Krali Marko Trails

Martin Horčík

O podujatí Krali Marko Trails som sa dozvedel prostredníctvom súťaže na webe Slovak Ultra Trail. Diaľkoplazeniu sa venujem od roku 2016 a nikdy ma nenapadlo odbehnúť trail v zahraničí. Ale keď už som bol šťastný výherca štartovného, hovorím si prečo to nevyskúšať.  Zavolal  som pár kamarátov aby som mal so sebou aj fanúšikovskú základňu a necestoval sám a začali sme plánovať cestu.

Registrácia na KMT

Registrácia na KMT bola veľmi jednoduchá. Vypísať osobné údaje, trail na ktorom sa chcete zúčastniť a vybrať veľkosť trička. Na výber bolo celkovo 5 rôzne dlhých trailov: 1/16/31/65/110 kilometrov. Dostatočne ultra na získanie bodov pre UTMB sú 65 km a 110 km. Keďže týždeň pred štartom na KMT som mal v pláne zdolať Ponitriansku stovku, strategicky som si vybral „pohodový“ 65 km dlhý Kozjak Trail s prevýšením viac ako 3000 metrov.  Do hodiny po odoslaní registračného formulára  mi prišiel mail od organizátora podujatia s oznámením o úspešnej registrácii a následne pár emailov v macedónskom a anglickom jazyku s podrobnejšími informáciami, možnosťami dopravy a ubytovania v mestečku Prilep.

Cesta do Prilepu

Letenky z Bratislavy do Skopje stoja cca rovnako ako lístok na vlak z Bratislavy do Žiliny a naspäť.  Po pár dňoch strávených v iných macedónskych mestách prichádzame v piatok večer do Prilepu. Posilňujem sa miestnou fazuľovou špecialitou s názvom „Tavče gravče“, aby mi to lepšie ťahalo do kopca. Predpoveď počasia vyzerala ideálne na ultrmaratón, cez deň 15 stupňov a úplne jasno. O týždeň skôr tu bolo cez 30 stupňov, takže som sa z počasia tešil. Bolo to historicky prvý krát keď mi na ultramaratóne nepršalo. :-)  Ráno som si privstal aby som na miesto štartu prišiel skôr, keďže som ešte nemal svoje štartovné číslo. Od apartmánu som to mal asi 4 kilometre, a keďže vonku boli asi 3 stupne rozhodol som sa dať si rannú bežeckú rozcvičku. Prichádzam k historickým hradbám časti mesta s názvom Varoš, nad ktorým sa týči Markova veža (Marko´s Tower) a už z diaľky je jasné, že som na správnom mieste (hudba a ľudia s číslami). Výhľady a okolie sú ozajstná pastva pre oči.

Kozjak Trail

Prezentácia účastníkov na štarte prebiehala podobne ako u nás: kontrola povinnej výbavy, inštrukcie, pár darčekov od sponzorov. Prekvapivo bolo na štarte menej ľudí ako som čakal. Na Kozjak Trail štartovalo iba niečo cez 60 bežcov. Na štartovnom čísle sme mali okrem mena aj krajinu z ktorej pochádzame a už na pohľad bolo vidieť, že sa tu zišli ľudia z mnohých krajín (celkovo 22 krajín). Štartovali sme o 8 ráno spolu s účastníkmi 31 km trailu. Za krátky čas sa tu zišlo okolo 150 ľudí a poskakujúc v chladnom rannom počasí  sme čakali na štartovný výstrel. Prásk !!! a bežíme.

Trasa zo začiatku viedla cez pastviny a postupne prešla do nekonečného stúpania a klesania po kameňoch. Krajina mi z diaľky pripomínala prériu divokého západu, vysoká suchá tráva, sem tam nejaký ten malý krík, ale veľmi rýchlo som zistil, že podložie je žulové, takže pocitovo to skôr musím prirovnať behu v Tatrách. Značenie bolo robené formou fáboriek, rovnako ako u nás.  S tým rozdielom, že fáborky pripevnené k steblám trávy a kríkom nebolo vždy najlepšie vidno. Zišli sme z cesty asi 10 krát, o to krajší zážitok keď skupinka ľudí hľadá cestu a zrazu niekto z nich vykríkne: „tam je vlajka“ samozrejme po anglicky. Keďže ultramaratóny sú aj o ľuďoch, po ceste vyspovedám zopár bežcov a vzájomne si vymieňame skúsenosti a dodávame motiváciu.

