Zawojski Festiwal Biegowy 2026
Richard Kusý
13. júna 2026 som si zabehol pretek Diablak Pilsko Ultra Trail 100 v rámci veľkej bežeckej akcie Zawojski Festiwal Biegowy, kde okrem mojej trate je ešte niekoľko kratších variantov a detské preteky. Celkovosa zúťastnilo okolo 1200 ľudí. Celá akcia sa odohráva v horskej obci Zawoja na juhu Poľska a leží priamo pod úpätím Babej hory (1725 m n. m.) je známa ako najdlhšia a rozlohou najväčšia dedina v Poľsku.
Na mojej trati nebolo veľa účastníkov, nakoľko išlo o novú trasu, ktorá sa bežala historicky prvý krát a mala aj počet bežcov limitovaný na 150. Zaregistrovaných bolo okolo 130 ľudí, na štart sa postavilo 112 a do cieľa dobehlo 78, za čo asi môže počasie a dosť náročná trasa a limity, ale k tomu prídeme.
Všetky trate sú riešenie ako okruh, takže sa netreba sa trápiť s logistikou zo štartu do cieľa... Keď som si nahrával trasu tak som zbystril, lebo Garmin mi ukázal výškové o cca 200 m viac, ako písali na webe, takže už vtedy som vedel, že to bude viac. Čo sa týka povinnej výbavy, tak tu sa nič nekontrolovalo, možno aj preto, lebo v povinnej výbave nič poriadne nebolo, dokonca ani voda, čelovka, ktorú bolo na prvé 2 hodiny potrebné mať a ani bunda... Všetko to bolo na pretekárovi. Pre mňa dôvod na úsmev na tvári, že konečne môžem ísť zas naľahko bez batohu. Na čo ale treba myslieť je to, že 100 km trasa štartuje o tretej hodine ráno. Registrácia prebieha v piatok od cca 18:00 do 21:00 alebo tesne pred štartom od 02.00 do 02:30. U mňa vyhrala registrácia tesne pred pretekom a piatok radšej stráviť doma s rodinou, pobaliť sa, ako cestovať na pretek a tam sa trápiť s ubytkom, z ktorého aj tak budem musieť v strede noci odchádzať.
Takže som obetoval jednu noc spánku, dal si budík na 00:00 a išiel som v strede noci na štart po dvoch hodinách spánku. Počas cesty som čosi ľahké zjedol, lebo už sa poznám, že takto skoro ráno mi neberie, ale bolo treba, lebo ma čakal dlhý ťažký deň. Ja to mám z domu do 1h 50 min, takže dorazil som tesne pred spustením registrácie. S parkovaním nie je problém, nakoľko celý areál sa nachádza v takom menšom lyžiarskom stredisku na okraji dediny, kde sú možnosti na parkovanie bezproblémové. Počasie ráno bolo svieže okolo 9 stupňov a úplne zatiahnuté.
Registrácia prebehla rýchlo, akurát som si zabudol taký malý krúžok, ktorý mal ísť na nohu. Nikto ma na to neupozornil, že si to mám zobrať a taký mierne rozospatý som to neriešil, čo sú to za krúžky. Bol to čip, na čo som prišiel neskôr na trati, takže som organizátorovi spravil vrásky na čele a musel riešiť náhradný, aby ma videli online, kde sa pohybujem, ale k tomu prídeme. Okrem toho som mal ešte GPS tracker, na čo som už zvyknutý aj z našich pretekov.
Mal som dosť času na vykonanie bežných potrieb a s kľudom som išiel na štart, kde to žilo, ako keby už bolo slnečné ráno, hrali tu na rôzne hudobné nástroje... A zrazu bolo odpálené. Prvé dva kilometre idú mierne do kopca hore na koniec dediny po asfalte, ktorý postupne prechádza do lesnej cesty. Pri tom, ako som vbiehal do lesa, som sa trochu obzrel, aby som zistil, ako to vyzerá a zistil som že som sám. V lese sa cesta začala už slušne dvíhať. Neustále sme prechádzali potoky nebol som si istý, či to je po tých dažďoch, čo boli cez týždeň, alebo to tu je stále také. Nohy boli mokré viac menej okamžite, ale vedel som, že nemá význam to riešiť pri 100 kilometroch a predpovedi počasia, aká malá byť. Celé stúpanie lesom bola rozsypaná skala, vyzeralo to ako koryto rieky. Neskôr sa ukázalo, že je v tejto časti pohoria asi základ.
