BEŽECKÝ KEMP S LAZYRUN

Prvý víkendový bežecký kemp LazyRun s tímom SLOVAK ULTRA TRAIL v marci 2019 bol symbolickou bodkou za zimou a veľmi pekným zážitkom pre všetkých, ktorí v piatok podvečer na lazy prišli.

Skvelým zázemím pre bežcov bola novopostavená drevenica na samote Matúše nad rázovitou obcou Lazy pod Makytou. Nachádza sa bočnom hrebeni Javorníkov v nadmorskej výške takmer 600 metrov a z jej najbližšieho okolia sa ponúka krásny výhľad na okolité kopce.

Od Makyty je vzdialená 5 km, jej poloha je ideálna ako východisko pre trailové behy najrôznejšej náročnosti. A miestne chodníky na lazoch sú aj ideálnym prostredím, kde sa dá zamaskovať napríklad podozrivo čistý bajk ;-)

V piatok podvečer sme sa postupne stretli v útulnej drevenici. Top zostava - Vanda, Gabika, Martin, Erik, Vendo, Roman, Majo, Linda a Bresťo dávala tušiť, že nás čaká víkend plný zábavy a zážitkov.

Už potme sme sa spoločne vybrali na blízky kopec s vysielačom smerom k vrchu Javorové. Čvachtanie pod nohami bolo signálom, že tenisky počas víkendu dostanú slušne zabrať. Ani jemný dážď neubral na dobrej nálade, s ktorou sme sa vrátili dole do drevenice. Večer nad mapou sme podumali, kam sa na druhý deň vybrať. Bodkou za dňom bola výborná večera.



V sobotu ráno nad Javorníkmi stále viseli mraky, no nepršalo a teplota bola taká akurátna na rannú rozcvičku. O tú sa postarala Linda - programom na zahriatie boli dva kilometre k studničke a späť a polhodinka cvičenia s bežeckou abecedou.

Raňajky, ktoré nasledovali, boli skôr hostinou :-) Bolo treba doplniť energiu, pretože nad mapou počas piatkového večera vyhútali bežci takmer dvadsaťkilometrový trail vrátane výbehu na Makytu - s 921 metrami najvyšší kopec v okolí.

Viac o sobotnom behu píše Erik:

Vybehli sme okolo pol jedenástej smerom na Makytu, najskôr po podmáčaných lúkach, neskôr už blatistými chodníkmi v lese. Postupne, ako sme sa približovali k horným partiám sa čoraz častejšie objavoval sneh. Občas pod sebou ukrýval šťavnaté mláky a potôčiky, takže test tenisiek prebiehal naozaj se vším všudy. Po šplechnutí vody vždy nasledoval úprimný smiech ostatných, nie je nad dobrú partiu :)

Na Makytu, kde už dosť pofukovalo, to bolo iba 5,5 kilometra, avšak výživných 400 metrov prevýšenia (5. kilometer = 254 m UP). Návrat po žltej turistickej značke, následne sme to stočili na krásne lúky v okolí Lazov, až sme sa dostali na miesto stretnutia s Bresťom, dvojkrížom a s krásnym výhľadom na krajinu. Zbeh do dediny bol vzhľadom na terén výživný, ale tenisky podržali výborne a my sme sa zastavili až vo volebnej miestnosti. Z nej sme pokračovali príkrym protiľahlým kopcom, aby sme si Lazy pozreli aj z druhej strany.

Skončili sme až pri vysielači, pri ktorom sme to skrútili diretkou do dediny. Netrafili sme síce najvhodnejšiu cestu, ale keď sme prešli cez otvorenú bránku jedného dvora, ocitli sme sa na hlavnej ceste. Tam sme našli napojenie na strmú lúku vedúcu priamo k našej chate a k vytúženému neskorému Bresťovému VYMAKANÉMU obedu. Celkovo 19 km, 926 metrov prevýšenie.

