TRANSYLVANIA 100, KRATŠIA A ÚSPEŠNÁ

Organizátori rumunskej top ultra divočiny Transylvania 100 mali tento rok vďaka počasiu o zábavu postarané. Drsné podmienky pohoria Bucegi, kde originálna trasa stúpa až do nadmorskej výšky 2500 metrov, a hlavne množstvo snehu ich kvôli bezpečnosti donútili k úprave trás. Aj tak však pôjde o poriadny náklad, ktorí si počas uplynulého víkendu vyskúšala celá skupina bežcov zo Slovenska.
 
SLOVAK ULTRA TRAIL TEAM mal na zrejme najznámejších rumunských ultra pretekoch, ktoré sa konali 18.-19. mája, hneď trojnásobné zastúpnie. Na najdlhšej trase štartovali Lucia Dobrucká a Majo Priadka, na upravenej trase päťdesiatky nebol nikto iný, ako Denisa Kušnierová. Všetci traja tu podali vynikajúce výkony, ktoré znamenali popredné priečky.
 
Majo Priadka sa s vynikajúcim časom 09:26 stal víťazom najdlhšej z trás (podľa informácii z miesta činu mala 79 km / +4500 m). Pre Maja je to po stomíľovke na La Corsa della Bora (Taliansko a Slovinsko) už jeho druhé víťazstvo na zahraničných pretekoch v tomto roku!
 
Majo o svojej účasti na Transylvania 100 píše v nasledovných riadkoch:
 
Tak, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. V rumunských horách  som už bol dvakrát na turistike, len v iných pohoriach. Mám to tam veľmi rád. Nádherná príroda s obrovskou rozlohou. Voľne žijúce kone, ovečky so somárikmi pasúce sa na trávnatých kopcoch s pastierskimi havkáčmi. Na tento pretek som sa ešte týždeň predtým pripravoval vo Veľkej Fatre, kde sú podobné podmienky, ako v Transylvánii. Tréning bol v sobotu 40 km (2000 metrov hore aj dole) a v nedeľu to isté - už len to prebehnúť naraz. Pred štartom pretekov sme mali skvelé počasie, trochu nám popŕchalo. Hromadný štart aj z bežcami s kratších tratí bol o 7.00, bola to dobrá tlačenica. Odhadom zo 150. miesta som sa snažil predrať do čela pretekárov. Podarilo sa mi to asi po 2 km, kde som chvíľu bežal a rozprával sa s chalanom z Čiech. Zisťujem, že som prvý, o chvíľu sa ku mne pridal ešte Talian. Na trati sme zažívali všetko, čo k ultra behu patrí. Dážď, sneh, blato, strmé stúpania a klesania, prebehy cez horské potoky. Ťažšie podmienky - lepšie spomienky. Po dvoch hodinách mi zamrzli hodinky a začal som sa viacej sústrediť na značenie trasy namiesto gpx. Na trati som mal aj dve zaváhania, či bežím správne. Na trávnatých lúkach stretávam bežca, ktorý sa rúti oproti mne. Otočil som sa a ešte som v diali videl Taliana. Hneď mi odľahlo, že je všetko OK, nechcel som spraviť chybu. Druhý krát to bolo pri zbehu, kde ma poslali dole na občerstvovačku. Trasa bola dobre značená, atmosféra na trati skvelá. Stretával som sa s bežcami, ktorí ma povzbudzovali a púšťali pred seba na úzkych chodníkoch. Bežalo sa mi dobremal som akurát jeden pád na snehu s mäkkým pristátím. Neriešil som čas, ani kilometre, a keď sa vo mne prebudil indián, postupne som si vytváral náskok až do cieľa, kde už ma čakala Denisa aj s rodinou. Krásny finish pod hradom mi pripomenul Severného živloplaza z pred roka, kde sa tiež dobiehalo na hrad v Starej Ľubovni - pekné zážitky. Poďakovanie patrí Slovak Ultra Trail, RunningPro, Trail Runners Trnava a samozrejme všetkým ostatným za podporu.
 
 
Denisa Kušnierová na pozmenenej trase päťdesiatky (51,5 km / +3300 m) s výsledným časom 07:48 dobehla do cieľa ako tretia zo žien, pričom vo vekovej kategórii bola prvá. Denisa o svojom behu napísala:
 
Ja som si to úplne užívala. Išla som úplne na voľnobeh, povedala som si, že aj tak nemám šancu v takejto medzinárodnej konkurencii, tak si vychutnám výhľady. Išlo to prudko hore aj dolu. Ja technické zbehy dobre nezvládam a všetci išli z kopca ako gule a predbiehali ma. Tak som si povedala, že OK, dôležité je to v zdraví nejako dokončiť. Myslela som som si, že už ma hádam všetci popredbiehali, a tak si pôjdem v kľude. Situácia sa zmenila po druhej občerstvovačke, keď začalo ďalšie stúpanie na hrebeň. Tam som uvidela pred sebou pár ľudí a začala som ich predbiehať. Bola medzi nimi aj jedna žena. Keď som ju predbiehala, ešte sa ma skúšala trochu držat, ale nedala to. Postupne som predbiehala viac a viac ľudí, boli to aj dvadsiatkari aj tridsiatkari.
 
 
Po poslednej občerstvovačke som predbehla ešte jednu ženu, stála na mieste a vyzeralo to, že má dosť. Keď som zbiehala z kopca už k telocvični, uvidela som tú ženu, ktorá skončila druhá - ten jej pohľad si zapamätám. Ja som v tej chvili nevedela, na ktorom som mieste, ani aký mám čas - na ten nepozerám zo zásady. Povedala som si, že či budem piata alebo šiesta, je to jedno, tak som si to v kľude dobehla. Všetci ľudia, ktorých som predbiehala, boli úplne úžasní. Tlieskali mi, hovorili mi bravo a všeličo iné, čomu som nerozumela. Zvlášť si pamätám na jedneho chalana, ktorého som obiehala asi 5 km pred cieľom. Keďže som netušila, koľký kilometer to vlastne je, lebo nám na poslednú chvíľu zmenili trasu, tak som sa ho pýtala, koľko kilometrov je to do cieľa. Povedal mi, že len 5 km a spýtal sa ma, ktorú trasu idem. Povedala som že fifty a on mi odpovedal, že v tom prípade je to too much. Že som sa umiestnila, to som sa dozvedela asi dve hodiny po dobehu do cieľa. Som možno detinská, ale stále si užívam svojich päť minút slávy. Všetci mi hovorili, že trasa je ťažšia, ako sa zdá, a tak som tipovala, že to dám za 9 hodín. Takže som to zabehla lepšie, ako som očakávala. Bolo to to najťažšie, čo som kedy bežala, ale aj to najkrajšie.
 
 
Do tretice SLOVAK ULTRA TRAIL TEAM - Lucia Dobrucká si rovnako ako Majo dala dlhú trasu a čas 13:19 bol šiesty najlepší medzi ženami. Jej veľmi peknú reportáž z Transylvánie si môžete prečítať TU.
 
 
Na pretekoch boli okrem Lucie, Denisy a Maja aj ďalší bežci zo Slovenska. Čas 11:39 znamenal pre Dalibora Dvorštiaka 12. priečku celkovo a 4. miesto v kategórii na najdlhšej trati. Andrej Feik skončil 36.(12:52), Juraj Teplica 38. (13:02). Gratulujeme všetkým!
 
 
Foto: Dalibor Dvorštiak, Trasnsylvania 100
 

Partnerom tímu SLOVAK ULTRA TRAIL TEAM je RunningPro