Na prvej kontrole v kláštore Treskavec už máme nastúpaných skoro 800 metrov, dávam si ovocný prídel a oriešky v čokoláde a bežím ďalej, pre zmenu dole kopcom smerom na druhú kontrolu. Cestou pociťujem v nohách dozvuky Ponitrianskej stovky a začínam tušiť že to bude ešte náročný beh.  Kontrola č.2 na 18 kilometri ponúkla okrem občerstvenia aj výhľad na Prilepské jazero. Spravím zopár fotiek a bežím. Terén je podobný, kamene sa striedajú s vyhoretými stráňami, ktoré zasiahol pred pár rokmi rozsiahli požiar. Stále sa však neviem vynadívať na nádhernú prírodnú scenériu.

Asi najťažším úsekom celého trailu je výstup na vrch Kozjak 1748 m.n.m. Pán na kontrole pod Kozjakom mi oznámil, že na vrchol je to iba cca 4 kilometre, ale cez 1000 metrov prevýšenia. :-)

Plný odhodlania začnem šlapať do kopca. Po vyše troch hodinách prichádzam na vrchol, kde stretávam rovnako zničených bežcov ako som ja.  Ostré slnko a žiadne stromy naokolo ma riadne vyčerpali, tak chvíľu sedím a užívam si výhľad. Hovorím si, že by mohlo byť aj o pár stupňov chladnejšie a že ten dážď by tiež nebol na škodu. Jedna vrcholová (fotka) s podivnou diskoguľou a poberám sa ďalej, ale už značne pomalším tempom. 

Za ďalšími nekonečnými horami a dolami, neskutočne zničený prichádzam ku kostolíku Sv. Gjorgji, kde dostávam slepačí vývar a slaninu. Cítim sa ako dobre opečená špekáčka. Po doplnení energie vyrážam spolu s bulharským bežcom, smerom k Prilepskému jazeru.  Odtiaľ  ideme rovnakou trasou  akou sme k nemu prišli. Púšťam si ďalší playlist metalovej hudby a začínam znovu šlapať do kopca.

Prichádzam znovu do kláštora Treskavec, kde ma čaká môj fanklub. V pravý čas :-). Spravíme si zopár fotiek a psychicky posilnený kráčam pri západe slnka kráčam smerom k cieľu. Posledných 9 kilometrov k cieľu. Po zotmení vyťahujem čelovku a nahadzujem termotričko, nakoľko teplota rapídne klesla. Opäť stretávam bulharského bežca a ideme spolu kus cesty. V noci si vychutnávam pohľad na vysvietený Prilep a kríž týčiaci sa nad mestom.  Po čase znovu počujem hudbu a už tuším že som blízko cieľa. Stretávam troch miestnych chlapcov, ktorý mi hovoria niečo po macedónsky.  Pochopil som že sa zabávajú tým, že sprevádzajú bežcov do cieľa, tak posledných pár stoviek metrov som mal spoločnosť.  Zbieram posledné sily a za potlesku organizátorov a bežcov kráľovsky prebieham cieľovým víťazným oblúkom. Dostávam do ruky plechovku piva, o ktorom sa mi celý deň na slnku snívalo a medailu na krk. 

Asi hodinku, počas čakania na dropbag, debatujem s ostatnými bežcami a popíjame pivko. Keďže nebol naokolo žiaden taxík, rozhodol som sa ísť pešo do nášho apartmánu. Z pohľadu okolidúceho som musel pôsobiť ako jednonohý pirát. Našťastie asi po kilometri ma odchytila partia Američanov, z ktorých jeden tiež bežal Kozjak trail a odviezli ma autom domov. Rýchla sprcha a idem za kamarátmi do neďalekej tradičnej macedónskej reštaurácie dopriať telu veľkú porciu jedla a osláviť úspešne dokončený ultramaratón.

Zhrnutie na záver

Macedónsko je nádherná krajina, ktorá rozhodne stojí za návštevu, ku všetkému je aj lacnejšia ako Slovensko. KMT je úplne iný ultramaratón ako tie, ktoré som zatiaľ behal u nás (Trnavská, Ponitrianska, Javornícka, Lazovská 100ka). Veľmi chválim organizátorov podujatia, zvládli to na výbornú. Najviac ma zaskočil asi kamenitý terén na ktorý nie som zvyknutý a slnko ostré ako na dovolenke pri mori, čo do veľkej miery ovplyvňuje aj obtiažnosť ultramaratónu. Prevýšenie 3000 metrov je na tejto vzdialenosti tiež slušná makačka. Po 65km som sa cítil zničenejšie ako keď u nás prebehnem 100 km. Spoznal som veľa skvelých ultra bežcov z rôznych krajín, ktorý robia zážitok jedinečným. Domov si nesiem zodraté nohy ale aj množstvo pekných spomienok. Rád by som sa sem v budúcnosti vrátil na 110 km trail, na to však musím ešte potrénovať.

