma už opustila, napriek tomu ma stále rovnako fascinuje, že človek len po vlastných nohách prejde alebo prebehne také obrovské vzdialenosti...

Bralá nad Lednicou

Zbeh smerom do Súľova je dlhší, než som myslel. Jemne zrýchlim a v hlave sa vraciam k spoločným behom nad tridsať kilometrov, ktoré sme v posledných týždňoch absolvovali. Okruh cez Strážov, Hrubú Kečku a Mojtín, ľahšie a pohodové prebehnutie sa z Nového Mesta nad Váhom na Veľký Plešivec, nostalgické absolvovanie Dubnickej 30-ky, tento rok zrušenej, alebo napríklad skvelý okruh z Homôlky, kde sa na veľmi málo navštevovaných hrebeňoch našich domácich Strážovských vrchov skrývajú prakticky najnáročnejšie terény v širokom okolí... To všetko som stihol s Maťom a Števom. A Práve Števo vymyslel, že keď ešte trocha potrénujeme, pobežíme za jeho priateľkou do Brodna za Žilinou. Len Princeznú sme tentoraz nezobrali, hoci s nami absolvovala všetky spomínané dlhé bežecké výlety. Na takého malého psíka by to bolo priveľké sústo.

S vrcholom Klapov v pozadí

Míňam prvé chaty, už počuť autá na ceste medzi Súľovom a Jablonovým. Sú to neklamné znaky, že sa blížim k parkovisku, kde sa budeme mať prestávku. Ako dlho sme už vlastne na nohách? V duchu si všetko rekapitulujem. S chalanmi sa stretáme ráno o piatej pri mojej obľúbenej dubnickej krčme. Viac ako desať kilometrov a sme na Dračej studni, pokračujeme na Vršatec, kde dopĺňame tekutiny z miestnej studničky. Vždy so sebou nosím skladací pohárik, aby som mohol pohodlne piť z prameňov. Je to môj obľúbený zvyk, ochutnávať studničky. Zbeh z Vršatca vedie krásnym starým lesom, ktorý sa kľukatí až do Červeného Kameňa. Prudké stúpanie nás následne dovedie na hrebeň, z ktorého už vidíme Lednický hrad. Cez Hornú Breznicu a Keblie mierime do Púchova, cestou bojujeme s neudržiavaným chodníkom a najmä so starým neprehľadným modrým značením. Vysoká mokrá tráva, obloha farby cínu a modrú nie a nie nájsť.

Pohľad z hrebeňa Klapov

Z Púchova mierime na Zábavy a odtiaľ na Klapy, krásny vápencový vrchol neďaleko Považskej Bystrice. Práve v okresnom meste nás na šesťdesiatom kilometri prvý raz čaká Števova Baška aj so svojím bratom. Bežíme síce za ňou, ale so Števom sa dohodli, že nám pôjde naproti. Pri chutných cestovinách mám pocit, akoby sme robili nejaký zásadný ultrapočin, a pritom len bežíme do Brodna...  Baška nás počká na trase ešte niekoľko ráz.

Nad Kostoleckou tiesňavou

Cestoviny sú v žalúdku a my naberáme smer Veľký Manín. Z jeho úbočia zliezame do Kostoleckej tiesňavy s obrovským skalným dómom, ktorý ma svojím tvarom fascinuje už do detstva. Z Vrchteplej stúpame krásnymi lúkami, aby sme následne klesli na cestu vedúcu do Súľova. A aby som práve na tomto mieste mohol stretnúť muflónicu s malým uprostred chodníka.

Súľovské skaly

Je to vlastne iba obyčajný beh, akurát bežíš dlhšie ako obvykle. Nejde ale o žiadny problém, pretože aj vnímanie času sa mení. Mohlo by sa zdať, že takýto deň na nohách musí byť nekonečný, ale opak je pravdou. Zamkneš dvere bytu, rozbehneš sa a o chvíľu je čas obeda, pobehneš ďalej a odrazu je ti dopriate vidieť, ako za horami zapadá slnko. Za sebou si nechal Súľovské skaly aj hrad Hričov, pred niekoľkými minútami si opustil kopce nad obcou Ovčiarsko a už hltáš posledné stúpanie trasy smerom na vrch Snoh.

Lúky nad Vrchteplou

Tma v lese hustne, nevidíš, zakopneš o koreň stromu. Zažínaš čelovku. A odrazu vbiehaš za hustého dažďa do usmoklenej tmavej Žiliny, pokračuješ dlhou ulicou popri bezútešnej železničnej trati, počuješ hádku z okien ošarpanej bytovky pod nadjazdom a vieš, že si o chvíľu dáš sprchu, obuješ papuče a budeš konverzovať s ľuďmi, ktorí ťa nasýtia a budú sa s tebou milo rozprávať, až kým nepôjdeš uložiť do postele svoje unavené, ale spokojné telo.

Trasa (103 km / 3983 m):

Dubnica nad Váhom - Bolešov - chata Gilianka - Chrastková - Sedlo Chmeľová - Červený Kameň - Lednica - Horná Breznica - Púchov - Lachovec - Dolný Salaš - Udiča - Klapy - Lopatina - Považská Bystrica - Pod Veľkým Manínom - Záskalie - Vrchteplá - Súľov - Sedlo pod Bradou - Pod Roháčom - Hričov - Ovčiarsko - Strážov - Brodno