VTM powered by SALOMON GRAVEL

Erik Hübner

Fúúúú... to bola jazda. Veruže, dlhé mesiace musím v pamäti listovať vzad, aby som sa dostal k posledným spomienkam na takto rýchlu trať. Nie je na škodu si raz za čas nechať prefúknuť trúbky a zistiť, či už náhodou nemám začať vypisovať papiere do zberného dvora na staré železo. Vďaka neutíchajúcej a intenzívnej spolupráci Slovak Ultra Trailu a maďarského náprotivku Terepfutas.hu (ktorý má, zdá sa mi prsty aj v najväčšej maďarskej akcii Ultra trail Hungary), som sa tento rok mohol otestovať na megarýchlej trati s parametrami 50 km a 1200 m prevýšenia s názvom Vértes Terep Ultramaraton.

Zázemie nie je ďaleko od Bratislavy (1,5 hodiny jazdy po diaľnici), v príjemnej obci Szár, kde je situovaný štart aj cieľ. Na moje prekvapenie stretávam na prezentácii kamaráta Phillipa. Ani netušíme, že sa po celý čas budeme na trati doťahovať. Prezentácia prebehne hladko, ani sa nenazdám a je tu štart našej disciplíny. S nami štartujú ešte aj maratónci na 39 km trase, ostatné disciplíny (23 km a 14 km) majú štart plánovaný hodinu po nás. Celkovo sa tu zíde cez 800 bežcov, čo je vcelku slušné číslo.

Povinná výbava je tu veľkoryso stanovená na mobil, občiansky a 0,5 litrovú fľašu. Na občerstvovacích staniciach by mal byť k dispozícií ISO drink, voda, banány, pomaranče, nejaké pečivo, čokoláda a dokonca aj gély. Tieto informácie ma presviedčajú, že stojím na štarte len s fľašou v ruke a s dvoma gélmi za opaskom. Všetko ostatné poberiem po ceste. Na pretekoch, ktoré by mali trvať do 5 hodín sa žalúdočných problémov nebojím, takže nemám problém s tým, že ponúkaná značka gélov je pre mňa veľká neznáma.

Štart je, ako obvykle, zo sveta šialených, tepy idú hneď do Z4 a tam sa zdržia takmer až do cieľa. Občerstvovačky sú rozpísané na 11, 18, 23, 30, 38 a 45 km. Neskutočný komfort. Tentokrát mi ani nevadí, že udreli prvé teplá tohto roka, pri toľkých zastávkach nehrozí, že vysmädnem.

Všetko ide podľa plánu, prepaľovači sú už dávno predo mnou, lýtka horia od prvých minút, dýchanie štípe, sliny sa ťahajú – jednoducho romantika v červených číslach. Netrvá dlho a vnárame sa do lesa, v ktorom pobudneme asi dve tretiny celej trasy. To je dobre, aspoň nepraží na plešinu celú dobu. Príroda je takto na jar krásna, terénom a prostredím by som to prirovnal k našim Malým Karpatom, takže som vlastne doma. Len toho hmyzu sa nejako veľa vyrojilo, stále to lieta do očí (viem, mám mať okuliare) a do úst (celkovo som zjedol cca 10 chrobákov a múch). K tomu robím ešte jednu osudovú chybu a to, že mám na sebe krikľavo žlté tričko, ktoré je pre hmyz úplne ako magnet. Po 15 kilometroch mi vlieta osa za krk a ako sa ju snažím vybrať, ma samozrejme pichne do lopatky, takže strhávam zo seba tričko, vytriasam a znovu obliekam – to všetko za behu, aby bolo jasné. Nebudem predsa strácať drahocenné sekundy. Tie sa snažím šetriť aj na checkpointoch, kde len doplním do fľaše isodrink, zhrabnem dva gély a vyhodím odpad. Všetko ako v depe F1, za cca 20-30 sekúnd. Stále sa pohybujem niekde okolo desiateho miesta a už som veru aj zabudol, aké sú tu vpredu vždy fofry. Žiadne užívanie chlebíčkov, banánov a pitie nealko piva.

Trať je luxusne značená, ani raz nie je potrebné pozrieť na GPS. Na mnohých úsekoch sa síce musia preliezať popadané stromy, ale veď to je trail, nie? Občas príde strmší úsek, takže prechádzame do chôdze, ale drvivá väčšina je prudko behateľná. Po absolvovaní „loopu“ navyše, sa napájame znovu na trať spoločnú s maratóncami a keďže štartovali zároveň s nami, teraz mnohých predbiehame a navzájom sa povzbudzujeme. Už som dávno nepočul hajrá, aj mi to chýbalo.

Od poslednej občerstvovačky, kde som ešte zo strachu, že mi ku koncu dôjde, hľadal gél, mi Phillipe ušiel a už som ho nedohnal, nech som robil čo som robil. Parádne šiel. Na tom slnku obdivuhodné. Ja som šiel svoju hranu, takže som s mojim šiestym miestom a časom 4:37 nadmieru spokojný. 

Bola to fantastická akcia a spoločne s kámošom konštatujeme, že taký trochu náročnejší Kamzík-Baba-Kamzík. O bežcov je v cieli perfektne postarané – masáže, guláš, nealko aj alko pivo, hudba a dobrá nálada. Sem sa určite ešte raz vrátim. Ďakujem SUT aj Terepfutas.hu, chutilo to!