Na konci prvého stúpania, hneď ako sa prešlo na hrebeň, to prešlo do postupného lesného chodníka so slušným blatom. Tu som sa potešil, že som opäť čiastočne na Slovensku nakoľko to je štátna hranica. Veľká časť trate sa nachádza priamo na hranici. Stúpanie na Malú Babiu horu mi pripomínalo Nízke Tatry - taký mix, skala, blato, čučoriedky. Veľa toho vidieť nebolo, lebo čím som išiel vyššie, tak bola silnejšia aj hmla a do toho začínal fúkať vetrík a pribudlo postupné mrholenie. Na vrchole ma začínajú prekvapovať prvý poľskí turisti, čo som tu v takom počasí o štvrtej ráno nečakal. Po chvíli trasa ide kolmo dole z hrebeňa, prudký skalnatý zbeh, čisté schody smerom dole. Tu som výrazne zbystril, lebo celé to bolo maximálne mokré a skaly boli už na pohľad hladké a zbrúsené po toľkých poľských turistoch. Po zbehu k chate opadla aj hmla a prišiel kúsok krásneho behavého chodníka v lese. Následne viedli prudko hore čisté schody a už som len čakal, kedy príde ten technický úsek, na ktorý ma upozorňovali na štarte... Ide o časť trasy, ktorá vedie po železných kramliach a reťaziach. Nie je to dlhý úsek, ale v takom počasí, ako sme mali, bol dosť klzký, takže bolo treba zbaliť palice a radšej sa pridržiavať. Celý tento úsek na vrchol Babej hory bol s pekným sklonom. Ako som prichádzal hore na čelovke, tak bola čoraz väčšia hmla, postupne sa pridávalo mrholenie a vietor. Sledoval som hodiny, lebo okolo seba som videl na päť metrov a bol som tu prvý krát, ale značenie celej trate bolo neskutočné, dalo by sa to odbehnúť aj bez hodín, za čo klobúk dole. Cca o 04:30 ráno som bol na Babej hore a na prekvapenie okrem mňa tam bolo aj veľké množstvo turistov - toľko, ako u nás počas slnečného dňa na v okolí Chopku.
Cesta na hrebeni po štátnej hranici je čistý chodník po skale ako v NT okolo Chopku
a Ďumbiera. Pomaly som sa rozbehol a už mi jeden z organizátorov ukazoval dole
z hrebeňa už po 2 krát ☹a zas prudkým pádom po schodoch dole, opäť rýchlosť
trošku väčšia ako hore.
Dole ma čakal zas rovnako krásny lesný chodník ako predtým, dalo by sa aj s
kočíkom. Tu sa ku mne pripol záchranár, ktorý si ma točil a riešil som nov, odkiaľ
som, či mám support, vravím, že nie iba krúti hlavou a prečo ma nevidia na mape
online, ukazujem mu GPS Tracker, tak nechápe, furt točí o niečom na nohe.
Prichádzame na 1 občerstvovaciu stanicu tu to silno riešia, tak volajú na štart.
Dopĺňam si veci sám z fľašiek každú vodu tu majú balenú v 0,5L od sponzorov, treba
otvoriť to super viečko doplniť do soft flask, napiť sa...čo trochu zdržuje ale mám
náskok, tak som v kľude a čakám ako sa dorieši ten môj čip, či idem ďalej alebo mám
po pretekoch. Poslali ma ďalej. Prichádzal lesný úsek mierne hore, kde postupne
začínalo čoraz viac pršať a následne potom ide dole zbeh, ktorý je nekonečný ty čo
ma poznajú vedia, že dole to mám rád ale toto už aj na mňa bolo moc, trochu som
mal toho plné zuby nebolo podo mnou nič iné ako len voľné skaly. Foto pre ukážku,
seba nemám
Keď toto utrpenie na členky skončilo, tak sa objavil kúsok cesty až som bol rád.