Chcem sa touto cestou poďakovať občianskemu združeniu Slovak Ultra Trail, vďaka ktorému som mal možnosť zúčastniť sa na ultramaratóne Krali Marko Trails a tiež mojim kamarátom, ktorý so mnou cestovali a povzbudzovali ma počas športových výkonov v Macedónsku.

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.

Foto: Martin Horčík

Zahraničné preteky

Muchas Piedras...

Ladislav Halász Konečne prišiel apríl a s ním aj prvý tohtoročný trail v zahraničí. Parametre Penyagolosa trail s dĺžkou 115 km, s celkovým prevýšením +5500 m a s 11 občerstvovačkami sľubovali príjemný bežecký zážitok. Nič na tom nemohol zmeniť ani fakt, že sme boli nútení skrátiť celkový pobyt na...
Celý článok

MOZART 100 - najkrajší vyhliadkový ultra beh v Rakúsku

Mesto Salzburg, ktoré je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, a dych vyrážajúci región SalzburgerLand sú dejiskom najslávnejšieho rakúskeho horského behu. A my vám v spolupráci s organizátormi mozart 100 prinášame súťaž o tri voľné registrácie na jednu z ultra trás mozart 100 (viac...
Celý článok

Ultra Sierra Nevada

Bronislav Novák V lete som sa chcel zúčastniť aj jedného zahraničného horského ultra trailu. Bol by fajn aj nejaký exotickejší, predsa len príroda v Alpách je relatívne podobná tej v Tatrách. Pri hrabaní sa v rôznych propozíciach som narazil na Ultra Sierra Nevada. Je to v južnom Španielsku, teda...
Celý článok

Krakonošova stovka 2016

Vojtech "Belo" Špišák Najstarší turistický pochod u našich západných susedov, tohto roku oslavoval krásne 50 ročné jubileum a keďže termín vyšiel presne na deň mojich narodenín, tak som sa rozhodol, že si urobím radosť a dám si tú 50-tkovú 100-vku ako darček. Ešte v polovici mája som si však po...
Celý článok

Orobie Ultra Trail - z vrcholkov hôr do stredovekej histórie

Vlado Ravinger Keď sa vysloví slovné spojenie "ultra trail", tradične spozornejú najmä priaznivci extrémne dlhých horských ultramaratónov. Ide o náročný šport, ktorý však v sebe skrýva mnohé očarujúce momenty. Ak ho skúsite, je vysoko pravdepodobné, že sa pre vás stane návykovým. Keď sa...
Celý článok

Lysohorský čtyřístek

Filip Jánoš Marec. Nabudený po vydarených tréningoch sa prihlasujem na akciu s mierumilovným názvom Lysohorský čtyřlístek. Koniec júla. Na čo som sa to ja debil prihlásil. Poúčam ostatných, ako si treba určiť reálne ciele a pritom sa mám na 66 kilometroch vyškriabať štyri krát na Lysú horu. Veď...
Celý článok

Łemkowyna Ultra Trail

Radovan Harach Łemkowyna Ultra Trail sú preteky v Poľsku, ktorých trať vedie hlavnou beskydskou magistrálou (Główny szlak beskidzki) cez najkrajšie miesta Nízkych Beskýd. Cez storočia na území Nízkeho Beskydu bývali Lemkovia, ktorí tu zanechali stopy svojho pobytu, ktoré nájdete na trati ŁUT. To...
Celý článok

Grossglockner ULTRA-TRAIL, 24.7.2015

Bronislav Novák K propozíciam tohto preteku som sa dostal minulý rok na jeseň pri prezentácii na Schneeberg trail. Pri pohľade na parametre 110 km / +7000 m som si pomyslel, že to je už naozaj poriadny horský brutál. Propozície som mal na písacom stole a stále ma dráždili. Veď som sa...
Celý článok

100 miles of Istria alebo Back in the Race

Ladislav Halász Všetko má svoj čas, aj myšlienka odbehnúť 100 míľ musela dozrieť, najprv v hlave a potom aj v nohách. Hlava mala jasné kritériá: nové prostredie (takže žiadne Karpaty..:-), teplo (žiaden sneh a ľad...:-); behavý terén (žiadne reťaze, stupačky....:-) tak do...
Celý článok

Brtnické Ledopády 2015

Marek Prachár Je štrnásteho januára 10:00 a ja sa plný očakávania počas virtuálneho mítingu v práci pokúšam nalogovať na stránku UTMB. Som totiž zvedavý, či sa na mňa náhodou pri druhom pokuse neusmialo šťastie. Po minuloročnom nevylosovaní mi tento rok sľúbili zvýšený koeficient...
Celý článok