Sobota však behom ani zďaleka nekončila - po volebnom traili (toľko voľbychtivých ľudí v bežeckých elasťákoch tam asi ešte nemali :-)) a parádnom obede prišiel rad na Lindu, aby nie len porozprávala, ale aj názorne ukázala rôzne strečingové cvičenia. Tie padli určite dobre, hlavne pred nedeľným výbehom či výjazdom. Bresťo zase ukázal, ako pracovať s mapou a buzolou - v dnešnej dobe plnej hodiniek s GPS vec, ktorá asi mnohých zapadla prachom, no určite na ňu netreba zabudnúť.

Hodinky samozrejme nechýbali, a to nielen tie, ktoré si priniesli bežci, ale aj celá sada na testovanie - každý si mohol vybrať. Testovala sa aj bežecká obuv - na výber bola celá flotila trailových tenisiek od dvoch výrobcov s pestrým výberom typov. Na dvore na ne už čakali kýbliky s vodou a kefky :-) Aj bežecké vesty sa počas dvoch dní vyvetrali na javorníckych chodníčkoch.

Sushi ako strava pre bežcov? Prečo nie. Večer Bresťo rozložil na stole ingrediencie a ukázal, ako si pripraviť chutné občerstvenie na beh. Taká malá večerná sushi párty :-)

Každý z bežcov na kempe už má nejaké to ultra pobehané, no cesta, o ktorej večer Bresťo s Lindou pri fotkách rozprával, je extra. 300-kilometrová extrémne náročná trasa PTL je zážitkom aj v takejto sprostredkovanej podobe. Presvedčiť sa o tom budete môcť na festivale Hory a mesto už budúci týždeň. Na úplný záver večera sme ešte pozreli film s lezeckou tématikou a krásna sobota bola za nami.

Gastronomické zážitky z víkendu sú na samostatnú kapitolu. Bresťova ponuka jedál po celé trvanie kempu bola priam neskutočná, či už šlo o raňajky, obedy alebo večere. Na svoje si prišli všetci - vegáni aj všežravci:

V nedeľu ráno po bežeckej rozcvičke a raňajkách sa partia bežcov posilnená o Jirka vybrala v luxusnom počasí opäť hore na Makytu a tentoraz ďalej po hrebeni smerom na Kohútku a Portáš, kde sme sa všetci stretli a dali si spoločný obed. Po ňom nasledoval beh na Stolečné, odkiaľ niektorí pokračovali na Kasárne a niektorí sa vybrali späť na Portáš a ďalej dole do Čertova a na samotu Matúše. Bajkerská jednočlenná sekcia zamierila z Kohútky na Čertov a potom ešte v rámci tréningu do Papajského sedla.

Viac o nedeľnom trailovom behu, ktorý bol zlatým klincom kempu, napísal Erik:

Po dynamickej super-rozcvičke s Lindou sme sa vydali rovnakou trasou na Makytu. Slniečko nám na cestu svietilo hneď od začiatku, takže nálada bola výborná, fotilo sa ostošesť. Z Makyty sme sa vybrali po hlavnom hrebeni a zároveň štátnej hranici smerom na Portáš. Terén bol úžasný, prvé dva kilometre viedli priamo skalnatým hrebeňom s veľkými balvanmi obrastenými machom, takže sme obutiu dali poriadne zabrať.

Po prelezení pár kalamitných miest sme sa ocitli na Papajskom sedle. Odtiaľ veľmi strmým stúpaním ďalej po červenej turistickej značke so zahmleným pohľadom kvôli kvapkám potu, netrafili sme správnu cestu. Zistili sme to až na rúbanisku, kde som si pohľadom smerom hrebeňu spomenul, že práve na tomto mieste som pred pol rokom musel na Javorníckej stovke zabočiť za kríky. Keď sme sa dostali späť na červenú značku, už neomylným krokom sme pokračovali na Kohútku, kde sme boli medzi naobliekanými lyžiarmi ako päsť na oko. Nezdržiavali sme sa a utekali sme na rande s Bresťom na Portáš.