Prišiel som na 2 stanicu doplniť si vodu cca 30km od štartu, postupne prestávalo
pršať.
Tam si ma hneď zobral chlapík a dal mi na tenisku čip o šnúrky, podľa mňa nie moc
šťastný typ, príde mi veľký, tak ideálne na zachytenie sa o niečo v lese... na nohe
mám staré známe plastové koliečko z registrácie, tak som sa len pousmial, že už
viem na čo to je :D popri občerstovačke už čakali aj supporty rôznych bežcov, zatiaľ
som sa netrapil situáciou aká je za mnou lebo som vedel, že som na tom fyzicky
dobre a ešte je moc skoro. Nasledovalo tiahle asfaltové stúpanie ktoré striedalo lesné
a opäť asfaltové takto sa to striedalo popri horskej osade chát, kde boli popri trate
stále hasiči na každej križovatke, tých bolo popri trate fakt veľa počas celej doby.
Postupne začínalo pršať od teraz som to už nepočítal a ani nevnímal. Ako som
prichádzal znovu do lesa cesta začínal byť čoraz strmšia a zarastenejšia dosť divoký
úsek pretekov na prebratie.
A to som si myslel, že to stúpanie na Babiu horu bol jediný taký kolmý čo sa ukázalo
ako omyl. Vystúpení hore to začínalo byť príjemne behavé km rýchlo išli až som sa
ocitol na stanici 3 ktorá bola v strede dediny Zawoja, 43km. Tu bola možnosť dať si
poslať svoje veci čo som aj využil na koľko som bežal maximálne na ľahko len
s opaskom všetko som mal presne vypočítané, išiel som na hranu aj s množstvom
gélov na každý úsek. Na druhú časť som si toho zobral viac...čo som neskôr
zhodnotil ako kľúčové a keby som mal možno ešte o 150ml vody viac by bolo aj
lepšie ale pri tom daždi ktorý ma sprevádzal to stačilo. Z dediny išla asfaltová cesta
smerom hore a postupné dlhé tiahle stúpanie hore, ktoré prešlo do lesa...niečo hore
niečo dole všetko sa dalo viac menej bežať na 58-59km bola opäť stanica na
doplnenie už som si zvykol, že si všetko robím sám. Tam boli ale neskutočne milý
ľudia, že ma od rána sledujú ako idem tešili sa z toho fotili sa popri tom ako som tam
dopĺňal a pil, núkali ma polievkou čo som odmietol. Mali to tam na veľkej obrazovke
online, tak som sa pozrel aká je situácia za mnou cca 6-7km náskok. Cesta išla viac
menej stále lesom výhľadov veľa nebolo lebo väčšinou bolo zatiahnuté občas dáke to
slnko.
Na 72km bola opäť stanica, kde som sa nemal v pláne moc zdržať lebo ma čakal
posledný a z môjho pohľadu ťažký úsek, takže som doplnil rýchlo vodu čo to vypil
zas X fliaš som im tam nechal prázdnych ale tu som už pobral aj ovocie a také tenké
klobásky aby neboli hlady. Tu mi hlásia, že prichádza veľká búrka, ak budem rýchli
stihnem to prejsť až za kopec Pilsko na ďalšiu stanicu. Tak som do toho išiel čo to
dalo ale cesta bola čoraz horšia bol som totálne v blate krok hore a druhá noha
jemne dole pohyb ako na skialpoch. Tento úsek som jemne preklínal nemal konca
a bol fakt náročný nedalo sa povedať, že by som nemal energiu ale začínal som cítiť
koleno z toho divného pohybu v blate, do toho mi v hlave chodilo, že čo za búrka to
má prísť, keď na toto riadne zaprší, tak to bude zlé... postupne sa chodník menil na
skalnatý a to som už vedel, že som niekde hore lebo ukázali sa aj miestne vleky...