Tam neodolateľné buchty (prečo som len zožral všetky tri) a veľmi ťažké rozbiehanie na Javorník. Dohoda znela na Veľký Javorník a späť, avšak na tejto časti hrebeňa bol už súvislý sneh (podľa zasnežených hraničných kameňov aj 0,5 metra) a keďže už bolo poobedie a slniečko pripekalo, bol už pekne pustený. Po Malom Javorníku sme ešte pokračovali na Stratenec, kde sme to však už otočili späť.

Na Portáši už len rýchla Kofola (i keď kacírske myšlienky na ďalšie buchty tam boli) a hneď zelenou dolu. Najskôr celkom adrenalínovo, pomedzi sneh, blato, kamene a konáre (evidentne tadiaľ nikto nechodí), ale neskôr komfortne lesnou a ďalej asfaltovou cestou až do Lazov. Nakoniec klasická výživná lúka smerom na chatu a znova zasadnúť za Bresťov stolček prestri sa. Celkovo 37 km a 1450 metrov prevýšenie.

Podvečer sme sa všetci zišli v drevenici. Bol čas na posledné výborné jedlo od Bresťa a zhodnotenia dňa aj víkendu. Ostalo nám už len sa rozlúčiť a vybrať sa so západom slnka spoločne dole do Lazov pod Makytou.

Myslím, že to, čo najviac vo mne zanechalo dojem, bola kopa pozitívnej energie, ktorou ma tento víkend nabil. Energia z pobytu na krásnom mieste obklopenom lazmi a kopcami a v spoločnosti skvelých ľudí. Už teraz sa teším, kedy sa na toto miesto vrátim.

Na záver niekoľko slov od Erika a Romana:

Erik: Prostredie tamojších lazov je ako stvorené pre vybláznenie sa v teniskách, myslím, že každý si vedel nájsť tú svoju nirvánu na miestnych lesných cestičkách a chodníkoch. Nezameniteľná atmosféra chaty zmiešaná s bezchybnou partiou ľudí vytvorili esenciu tých najlepších pocitov. Ťažko si predstaviť lepšieho hostiteľa a organizátora ako je Bresťo. Poriadne prekvapil aj znalosťou miestnej histórie a miestopisu, podľa mňa toho vie omnoho viac, ako trištvrte rodených lazovčanov :) Z toho je poznať jeho úprimnosť a bezprostrednosť a s presne rovnakým prístupom sa staral aj o náš komfort. Nemuseli sme rozmýšľať nad ničím, len ako behať, cvičiť, relaxovať a jesť. Apropo jedlo, nie veľakrát sa mi stáva, že sa už počas behu teším na to, čo dobré si dám na chate a podľa slov členov skupiny, som nebol zďaleka sám :). To jedlo bolo famózne, tak, ako celý víkend. 

Roman: Javorníky sú krásne. Uplynulý víkend na Lazoch pod Makytou bol úžasný. Na hrebeni Javorníkov sa krásne behá, trasy sú vhodné pre každého. Vďaka Bresťovi som zažil gastronomický festival :-) Víkend na Lazoch bol pre mňa zážitok, na ktorý budem dlho spomínať, zážitok, ktorý si chcem zopakovať.

Ďakujeme!!!

Ak by ste sa chceli obohatiť svoj beh o nové zážitky alebo na lazoch urobiť niečo pre svoje telo na Lazy Joga, termíny bežeckých a jogových kempov LAZY RUN na rok 2019 nájdete TU. Viac o LazyRun sa dočítate na https://lazyrun.sk/ (minuloročný článok a rozhovor s Bresťom nájdete TU).

   

Text: Rado, Erik a Roman

Foto: Rado, Linda, Roman, Erik, Vendo

Text: Rado a Erik