Ako som vyšiel hore som vedel, že to najhoršie ma len čaká lebo bude treba ísť aj
dole a tušil som, že cesta dole bude zase prekvapenie na voľnej skale. Veru tak to
moc nebolo bolo to kolmo dole 5km niečo ako u nás výsekom z Martinských Holí po
riadnom blate a vyzeralo to čoraz strmšie, občas som už dole čisto kráčal pomalšie
ako hore lebo som si nechcel úplne odpáliť koleno a necítil som sa na tom teréne
moc bezpečne, keď som videl ako pár turistov tam po 4 ide dole chrbtom napred na
najstrmšom úseku. Dole ma čakal hraničný priechod medzi PL/SK, kde som sa len
pousmial, že zase som blízko domova. Tu ma čakala ďalšia stanica na občerstvenie
85km, tá sa nachádzala v takom novom objekte asi v rámci hranice núkali mi tam
šatne, sprchy... na to nie je čas vodu. Musel som prejsť celý objekt dozadu naplniť
veci zobrať dáke jedlo lebo odtiaľto som mal v pláne stáť až v cieli. Prichádzal úsek
ktorý vyzeral byť parádne behavý až do cieľa, kde sa dá veľa získať, ak sú na to
nohy ale aj stratiť. Podľa online som dosť veľa stratil na tom Pilsku, čo mi aj neskôr
kamoš Marek potvrdil sms, že už len cca 4km mám náskok. Osobne sa mi to nezdalo
ale pre istotu som pridával a nenechal nič na náhodu. Ukazovali sa časti krajiny,
ktoré som dovtedy moc nevidel.
Na koľko som začal naháňať čas, tak som sledoval aj parametre trasy a bolo mi
jasné, že niekde bude zrada lebo už som sa blížil 5500vm a to som bol len na cca
95km. Krajina tu bola stále hore dole
Občas vyšlo slnko a o pol hodiny bolo zas inak taká klasika týchto pretekov.
Úseky z blatom miestami až močiare striedali zas časti posiate skalou, ktorá
prevládala z čoho cítim a mám poznačené členky aj dnes skoro 2 týždne po.
Okolo 100 km sa ku nám z boku pripli ďalší pretekári z kratšej trasy asi 60km takže
hneď to bolo veselšie a už som nebol na trase sám mal som o motiváciu postarané
trochu ich naháňať a zároveň pred nimi utekať. Postupne vyšlo aj slnko tak si vravím
to bude pekný dobeh do cieľa počas krásneho počasia.
Cca okolo 102km som prechádzal cez poslednú stanicu, kde chlapík riadne búchal
do bubnov a povzbudzoval pretekárov. Okolo bolo pár chát ale nemal som v pláne
zastavovať aj keď som už išiel na prázdno, na výparoch. Samozrejme keď uvidel
moje číslo, tak bol v ošiale a kričal Diabláááák idziesz!!! Odtiaľto už bol len taký
asfaltový zbeh dole do dediny a kúsok miernej roviny do cieľa, kde som naháňal
pretekárov na 60km...
Dobeh do cieľa bol krásny bolo to také rodinné aj keď sa jednalo o relatívne veľké
podujatie na naše pomery. Prišiel mi pogratulovať aj tvorca trate čo bolo vidieť, že
túto trasu robil pretekár nie organizátor. Chcel vedieť aké sú moje dojmi... Z môjho
pohľadu sa jedná o náročnú 100 ale bolo to čiastočne aj tým počasím zapríčinené
a krátkym spánkom. Výsledné parametre mne nameralo cca 107km 5900vm za 12h
21min. So supportom by sa to dalo ísť pod 12h bez väčších problémov. Do 30-45min
ako som bol v cieli prišli tie spomínané búrky a to som ja už dával dokopy v aute po
sprche . Ďakujem Slovak Ultra Trail, že mi vybavili tento krásne preteky.
